Nad múrom čnelo asi 60 000 (dnes 20 000) hranolových veží vysokých 11—12 m. 14 strategických brán dosahovalo výšku dvoch poschodí, pričom na ne umiestnili delá. Ríša dynastie Ming sa rozpadla, keď jej generál Wu Sangui vpustil cez bránu Shanghaiguan do Číny Mandžuov. Brány vybudovali najmä pri mestách a karavánových cestách. Na niekt. častiach múrov sa zachovali basreliéfy. Veľkých múrov bolo v Číne najmenej 7. Ich zbytky sú v 16 provinciách. Múry spolu dosahovali dĺžku až 62 000 km, pričom Vonkajší čínsky múr s dĺžkou 7315 km prekonal všetky ostatné. Súvislá línia múru dosahovala 2700 km. Celý múr s výbežkami a paralelnými valmi podľa meraní v rokoch 1979—85 dosahuje 9980 km. Severne od Beijingu (Pekingu) sa múr člení na dva múry, kt. sa spájajú až blízko Žltej rieky. Potom pretína dvakrát rieku a pokračuje ďalej na západ až k mestu Yumen, pričom severne od mesta Lanzhou ho na určitom úseku nahrádza Žltá rieka. Ďalší úsek až k západnej hranici provincie Gansu, k uvedenému priesmyku, sa nezachoval. Bol starší a pochádzal z čias vlády dynastie Han (Chan/Čan 206 pred n. l.–220 n. l.). Pôvodný múr z čias dynastie Čchin (Qin) sa tiahol od hraníc s Kóreou k Žltej rieke a odtiaľ na juh a juhozápad k mestu Lanzhou až po Gansuský koridor. Podľa výpočtov sa uvádza, že na výstavbu sa použilo 180 miliónov m3 kameňa a odpracovalo 700 mil. hodín, pri kt. sa umorilo k smrti vyše 1 mil. ľudí. Múr neslúžil len obranným účelom, ale aj ako dopravná tepna a v piesčitých oblastiach ako vetrolam. Dnes je Veľký múr, kt. v 17. stor. stratil svoju obrannú funkciu sprístupnený verejnosti 70 km severozápadne od Beijingu (Pekingu) v Badalingu, ďalej 90 km severovýchodne od Beijingu v Mutianyu a 110 km od Beijingu v Simatai (cca 3000 m s 35 vežami); okrem toho na východe v meste Shanhaiguan a na západnom konci v provincii Gansu.