Niektoré základné pojmy geografie

Niektore zakladne pojmy geografie

Objekt geografie
Geosféry - koncentricky usporiadané vrstvy, tvoria Zem, je ich 5
Litosféra , atmosféra, hydrosféra, biosféra, pedosféra , tvoria systém - fyzickogeografickú sféru - prírodné prostredie ľudskej spoločnosti. - objekt výskumu fyzickej geografie. Vo fyzickej sfére vznikla humánnogeografická sféra (socioekonomická) - je objektom skúmania humánnej geografie. Obe sféry sú prepojené do geografickej sféry. Tá je objektom skúmania celej geografie. Ľubovoľný komplexný výrez (segment) z krajinnej sféry, ktorý obsahuje časti všetkých jej geosfér sa nazýva (geografická) krajina.

Základné metódy geografie
Geografia pri skúmaní krajinnej sféry uplatňuje dve základné metódy : priestorovosť a syntetickosť
Priestorovosť : štruktúrny a regionálny prístup
Štruktúrny prístup : štúdium rozmiestnenia geografických objektov a javov na zemskom povrchu, spôsob ich usporiadania, čiže priestorovú organizáciu krajiny.

Regionálny prístup : štúdium geografického charakteru jednotlivých oblastí - regiónov (prírody, obyvateľstva a hospodárstva)

Syntetickosť : skúma vzájomné vzťahy medzi geosférami, príp. ich časťami.
Pri uplatňovaní priestorovosti sa sledujú horizontálne vzťahy, pri syntetickosti vertikálne vzťahy. Rozdelenie geografie a jej postavenie v systéme vied
Krajinnú sféru ako celok študuje komplexná, integrálna geografia, ktorej súčasťou je regionálna geografia. Teoretická geografia : zameriava sa na teoretické zjednotenie geografických vedomostí. Jej úlohou je zovšeobecňovať a vysvetľovať fakty. Geografická metodológia : skúma
základné spôsoby poznávania v geografii.

Význam geografie pre ľudskú spoločnosť
Geografia má tri základné funkcie: poznávaciu, vzdelávaciu a praktickú (aplikačnú)
Najhlavnejšie je poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou. - dominantný ekologický vzťah.

Zem ako vesmírne teleso
Zem je jedna z planét slnečnej sústavy vzdialená od stredu Mliečnej cesty 33 000 svetelných rokov.

Tvar a veľkosť Zeme
Geoid - možno si ho predstaviť ako pokojnú hladinu svetového oceánu bez zreteľa na vyvýšeniny nad jeho hladinou, na ktorý vplýva len zemská príťažlivosť. Na matematické vyjadrenie tvaru Zeme sa používa sféroid(rotačný elipsoid), ktorý sa tvarom najviac podobá geoidu.

Pohyby Zeme
Zem vykonáva dva základné pohyby : obeh okolo slnka a rotáciu okolo vlastnej osi
Čas obehu 365 dní 5 hodín 48 minút 45.7 sekúnd - tropický rok
Čas otočenia Zeme o 360 stupňov trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy - hviezdny deň
Počas slnečného dňa sa zem akoby pravidelne otáča okolo svojej osi pri konštantnej uhlovej rýchlosti 15 stupňov za hodinu. Zemeguľa je rozdelená poludníkmi na 24 časových pásiem so šírkou 15 stupňov

Slapové javy
Okrem Slnka pôsobí na Zem svojou príťažlivou silou aj jej jediná obežnica - Mesiac
Hmotnosť Mesiaca je 80x menšia ako hmot. Zeme a jeho vzdialenosť od nej je asi 60 zemských polomerov. Čas otočenia Mesiaca okolo vlastnej osi : 27 dní 7 hodín 43 minút == obeh okolo Zeme. Vplyv príťažlivej sily Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácii tvaru Zeme - slapové javy. Zemský povrch a mapa

Kartografia - rieši a poskytuje spôsoby zobrazovania objektov a javov reálneho sveta pomocou matematických a grafických metód. Mapa je základné kartografické dielo a spolu s glóbusom zobrazujú svet okolo nás. Mapa poskytuje názorný, zmenšený a skreslený obraz povrchu Zeme

Mierka mapy

Udáva pomer zmenšenia voči skutočnej dĺžke zobrazovaného územia.
Mapová mierka glóbusu : (R= 6371 km) udáva koľkokrát je polomer glóbusu zmenšený oproti polomeru Zeme
Mapy veľkých mierok : 1:10 000 1:200 000
stredných : 1:200 000 1:1 000 000
malých : nad 1: 1000 000

Kartografické zobrazenia
Spôsoby akými sa zobrazuje zjednodušený povrch Zeme na mapy. Mapové projekcie : umožňujú zobraziť tvary zeme s minimálnym skreslením, zachovávajú buď pomery dĺžok, plôch alebo uhlov.

Rovnakouhlé (konformné) malé územia
Rovnakoplošné - plošné pomery
Rovnakodĺžkové -

Kart. Zob. Podľa projekčných plôch :
Priame(azimutálne)- priamo do roviny
Nepriame(kužeľové, kónické a valcové-cylindrické) - plochy rozvinuteľné do roviny

Obsah mapy
Obsah mapy tvoria všetky predmety zobrazené ne mape mapovými značkami a symbolmi.
-topografický a tematický
Z topografického obsahu možno zistiť tvar povrchu krajiny a útvarov , ktoré na nej ležia. Jeho zložkami sú výškopis(vertikálna členitosť) a polohopis(horizontálna.) Tvoria obsah všeobecnografických máp. Tie sa delia na fyzické a politicko-administratívne.

Tematický obsah mapy tvoria body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácii o objektoch a javoch na Zemi.
Legenda - popis, na základe ktorého sa vyhľadávajú jednotlivé objekty na mapách.

Generalizácia - zníženie obsahu mapy zjednodušením, zovšeobecnením.