Severná Afrika

Spracovali:
Juraj Bella, Adam Fischer, Tomáš Malik, Matej Niňaj, Michal Porubský, Marco Vicel


Vítame Vás na malom putovní veľkou Afrikou. Každý si ju vie predstaviť, ale málokto vie o nej nejaké podrobnosti a údaje. V tomto sprievodcovi sa pokúsime opísať tento kontinent. Nebudeme Vás trápiť číslami a dúfame, že sa Vám naše putovanie bude páčiť.


Afrika je druhý najväčší kontinent na našej planéte. Je plný rôznych kontrastov. Na severe leží púšť menom Sahara. Je to najväčšia púšť na svete. Medzi najvyššie pohoria patrí Atlas. Kontinentom pretekajú aj najdlhšie rieky sveta - Níl a Niger. Osídlenie Afriky:
Afrika je domovom asi 748 miliónov ľudí, každý ôsmy obyvateľ sveta je Afričan. Veľmi husto sú obývané najmä územia pozdĺž severného a západného pobrežia a úrodné doliny riek Niger, Níl, Kongo a Senegal. Obyvateľstvo Afriky prudko rastie, pretože pôrodnosť je tu extrémne vysoká. Rodiny sú tu vysokopočetné a asi polovica obyvateľstva Afriky má menej ako15rokov.



% podiel obyvateľstva do 15 rokov


Zdá sa, že ľudstvo má pôvod v Afrike. Časti kostier tvorov, ktorí chodili vzpriamene a žili asi pred dvomi miliónmi rokov, sa našli práve tu. Archeológovia veria, že kolíska ľudstva je práve tu. Práve odtiaľto sa prvé ľudské bytosti, známe ako Homo Erectus presunuli ďalej na kontinent a do sveta.


Mesto a vidiek:
Väčšina Afričanov žije na vidieku ako roľníci a pastieri. Len asi jeden z troch obyvateľov žije v meste. Najviac urbanizovaná je severná Afrika a metropola Egypta – Káhira, ktorá je najväčším mestom Afriky. Má viac ako 9 miliónov obyvateľov. Chudoba žije najčastejšie na okraji miest v chatrčiach – slumoch. Obyvateľstvo:
Rozsiahla púšť – Sahara, oddeľuje obyvateľov Afriky, ktorí sú hlavne Arabi a Berberi. V severnej Afrike vládne islam, južne od Sahary sa vyznávajú rozličné náboženstvá, vrátane kresťanstva. Nezávislosť:
Vo väčšine afrických krajín vládli v 19 a 20.storočí európske mocnosti, ako Británia, Francúzsko, Nemecko a Belgicko. Bolo to obdobie kolonializmu. Od 60-tych rokov väčšina krajín získala nezávislosť. Mnohé z nich ale udržujú tesné kontakty s bývalými koloniálnymi vládami dodnes. Utečenci:
Takmer 50% všetkých utečencov na svete pochádza z Afriky. Vojny, sucho, hlad a chudoba patria medzi hlavné dôvody, že milióny Afričanov opustilo svoju krajinu.

Odhady o ich počte sú rôzne, ale predpokladá sa, že až 7 miliónov Afričanov odišlo zo svojich domovov. Až 2 milióny tvoria utečenci pred vojnami v Sudáne, Etiópii, Angole, Mozambiku a Somálsku. % utečencov sveta


Štáty Afriky:

ALŽÍRSKO:
Je druhou najväčšou krajinou Afriky. Leží pri Stredozemnom mori a zasahuje hlboko do Sahary. Nezávislosť získalo v r. 1962 po krutom, osem rokov trvajúcom boji, ktorý si vyžiadal viac ako milión mŕtvych. Počas francúzskej nadvlády sem prišlo státisíce Európanov, ktorí po získaní nezávislosti takmer všetci ušli. Alžírsko zohráva dôležitú úlohu v svetových záležitostiach ako člen Organizácie spojených národov (OSN) a Arabskej ligy. Hlavným problémom, ktorému čelí vojenská vláda je rastúci počet arabských fundamentalistov, ktorí žiadajú nastolenie islamskej vlády.





Alžír – je hlavným a najväčším mestom krajiny. Mesto založili moslimovia z Arábie v 10.st. V r.1518 sa ho zmocnili Turci a v r. 1830 Francúzi. Francúzsky vplyv vidieť na budovách v modernej časti mesta. Staré mesto s mešitami a bazármi stojí na svahu. Je tu dôležitý prístav.


Teroristické útoky – vedú islamskí fundamentalisti ( napr. Islamský front spásy), ktorí vedú otvorenú vzburu proti alžírskej vojenskej vláde. Tisíce Alžírčanov zomreli v posledných rokoch v dôsledku teroristických útokov a činov. Bombové útoky a atentáty ohrozujú Európanov a mnohé mestá Európy (Paríž).


