Oravský hrad
Prvá písomná zmienka o ňom je z čias panovania Bella IV z roku 1276, kde sa spomína ako "Castrum Arva" a bol majetkom Petra, župana hontianskeho, ale hrad od neho vymenil a dal do správy župana zvolenského, pod ktorého správu potom patrila celá Orava.
Neskoršie dostal hrad do daru od kráľa Róberta magister Donč zvolenský, ktorý ho ale nevlastnil dlho, pretože ho zamenil za iný majetok.
Po viacerých vlastníkoch daroval kráľ Žigmund svojmu vernému vojakovi a rytierovi Ctiborovi zo Ctiborovíc. Mal značnú úlohu v dejinách Uhorska, lebo vládol skoro nad celým západným Slovenskom. Po jeho smrti vládla jeho dcéra Katarína, ale len veľmi krátko, nakoľko župan Mikuláš Balický ju vyhnal z Oravy. Katarína ho žalovala, ale bez výsledku. V r. 1440 Ján Jiskra z Brandýsa hrad dobyl a Balický sa stal jeho kapitánom.
Po Balickom bol pánom hradu Peter Komonovský, ktorý hrad rozšíril a opevnil, viedol dobrodružný život, lúpil a krajinský snem sa uniesol na tom, aby mu boli zhabané majetky. On sa dohodol s kráľom Matejom Huňadom, on mu vyplatil 8000 dukátov a odsťahoval sa do Živca.
V r. 1482 daroval hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, menujúc ho súčasne kniežaťom liptovským. Po smrti kráľa Mateja Štefan Zápoľský sa snažil dostať na trón Vladislava, ktorý sa s jeho pomocou stal kráľom. Aj hrad Orava sa dostal do rúk Zápoľovcom. Po bitke pri Moháči dal Zápoľský hrad do správy bratom Kostkovcom. Kráľ Ferdinand odobral Zápoľskému všetky majetky. Oravský hrad daroval bratom Thurzovcom, ale mali si dobiť. Keďže Thurzovci dobre vedeli, že proti obrane Kostku nič nezmôžu, nepokúsili sa teda hrad dobiť. Cisár skonfiškoval Zápoľskému majetky, on odišiel do Poľska a Oravu daroval Jánovi z Dubovca, ktorý ho rozšíril, opravil a opevnil. Správou hradu poveril svojho švagra Václava Sedlnického. V r. 1545 Ján zomrel, bez potomkov, krátky čas vládol František Révay a potom Sedilnický. Od neho ho vymenil nitriansky biskup František Thurzo, ktorý sa oženil s Barborou, dcérou Mikuláša Kostku. Thurzo venoval hradu veľkú pozornosť, dal ho prerobiť a opraviť, vytvoril z neho veľkolepé sídlo. Dal spraviť aj vodojem a vodovod, kopali tam do skál aj studňu. S druhou ženou Katarínou mal 6 detí ( 2 synovia a 4 dcéry )
Po smrti Františka ( r.1574) patril hrad jeho synom (Juraj a Fraňo). Fraňo onedlho zomrel a výlučným pánom sa stal Juraj. Bol verným prívržencom kráľa, preto bočkazove vojsko napádalo a ničilo jeho majetky, ale na hrad Orava sa nedostali. Kráľ ho za mnohé služby odmenil hodnosťou krajinského palatina. Neskôr kráľ prepustil Oravu svojmu synovi Imrichovi.
Ale keď kráľ zomrel a v krajine vypukla vzbura, pridal sa k povstalcom a na oravskom zámku hostil povstalecké vojská. Zomrel mladý v roku 1621. Po jeho smrti prevzala správu hradu jeho matka a na 5 rokov zastávala hodnosť župana. Po smrti turzovej vdovy zišli sa dcéry Juraja Thurzu na hrade Lietava, aby prevzali vládu nad hradom a súčastne vyvolili jedného z členov rodiny za správcu hradu „oravského zámockého panstva ". Bol vyvolený manžel Heleny Turzovej, liptovský a trenčiansky župan.
V r. 1652 bol za správcu zámockého panstva vyvolený Štefan Thokoly, ktorý sa na Orave ukrýval pred cisárskym vojskom. V r. 1670 začali hrad obliehať a po smrti Tokolyho sa poddali. Cisárske vojsko ukoristilo veľa drahocenností a odviezli ich do Viedne.
Cisársky dvor utláčalo evanjelické obyvateľstvo a vtedy prišiel zo Sedmohradska Gašpar Pika a ľstivým spôsobom sa zmocnil zámku. Cisárove vojská hrad dobyli a ukrutným spôsobom zabili všetkých povstalcov.
V r. 1678 sa zjavil Imrich Tokoly, syn Štefana, cisárske vojsko najprv opustilo hrad, ale potom sa vo väčšom množstve vrátilo a dobyli hrad späť. Spočiatku ľud trpel ale v roku 1703 oddiel povstaleckého vojska pod velením kuruckého plukovníka Juraja Lubyho sa 7. decembra hradu zmocnili. Kuruci mali hrad obsadený 5 rokov avšak v roku 1709 ho vojsko pod velením plukovníka Winklera začalo obliehať a po dlhom obliehaní ho nakoniec dobylo.
V roku 1800 sa na hrade strhol požiar a značne ho poškodil. Citadela a stredný hrad úplne zhoreli. Vyhorená časť potom bola prikritá strechou ale až za správy Edmunda Zichyho a Jozefa Pálffyho hrad bol opravený, renovovaný na taký, aký je dnes.
