Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 bude 16. členom Európskej menovej únie - Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕši proces integrácie do Európskej únie.


Dejiny

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178 a 179. Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne zpred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca - Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 - 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob - jaskyňa Domica).

Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) a Veľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy, organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536-1784/1848), korunovačným (1563-1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímsko-katolíckej cirkvi.

Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov 1848-49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918.
V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla Prvá Slovenská republika, spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie porazené, povstalci prechádzajú na partizánsky spôsob boja). Slovensko je z východu oslobodzované Červenou armádou. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR.

V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.


Geografia

Oravský hrad
Zámok Bojnice
Spišský hrad
Panoráma Vysokých Tatier, najvyššieho pohoria na Slovensku
Kriváň, neoficiálny symbol Slovenska


Mestá

Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá - Bratislava a Košice a 2885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie.


Povrch

Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.


Podnebie

Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

Nížiny

A.a Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.

A.b Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice
Kotliny

Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina

Hory

Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický Štít


Vodstvo

Rieky u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso. Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a ďalšie iné... Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to: 1. krasová voda - nachádza sa v jaskyniach; 2. minerálna voda; 3. termálna voda - Najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 stupňov);

Pozri: Zoznam riek na Slovensku, Zoznam jazier na Slovensku, Zoznam vybraných potokov na Slovensku


Zemepisné extrémy

Svetové strany:

najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
najjužnejší bod: Patince (47° 44' sev. g. šírky, 18° 17' vých. g. dĺžky)
najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' sev. g. šírky, 16° 50' vých. g. dĺžky)
najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49° 05' sev. g. šírky, 22° 34' vých. g. dĺžky)

Nadmorská výška

najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
najnižší bod: priepasť Brázda (-180,5 m n. m.), južne od Rožňavy

Stredy

stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5-10 km)(48° 44' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48° 45' sev. g. šírky, 18° 55' vých. g. dĺžky)
Hranice

celkovo 1 672 km
najkratšia s Ukrajinou (98 km)
najdlhšia s Maďarskom (669 km)
s Poľskom 547 km
s Rakúskom 106 km
s Českom 252 km
index štátnych hraníc : 2,1

Vzdialenosti (vzdušné)

najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori


Geológia

Geologická stavba

Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek. Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Slovenska
Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa podľa platného členenia delia na viacero pásiem. Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne v sávskej fáze. Tvorí ich čelná priehlbina, flyšové a bradlové pásmo, ktoré bolo vrásnené podobne ako Centrálne Západné Karpaty aj vo vrchnej kriede v mediteránnej fáze. Centrálne Západné Karpaty sa skladajú z pásma jadrových pohorí a veporského pásma, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Južne od nich sa nachádza, tektonicky podobné, no horninovo odlišné gemerské pásmo, s veľmi pestrou geologickou stavbou. Po skončení hlavných orogenetických pohybov došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Pozdĺž niektorých zlomov došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť celkom ustala. Začala sa prejavovať erózna a transportná činnosť riek, vetra a počas ľadových dôb aj horských ľadovcov, ktoré sa vyvinuli v najvyšších pohoriach.


Nerastné bohatstvo

Magnezit z Lubeníka. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku. Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Spotreba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako urán, antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné pre rentabilnú ťažbu. Spomedzi rúd na Slovensku ťaží iba železná ruda (siderit), ktorá pokrýva 11 % domácej spotreby. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický čadič, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), mastenec, anhydrid (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené.
Administratívne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Slovenska

Prešovský kraj
Košický kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Trnav.
Brat.

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):

Banskobystrický kraj
Bratislavský kraj
Košický kraj
Nitriansky kraj
Prešovský kraj
Trenčiansky kraj
Trnavský kraj
Žilinský kraj
Banská Bystrica
Bratislava
Košice
Nitra
Prešov
Trenčín
Trnava
Žilina


Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovenska
Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.
Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
Najväčšiu hustotu zaľudnenie majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
Najväčšiu rozlohu majú mestá: Vysoké Tatry (mesto), Bratislava a Košice.
Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese.
Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.
Národnosti

Národnostné zloženie v roku 2006: Slováci (85,8 %), Maďari (9,5 %) - najmä v pásme pri hraniciach s Maďarskom, Rómovia (1,8 %), menšími menšinami sú Česi (0,8 %), Rusíni (0,4 %) a Ukrajinci (0,2 %), Nemci (0,1 %) a Poliaci.

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka stoviek maďarských, niekoľko rusínskych/ukrajinských a nemeckých obcí.

Náboženstvo

Slovenská ústava zaručuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov sú rímski katolíci (68,9 %); druhou najväčšou skupinou sú bez vyznania (13%), treťou evanjelici a.v.(6,9%), štvrtou grécki katolíci (4,1%), piatou reformovaní (2,0%) a šiestou pravoslávni (0,9).


