Austrália a Oceánia

Austrália a oceánia

Austrália je rozlohou šiesta najväčšia krajina sveta zaberajúca asi 4 % zemského povrchu. Je zároveň najmenším, najplochejším a najsuchším kontinentom. O Austrálii sa u nás často hovorí, že leží dolu pod nami (u protinožcov), lebo sa nachádza za rovníkom, na južnej pologuli. Je zároveň štátom aj kontinentom.

VEĽKÉ PREDELOVÉ VRCHY
Okrem niekoľkých pohorí je Austrália nízka a plochá. Pobrežnou časťou Queenslandu a Nového Južného Walesu sa vinú Veľké predelové vrchy. Úrodné plošiny ležia vo vrcholových častiach, ktoré boli kedysi porastené hustými lesmi. Dnes väčšinu lesov nahradili mestá a poľnohospodárska krajina.

SLNEČNÝ SVIT A MONZÚNY
Na okrajnom juhu krajiny je podnebie chladné a vlhké, ale na väčšie územia Austrálie je po celý rok horúco alebo teplo. Na severe sa striedajú dve ročné obdobia – obdobie sucha a vlhka. Od novembra do apríla je horúco a vlhko, monzúnové dažde premieňajú rozsiahle územia súše na jazerá.

VNÚTROZEMIE
Rozľahlá centrálna oblasť, ktorú Austrálčania nazývajú Outback (vnútrozemie), je horúca a suchá. Tvorí ju druhá najväčšia púšť na svete (Veľká piesočná a VeľkáViktóriina púšť). Teplota ovzdušia v Alice Springs v strednej Austrálii je často vyššia ako 38 stupňov. Zvyšok vnútrozemia je porastený trávou, nízkymi kríkmi a stromami, kde sa pasie dobytok a ovce.

ŽIVOTODARNÁ VODA
Mnoho pramenísk a riek vo vnútrozemí je počas roka suchých a požiare nivočia vyprahnutú vegetáciu. Po občasných prudkých dažďoch sa zo semien skrytých v zemi preberajú k životu pestro kvitnúce rastliny a rieky sa zapĺňajú vodou. Austrálske dvojdyšné ryby sú prispôsobené na život v meniacich sa klimatických podmienkach – majú vyvinuté pľúca aj žiabre. IZOLOVANÁ PEVNINA
Austrália sa od ostatných pevnín izolovala pred vyše 65 miliónmi rokov, keď sa oddelila od Antarktídy. Asi pred 130 miliónmi rokov boli Austrália a Antarktída súčasťou veľkého južného kontinentu. Mnoho živočíšnych druhov vyskytujúcich sa len v Austrálii sa vyvinulo v tomto období. Patria k nim vačkovce (cicavce s vakom), ako sú kengury, koaly a vombaty, ale aj dva neobyčajné druhy cicavcov, ktoré znášajú vajcia – vtákopysk a ježura (s prezývkou zježený mravčiar).

AUSTRÁLSKY EXPORT
Austrálske poľnohospodárstvo produkuje pšenicu, hovädzie a baranie mäso, vlnu, ako aj víno dorobené z hrozna vypestovaného na juhu. Austrália je bohatá na nerastné suroviny – uhlie, zlato, železnú rudu, bauxit, urán, diamanty a opály.

Nerastné suroviny a poľnohospodárske produkty sú hlavnými vývoznými tovarmi, priemyselný tovar predstavuje 20 % exportu. Austrálsky priemysel je zameraný na výrobu motorových vozidiel, textilu, chemikálii a potrieb pre domácnosť. Rýchle sa rozrastá aj filmový priemysel.

OVČIE FARMY
Na väčšine vnútrozemia je priveľmi sucho na pestovanie plodín, ale vhodné podmienky sú na chov oviec na rozľahlých ovčích farmách nazývaných sheep stations (ovčie stanice) s rozlohou niekoľko tisíc hektárov. Dobytčie farmy nazývané cattle runs (dobytčie výbehy) dosahujú rozlohu Anglicka. Dobytok tu žije voľne. Potom ho odvezú často pomocou helikoptér na predaj.