Hospodárstvo – je veľmi závislé od ťažby ropy a zemného plynu, ktoré pochádzajú z obrovských ložísk v saharskej púšti. Produkcia ropy sa začala v r.1958, v r.1979 dosiahla 1,2 milióna barelov za deň. V 80-tych a 90-tych rokoch poklesla cena ropy, preto sa znížila produkcia, ale zvýšila sa ťažba zemného plynu. Alžírsko zásobuje plynom Francúzsko a Španielsko. Pestujú sa tu aj plodiny – hrozno, olivy, ďatle, figy. Vyrába sa tu aj ďatlová káva. Alžírsky vývoz za rok 2000
ALŽÍRSKO:
Hl. mesto: ALŽÍR
Jazyk: ARABSKÝ







LÍBYA:
Leží pri pobreží Stredozemného mora, medzi Egyptom a Alžírom. Je štvrtou najväčšou krajinou v Afrike. Kedysi bola súčasťou Rímskej, Byzantskej, Arabskej a Osmanskej ríše, v rokoch 1911 – 1943 bola talianskou kolóniou. Sahara pokrýva takmer 90% tejto krajiny, takže pôda sa môže obrábať len pozdĺž pobrežia. Mnohí Líbyjčania pracujú ako pastieri oviec a kôz. Objavenie ropy v r. 1959 veľmi rýchlo zmenilo Líbyu z chudobnej krajiny na bohatú. Odvtedy sem prišlo veľa cudzincov, ktorí pracujú v ropnom priemysle.


Ropa a zemný plyn – sú hlavnou zložkou Líbyjského hospodárstva. Len ropa tvorí 94% vývozu krajiny.

Pred jej objavením bola hlavnou vývoznou surovinou dobytčia koža a odpadové kovy. Väčšina ropy sa produkuje v západnej Líbyi, ale rezervy sa nachádzajú aj pod morským dnom. S rastom ropného priemyslu rastú aj mestá, ktoré poskytujú ľuďom prácu, ubytovanie a služby. Asi 86% obyvateľstva žije dnes v mestách. Predtým mnohí žili ako pastieri, roľníci a kočovníci na vidieku.

Plukovník KADDÁFÍ – od roku 1969 vládne Líbyi plukovník Muammar Kaddáfí, ktorý zvrhol kráľa a stal sa hlavou štátu. Kaddáfí vládne pomocou tzv. ľudových výborov. Jeho politika je veľmi osobitnou zmesou socializmu, islamu a arabského nacionalizmu. Odkedy boli v roku 1971 zakázané všetky politické strany, opozícia voči jeho vláde prichádza zvonka. Kaddáfího podpora teroristických organizácií ho niekedy privádza do konfliktu so západnými vládami.


Rímske zrúcaniny – pozostatky bohatej antickej minulosti ešte vždy vidno na mnohých miestach pobrežnej časti Líbye. Nachádzajú sa tu niektoré z najlepšie zachovaných rímskych zrúcanín severnej Afriky, napríklad pôsobivé mesto Leptis Magna, ktoré má fórum, akvadukt a amfiteáter. Tento prístav založili Féničania asi 800 rokov p.n.l. Stal sa hlavným centrom obchodu s Afrikou. Potom bol súčasťou Rímskej ríše až do vpádu Arabov v 7. st. n.l., ktorý spôsobil zánik mesta.












86% ľudí žije v mestách




TUNISKO:
Tunisko je najmenšia krajina severozápadnej Afriky. Leží medzi Líbyou a Alžírskom. Počas celej svojej histórie malo Tunisko úzke kontakty s Európou. Bolo srdcom starodávneho Kartága v 4. storočí p.n.l. Neskôr sa stalo súčasťou mocnej Rímskej ríše. V 7. storočí n.l. Tunisko kolonizovali moslimskí Arabi. Začiatkom 80. rokov 19. st. sem prišli francúzske ozbrojené sily. Nezávislým sa Tunisko stalo v roku 1956, odvtedy sa zmenil vládny systém a bol zavedený pluralitný systém. Turistika – teplé zimné podnebie a historické miesta prilákajú každoročne množstvo turistov. Až do roku 1976 bola turistika najväčším zdrojom zahraničnej meny. Začiatkom 80-tych rokov počty turistov poklesli, ale neskôr vystúpili takmer na 4 milióny ročne.

Vláda podporuje výstavbu hotelov a rozvoj letovísk, aby uspokojila narastajúce požiadavky na služby, v ktorých sú zamestnané tisíce ľudí.






Priemysel a poľnohospodárstvo – do 80-tych rokov boli hlavnými vývoznými surovinami ropa a zemný plyn. Dnes sú najdôležitejšie textilné a poľnohospodárske produkty. Taktiež sa tu vyvážajú fosfáty. Pestujú sa tu také plodiny ako všade na okolo a Tunisko je štvrtým najväčším producentom olivového oleja na svete. Napriek tomu, že Tunisko je veľmi úrodné, aj tak musia ešte nejaké plodiny dovážať.


TUNISKO:
Hl. mesto: TUNIS
Jazyk: ARABSKÝ.