V Belfaste sú aj významné kultúrne pamiatky ako napr.Ulsterské múzeum(založené roku 1890), protestanská katedrála svätej Anny(postavená r.1849-1932), radnica(City Hall-Donegal Square, postavená r.1900-1906), Justičný palác(Royal Courts od Justice-May Street, postavený.r.1929) a parlament(klasická budova, postavená r.1928-1932).V meste sa nachádza aj univerzita:Queens University of Belfast(založená roku 1845).
Pre mestské obytné štvrte sú charakteristické oddelené protestanské a katolícke časti mesta ako dôsledok zrážok medzi príslušníkmi obidvoch náboženstiev.Náboženská neznášanlivosť už dávno prestala byť výlučnou príčinou týchto sporov.Plebejský postoj Veľkej Británie predovšetkým v hospodárskej oblasti nepociťujú dnes iba katolíci, ale aj časť protestantov, hlavne robotníkov.Náboženské bariéry sa zmenili na sociálne bariéry.Koncom 60.rokov vypukli v Severnom Írsku ozbrojené zrážky medzi príslušníkmi oboch vierovyznaní, do ktorých zasiahla brutálne aj britská vláda.Centrom týchto útokov je práve Belfast.






Dublin-ostrovná metropola

Na prvý pohľad Dublin nená krásu niektorých starobylých miest a ani vekorysosť metropolí typu Londýna či Paríža.Čoho má však nad mieru je atmosféra – tá nedefinovateľná zmes histórie a súťasnosti, architektúry, zelenej vody, spôsobu života obyvateľov a ich reči.Dublinská zátoka je pekný polookruh o priemere asi 10 kilometrov, vykrojený Írskym morom do východného brehu Írska, presne v polovici východného pobrežia.V mieste kde more zasahuje najviac do pevniny ústí rieka Liffey.Nie je to žiadny veľtok, ale pre Dublin je dôležitá do tej miery, že mu dala obe mená.Medzinárodné vžitý názov pochádza z 9.storočia , keď nórsky Vikingovia založili osadu „u tmavej kvôlne“(dubh-linn) na sútoku riek Poddle a Liffey.Druhé meno, používané na írskych mapách je ešte staršieho pôvodu.Už pred nájazdom Vikingov tu existovalo miesto, ktoré sa menovalo Baile Atha Cliath(Mesto pri brode).Na mape vypadá Dublinská zátoka ako zívajúce ústa z profilu.“Hornou perou“je poloostrov Howth, bývalé sídlo rybárskej osady.Teraz tam je dubliská rezidenčá štvrť s kotviskom rybárskych lodí, plachetníc a luxusných lodí.Kopec, týčiaci si sa do výšky 170 metrov v strede ostrova je preslávený románopiscom H.G.Wellsom.Prehlásil, že odtiaľ je jeden z najkrajších pohľadov na svete.Ak keď nie každý by s tím súhlasil, iste by súhlasil s tým, že je to dobrý spôsob ako si prehliadnuť mesto.Miesto je príťažlivejšie tým, že je ľahko a rýchlo dostupné vďaka vlakovému systéme DART(Dublin Area Rapid Transit).
DART spojuje stred Dublinu s prímorskými častami, teda na „Dolnej pere“ mapy.Predovšetkým s tou časťou, ktorá sa nazýva Dún Laoghaire.Väčšina ľudí cestuje do Írska z Anglicka po mori a vyľodia sa práve v tunajšom prístave pre osobné lode a trajekty.
Rieka Liffey, ktorá priteká od západu a geometricky presne rozdeluje Dublin na severnú a južnú časť, nie je zrovna najčistejšia, ale to preto, že táto rieka preteká cez miliónové veľkomesto.Pri bližom pohľade na dno z niektorého z mostov dokonca zistíte, že miesto pod nimi slúži ako skládka starého železa.Ani ulice Dublinu nie sú veľmi čisté, čo ostro kontrastuje s dokonalou upravenosťou súkromných domov a záhradok v rezidenčných štvrtiach a na vidieku.Zdá sa, že Dublinčania a Íri majú na čistotu dvojitý meter.To čo je obhospodarované z verejných fondov, a teda aj z ich daní, je pre nich druhoradé.
Žial, tento povrchný prístup sa prejavuje v makromerítku i na výstavbe nového Dublinu.Obe nábrežia, ktoré by mohli byť výstavnou skriňou mesta, utrpela tým, že sem mali roky voľný prístup špekulanti s pozemkami a budovatelia výnosných kancelárskych priestorov.Títo “unscrupulous developers“ (investori bez zábran), ovplyvnili vzhľad mesta hlavne v 60.rokoch, kedy sa nepodarilo zabrániť ich nástupu.
