Maďari

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Ako národ patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Národnostnú menšinu tvoria najmä na Slovensku, v Rumunsku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.

Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v 10. - 12. storočí, preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch (pozri starí Maďari).

Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) - toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal "Onogur"ovia, čo znamená „desať kmeňov“.

Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky - maďarčina, chantyjčina a mansijčina - sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov - patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu a civilizovaného života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Prakticky až na prelome 9. a 10. storočia u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov.

Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia.

Počty Maďarov v jednotlivých krajinách podľa štatistík z rokov 2001 a 2002:

Maďarsko - 9 967 921
Rumunsko - 1 431 807
USA - 1 398 724
Slovensko - 520 528
Srbsko - 293 299
Ukrajina - 156 600
Kanada - 267 255
Nemecko - 120 000
Spojené kráľovstvo - 80 135
Austrália - 40 583
Chorvátsko - 16 595
Slovinsko - 6 243

Maďari v Rumunsku - Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.

Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %). Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti a pod.).

Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mures (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihar, Timisoara, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).

Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:

Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
Čángóovia (Csángó) - v Moldavsku
ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timisoara. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hl v župách Timisoara a Arad. Žijú aj v župe Maramures na severozápade Rumunska.
Maďari v Srbsku V Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme Vojvodina. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka natalita. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta Subotica, ale aj v okolí miest Kanjiža, Bačka Topola, Senta a Bečej. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je maďarčina spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom.

Maďari na Ukrajine Maďarská menšina žije aj na území Ukrajinskej republiky ( 0,32 % obyvateľov Ukrajiny ). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v Zakarpatskej oblasti ( Kárpátalja ).Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou Uhorského kráľovstva a v rokoch 1918 až 1939 súčasťou Československej republiky ( ako Podkarpatská Rus ). V roku 1939 ju anektovalo Maďarsko a v roku 1944 bola pripojená k ZSSR. Preto sa vyvíjala kultúrne v inom kontexte ako ostatné územie Ukrajiny. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v okrese Berehove. V meste Berehove sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj gréckokatolícke náboženstvo


Maďari na Slovensku - Na území Slovenskej republiky žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2001 9,7 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskou republikou. Najviac Maďarov žije v okresoch Dunajská Streda ( cca 83 % ) a Komárno ( cca 64 % ). Mesto Komárno je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu maďarské divadlo a maďarská univerzita. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov Nové Zámky ( hl. Štúrovo ), Levice, Galanta, Šaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Košice - okolie, Trebišov. Malé skupiny Maďarov žijú aj v mestách Košice, Bratislava a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne rímski katolíci ( asi dve tretiny ), zvyšok sú prevažne reformovaní. Malé skupiny tvoria aj grécki katolíci a evanjelici a. v.


Maďari v Chorvátsku - V Chorvátskej republike žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. Chorvátsko bolo až do roku 1918 kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke Dráva a dedinách okolo mesta Osijek. Sú prevažne rímski katolíci a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu.


Maďari v Slovinsku - Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji Prekmurje ( medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska ( podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká Lendava a Murska Sobota. Tunajší Maďari sú prevažne rímski katolíci.


Maďari v Rakúsku - Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny Burgenland, ktorá bola do roku 1918 súčasťou Uhorského kráľovstva. Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste Viedeň, ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne rímski katolíci, ale časť aj evanjelici a. v.