Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Ako národ patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Národnostnú menšinu tvoria najmä na Slovensku, v Rumunsku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.

Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v 10. - 12. storočí, preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch (pozri starí Maďari).

Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) - toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal "Onogur"ovia, čo znamená „desať kmeňov“.

Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky - maďarčina, chantyjčina a mansijčina - sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov - patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu a civilizovaného života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Prakticky až na prelome 9. a 10. storočia u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov.

Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia.

Počty Maďarov v jednotlivých krajinách podľa štatistík z rokov 2001 a 2002:

Maďarsko - 9 967 921
Rumunsko - 1 431 807
USA - 1 398 724
Slovensko - 520 528
Srbsko - 293 299
Ukrajina - 156 600
Kanada - 267 255
Nemecko - 120 000
Spojené kráľovstvo - 80 135
Austrália - 40 583
Chorvátsko - 16 595
Slovinsko - 6 243

Maďari v Rumunsku - Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.

Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %). Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti a pod.).

Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mures (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihar, Timisoara, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).

Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:

Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
Čángóovia (Csángó) - v Moldavsku
ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timisoara. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hl v župách Timisoara a Arad. Žijú aj v župe Maramures na severozápade Rumunska.