O Dubline sa píše, že je mestom protikladov.Ako príklad môžem uviesť fakt, že írske hlavné mesto je na jednej strane kolískou a centrom írskeho nacionalizmu, ale na druhej strane zároveň najviac kosmopolitním z írskych miest.Všetci dublinský veľký spisovatelia, od Swifta cez Yeatse a Joyce po Seana O´Caseye, boli síce írskymi vlastencami, ale nevedeli írsky.Viac než 90% dospelých obyvateľov Írskej republiky je katolíckeho vyznania, ale obe dublinské katedrály sú protestanské-anglikánske.Existencia dvoch katedrál je výsledkom nepokojov medzi dávnymi Normanmy, ktorý boli pánmi Dublinu na konci 12.storočia.V roku 1171 zničili 150 rokov starý kostol Christ Church a na jeho základoch zahájili stavbu katedrály(obr.1) toho istého mena.Ale už v roku 1191 sa odštiepila skupina, ktorá svoju nepoddajnosť okamžite demonštrovala výstavbou inej katedrály za vtedajšími múrmi mesta-vzdialenej len 300 metrov od vdetajšej katedrály Christ Church.Bola zasvätená sv.Patrikovi a preslávila sa aj tým, že dekanom bol v rokoch 1713-1745 autor Gulliverových ciest Jonathan Swift, ktorý je v nej aj pochovaný.
Spoločne s dublinským hradom, založeným v roku 1204, reprezentujú katedrály skupinu najstarších mestských stavieb, ktoré do veľkej miery poznamenala neskoršia prestavba a dostavba.Zo stredovekého hradu takto zostala zachovaná len jedna veža(Record Tower), zatiaľ čo ostatné pôvodné stavebné časti postupne ustúpili modernejším-to čo je dnes vidieť sú stavby hlavne z 18.storočia.Od roku1938 sa na hrade odohrávajú inaugurácie írskych pezidentov, čo je zaujímavé vzhľadom k tomu, že hrad bol 800 rokov baštou a symbolom anglickej nadvlády.
Zo všetkých historických období malo na dnešný tvar Dublinu vplyv 17. a 18.storočie., v ktorých časť mesta na rieke Liffey zažilo nebývalý rozkvet a po určitú dobu bolo považované za najdôležitejšie centrum britského impéria, hneď po Londýne.Tento rozmach predstavovala stavba komplexu Trinity College, najrozsiahlejšej stavby v Dubline, v ktorej chcela zakladateľka, britská kráľovná Alžbeta I. “civilizovať Írov a dostať ich spod kňažského vplyvu“.Učebnicami Trinity paradoxne prešlo niekoľko významných bojovníkov za írsku samostatnosť a jej knihovňa(obr.2) dnes uchováva najväčšie poklady zo “zlatého veku“ samostatnej írskej kultúry, za ktorú je pokladané ranné kresťanské obdobie 8. a 9. storočia. Najvýzmamnejším architektom írskeho hlavného mesta bol v dobe jeho najväčšieho rozmachu Angličan, čo môže byť považované za další z dublinských paradoxov.Tento muž James Gandom hľadal svoje idoly skôr na kontinente ako v vo Veľkej Británii.Dve z troch z jeho najväčších stavieb – justičný palác Four Courts a colnica Custom House - kraľujú v severnom nábreží Liffey, a do veľkorisosti im môže konkurovať snáď len dublinská hlavná ulica O´Connel Street.
Doba rozkvetu Dublina korešponduke s gregoriínskou epochou histórie Veľkej Británie a Írska(tj.obdobie vlád kráľov Ondreja I. až IV.), výraz „gregoriánsky Dublin“ je neodmysliteľnou súčasťou všetkých publikácií o írskom hlavnom meste.K tomuto pojmu nepatrí len najväčšia reprezentačná budova, ktorej je dnes viac ako 200 rokov, ale i do detailu prepracovaná výzdoba interiéru domu s filigránskymi prvkami.Domy s farebnými dverami, presklenými oblúkmi nad nimi a s ozdobenými klepadlami sú dnes veľmi vďačnými predmetmi záujmov fotografov.
O už zmienenej O´Connell Street, tepne severnej časti mesta, Íri radi hovoria, že je to najširšia ulica na svete.Hisrociky najvýznamnejšia budova na tejto ulici(mnohí hovoria, že v celom Írsku) je hlavná pošta (obr.3), ktorá slúžila ako centrálny stan vlastencov pri proti britskom Veľkonočnom povstaní v roku 1916, keď bola rovnako ako niekoľko ďalších významných budov silne poškodená.Vyústenie hlavnej ulice má rovnakomenovaný most cez rieku Liffey, na konci mostu je monumentálna socha vojvodu Daniela O´Connella (1775-1847), ktorý svojou činnosťou dokázal, že je možné oslobodenie Írska, ale už to nestihol zrealizovať.
Skutočnú pozoroznosť si však získala socha predavačky mušlí s jej vozíkom naloženým košíkmi, umiestnená na druhej strane rieky.Nejedná sa o konkrétnu historickú osobu.Molly Maloneová je toťiž len hrdinkou kramárskej piesne.