ŠKOLA PO ÉTERI
Ľudia žíjúci na ovčích farmách a dobytčích farmách sú od najbližšieho mesta často vzdialení stovky kilometrov. Musia sa spoľahnúť na pomoc tzv. lietajúcich lekárov, ktorí ich navštevujú letecky. Deti komunikujú so školou prostredníctvom pošty alebo rozhlasu. S učiteľmi môžu o svojich problémoch konzultovať aj pomocou obojsmerných vysielačiek. VO VEĽKÝCH MESTÁCH
Osemdesiat percent obyvateľov Austráie žije v mestách, kde možno nájsť väčšinu zamestnaní. Najväčšie mestá – Sydney, Melbourne a Brisbane – ležia na južnom a východnom pobreží. V Sydney viac ako 3,5 milióna obyvateľov využíva atraktivity mestského života, ako je najslávnejšia opera na svete Sydney Opera House a morské pláže. Pláž Bondi Beach ležiaca asi 8 km južne od centra je veľkým lákadlom pre plavcov a surfistov. PRVÍ OBYVATELIA
Prvými obyvateľmi Austrálie boli domorodci nazývaný Aborigéni, ktorí prišli asi pred 50 000 rokmi z juhovýchodnej Ázie. Živili sa tisícročia lovom zveri, zberom plodín a rybolovom až do 18. stor., keď ich tradičný spôsob života narušili európski kolonisti. VYLODENIE KAPITÁNA COOKA
Prvými Európanmi, ktorí v 17. stor. objavili pobrežie Austrálie, boli Holanďania. Nezaložili tu však žiadne sídla. Prvými európskymi osadníkmi boli Briti. V r. 1770 kapitán James Cook priplával na východné pobrežie Austrálie, ktoré okamžite vyhlásili za britské územie a pomenovali Nový Južný Wales. PRÍCHOD TRESTANCOV
Prvá britská flotila pristála v Botanickom zálive v januári 1788. Spolu s vojakmi sa vylodili trestanci a guvernéri kolónie Arthur Philip. Opodiaľ založili prvú osadu – Sydney. S príchodom nových slobodných osadníkov pozdĺž pobrežia vyrástli ďalšie roľnícke usadlosti.

ZLATÁ HORÚČKA
V roku 1851 sa z Austrálie ľudia vracali so správou, že v Novom Južnom Walese a vo Viktórii sa našlo zlato. Prepukla zlatá horúčka. Melbourne, hlavné mesto Viktórie, sa čoskoro stalo bohatým mestom a počet obyvateľov Austrálie sa viac ako zdvojnásobil. V r.

1854 sa baníci v zlatých baniach Eureka Stockade vzbúrili proti koloniálnej nadvláde a rýchlou reformou dosiahli samosprávu. AUSTRÁLIA ŠTÁTOM
V r. 1901 sa Austrália stala štátom. Vytvorilo sa spojenie štátov do Austrálskeho zväzu. Počas I. svetovej vojny Austrálčania pomáhali Britom a cez II. svetovú vojnu bránili krajinu pred japonskou inváziou. Po oboch svetových vojnách sa do Austrálie začali sťahovať ľudia z mnohých štátov a počet obyvateľov vzrástol z 5 miliónov v r. 1918 na súčasných približne 18 miliónov. Štvrtina Austrálčanov prišla zo štátov nehovoriacich po anglicky. Austrália sa stále viac zbližovala s ázijskými a tichomorskými krajinami, zvlášť s Japonskom, a začala s nimi obchodovať. DÔLEŽITÉ ÚDAJE
Počet štátov: 6 (Západná Austrália, Južná Austrália, Queensland, Nový Južný Wales, Viktória a Tasmánia)

Počet teritórií: 2 (Severné teritórium a Teritórium austrálskeho hl. mesta)

Najvyšší vrch: Mount Kosciuszko (2 228 m)

Najdlhšia stála rieka: Murray (2 589km)

Najväčšie jazero: Eyrovo jazero (9 583 km2)

ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Rozloha: 7.682.300 km2
Počet obyvateľov: 18.090.000 (+ 1,4% ročne)
Hlavné mesto: Canberra (330.000 obyv.)
Obyvateľstvo (pôvod): 94 % - Európania
4 % - Ázijci
1,5 % - Aboriginci
Jazyky: angličtina
aboriginské jazyky
európske jazyky
ázijské jazyky
Náboženstvá: 75% kresťanstvo,
1% islam
1% budhizmus
0,5% judaizmus

HOSPODÁRSKY PROFIL
Hrubý domáci produkt: 340 miliárd USD - 13. miesto na svete
HDP na obyvateľa: 19.007 USD
Ročný prírastok: 3,3%
Inflácia: 5,1%
Hlavní obchodní partneri: USA, Japonsko, ASEAN, Nový Zéland, Južná Kórea, Európska Únia

NovýZéland Nový Zéland leží v južnej časti Tichého oceánu, 1900 km juhovýchodne od svojho najbližšieho suseda – Austrálie. Tvoria ho dva hlavné ostrovy úzkeho a dlhého tvaru. Väčšina Novozélanďanov žije v mestách. Tri štvrtiny populácie bývajú na Severnom ostrove, kde je teplejšie. Južný ostrov je však väčší. PRÍRODNÝ PRÍSTAV
Pobrežie sa využíva na vodné športy – na jachting, surfovanie a rybolov, pohoria priťahujú mnoho lyžiarov. Sú tam činné sopky, gejzíry a bublajúce bahenné jazerá. Keďže Nový Zéland bol milióny rokov izolovaný od ostatného sveta, vivy nuli sa na ňom zvláštne živočíchy a rastliny, ako nelietavý vták kivi a mnoho osobitých druhov papradí.

Domáce zvieratá (predovšetkým dobytok a ovce) 20- násobne prevyšujú počet obyvateľov.

HLAVNÉ PRÍJMY
Poľnohospodárstvo je hlavným zdrojom príjmov na Novom Zélande, hoci zamestnáva len 1/6 obyvateľov. Hlavnými vývoznými tovarmi sú syry, ovocie, mäso, vlna, víno, morské živočíchy, drevo a hliník. Krajina má obrovské zásoby uhlia a zemného plynu. Priemysel sa sústreďuje do okolia najväčšieho mesta Auckland. Rozvíja sa aj cestovný ruch.

DVE TRADÍCIE
Nový Zéland ako prví osídlili Maori. Prišli z Polyézie okolo r. 900 po Kr. Dnes tvoria 1/8 populácie. Briti ho osídlili až v r. 1840. Osadníci začali zakladať mestá, priviezli obilniny, ovce a dobytok. Krajina získala síce v r. 1907 nezávisloť, ale medzi Novým Zélandom a Veľkou Britániou sa udržali tradične úzke vzťahy v oblasti obchodu
a športu.

Tichomorské ostrovy
Do 60. rokov 20. stor. väčšinu z tisícov ostrovov v Tichom oceáne ovládali Veľká Británia, USA alebo Francúzsko, ale teraz je tam aj 13 nezávislých štátov. Tichomorské ostrovy sú súčasťou rozsiahlej oblasti, ktorá sa nazýva Oceánia (patrí tam aj Austrália). Niektoré ostrovy vulkanického pôvodu sú hornaté, iné ploché. Sú to koralové ostrovy, ktoré predstavujú vrchol podmorskej sopky.

OSTROVNÉ SKUPINY
Tichomorské ostrovy sa členia na tri časti – Melanéziu („čierne ostrovy“), nazvanú podľa tmavej farby pokožky jej obyveteľov, ktorá zahrňuje ostrovy Fidži, Papua-Nová Guinea a Šalamúnové ostrovy, Mikronéziu („malé ostrovy“), ktorú tvoria časti súostroví Kiribati, Mikronézske federatívne štáty a niekoľko ostrovov spracovaných USA, Polynéziu („veľa ostrovov“), skladajúcu sa z ostrovov ležiacich vnútri
trojuholníka medzi Novým Zélandom, Havajskými ostrovmi a Veľkonočnými ostrovmi.

POUŽITÁ LITERATÚRA
Všeobecná encyklopédia mladých – Mladé letá
Internet.