Politika

Bratislavský hrad a sídlo parlamentu
Prezident: Ivan Gašparovič
Predseda vlády: Robert Fico (predseda Smer-SD)
Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS,Smer-SD
Orientácia vlády: ľavicová
Predseda parlamentu: Pavol Paška
Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Viliam Veteška (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Štefan Harabin (ĽS-HZDS)
Opozícia
SMK - predseda - Pál Csáky
SDKÚ-DS - predseda - Mikuláš Dzurinda
KDH - predseda - Pavol Hrušovský
Počet politických strán v parlamente: 6
Predchádzajúca vláda (2002-2006), bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.

Politický systém
Slovenská republika je parlamentná demokracia premiérskeho typu.

Legislatíva
Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t.j. neexistuje tu imperatívny mandát

Exekutíva
Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t.j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni nastúpia do parlamentu ako radoví poslanci.
Prezident
Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu títo páni nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, tj minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom im stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t.j. potrebovali minimálne 38 poslaneckých hlasov. Okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou, či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Ivan Gašparovič.


Ekonomika

V súčasnosti prebieha trend posilňovania slovenskej koruny voči euru i voči českej korune. Slovensko plánuje prejsť na euro v roku 2009.

Poľnohospodárstvo
Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo. Pestuje sa hlavné obilie, v okolí Bratislavy a v regióne Tokaj víno. Vo vyšších polohách je rozvinutý chov domácich zvierat, hlavne oviec a dobytka. V južných oblastiach sa pestuje hlavne paprika, na severe zemiaky.

Priemysel
Slovenskú ekonomiku ťahá hlavne automobilový priemysel, sú tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Medzi dôležité odvetvia patrí elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch.


Doprava

Letecká doprava

Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 18 s tvrdým povrchom). Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Poprade, Sliači, Žiline. Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V roku 2006 prepravilo 1,93 milióna cestujúcich, v roku 2007 vyše 2 milióny.

Počet letísk podľa dĺžky

viac ako 3 047 m: 7
od 2 438 do 3 047 m: 29
od 1 524 do 2 437 m:0
od 914 do 1,523 m: 0
menej ako 914 m: veľa športových letísk

Potrubná doprava
Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody - Družba (506,6 km) a Adria (8.5 km).


Železničná doprava
ŽSR spravujú 6 877 kilometrov (km) koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: Bratislava, Žilina, Košice, Zvolen a Nové Zámky.
Cestná doprava
Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 316 km diaľníc) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1, D2, D3, D4).


Vodná doprava
Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:

Dunaj (172 km)
Váh (78, 8 km)
Bodrog (7, 8 km)
Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba.


Média

Televízia
Sídlo Slovenskej televízie v Mlynskej doline. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna - Slovenská televízia, ktorá má tri kanály (Jednotka, Dvojka a Trojka). V roku 2006 oslavuje Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 50. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) prevažne vysiela slovenské dokumenty, slovenské filmy a aj zahraničné filmy (nekomerčné). Riaditeľom STV je Štefan Nižňanský. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dodnes najsledovanejšou televíziou, a v roku 2006 oslavovala 10. narodeniny. Jej riaditeľom je Václav Mika. Z televízie Global vznikla nová TV JOJ. Riaditeľom je Richard Flimel. Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj monotématický, TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), MusicBox (hudobná stanica), TA3 (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia), Ring TV (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie).


Tlač
Najpredávanejšie denníky na Slovensku sú: Nový Čas, Pravda, SME, Új Szó , Hospodárske noviny a Plus Jeden Deň. Nový Čas pre ženy, Plus 7 dní, Báječná žena, Život a Eurotelevízia patria medzi najčítanejšie týždenníky. Najpredávanejšie mesačníky sú: Nový Čas krížovky, Záhradkár, Zdravie, Eva, Emma, Kamarát a Rebecca.


Rozhlas
Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú Rádio Expres, Rádio Slovensko (SRo 1), Fun Rádio, Rádio Okey, Rádio Regina (SRo 4), Jemné melódie a Rádio FM (SRo 3).

Slovenský rozhlas vysiela už 80 rokov, na Slovensku má 5 rádiových staníc - Rádio Slovensko, Rádio FM, Rádio Devín, Rádio Regina, Rádio Partia a v bližšom čase chce začať vysielať na krátkych vlnách do zahraničia. Riaditeľkou je Miroslava Zemková. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.


Šport

Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným ako aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: futbal, ľadový hokej, tenis, hádzaná, basketbal, vodný slalom, lyžovanie, cyklistika a ďalšie.
Slovenská národná futbalová reprezentácia nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal sa však teší pomerne veľkej obľube. Slovenský futbalový zväz riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Corgoň Liga, I. futbalová liga a ďalšie.

Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji má za sebou viacero úspechov (napr. strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku 2000, zlato v roku 2002 či bronz v roku 2003). Slovenský zväz ľadového hokeja je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. Slovnaft Extraligu, 1. hokejovú ligu, zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách.


Gastronómia

Slovenská kuchyňa je veľmi rôznorodá, líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou a maďarskou. V slovenskej gastronómii prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky, na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú silno zastúpené jedlá z maďaskej kuchyne, ako napríklad guláš. Národným jedlom sú bryndzové halušky.