Už v období studenej vojny vyvinuli v bývalom Sovietskom zväze svoj vlastný navigačný systém GLONASS ktorý je funkčný a dodnes slúži prevažne na vojenské účely. Tvorí ho 24 satelitov na troch obežných dráhach vo výške približne 19 000 km nad povrchom Zeme.

Európska únia v túžbe po nezávislosti pripravuje svoj vlastný navigačný systém s názvom Galileo ktorý by sa mal skladať z tridsiatich satelitov pohybujúcich sa na troch obežných dráhach a presnosť navigácie by sa mala blížiť hodnote +/- 1meter. 28 decembra 2005 odštartoval s Bajkonuru GIOVE A, prvý satelit Európskeho navigačného systému, definitívne dokončenie tohto ambiciózneho projektu Európskej komisie a Európskej kozmickej agentúry je ale kvôli finančným problémom momentálne v nedohľadne.

Závislosti od USA a ich GPS sa chce pri určovaní presnej polohy zbaviť aj Čína. Peking od roku 2000 testuje svoj navigačný systém Compas ktorý by mal byť spustený v priebehu roku 2009 a je určený pre užívateľov z Číny a okolitých krajín. Navigačný systém Compas bude pozostávať z 35 satelitov vďaka ktorým umožní užívateľom určiť polohu s presnosťou pod 10 metrov, zrýchlenie s presnosťou 0.2 m/s a časovú presnosť pod 50 nanosekúnd.

Systém GPS je motor, ktorý v súčasnosti celkom zadarmo poháňa milióny navigačných prístrojov na celom svete. S jeho pomocou dokážeme určiť svoju presnú polohu, nájsť najrýchlejšiu trasu k cieľu našej cesty, odmerať rýchlosť pohybu či nadmorskú výšku. O niekoľko rokov bude pravdepodobne už len jedným z viacerých alternatív navigácie navždy však zostane tou technológiou ktorá zmenila náš svet podobne významným spôsobom ako mobilná komunikácia či internet.