Slovensko, ktoré má rozlohu 49 000 km2, leží v strede Európy a susedí s Českou republikou, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Je typickou vnútrozemskou krajinou, väčšinu jeho územia pokrývajú pohoria Karpát, južné časti sú však rovinaté.
V minulosti sa členitá príroda podpísala pod rôznorodosť kultúry a hospodárskeho života Slovenska, v ktorom hralo po stáročia dôležitú rolu baníctvo zamerané na ťažbu drahých kovov. Túto multikultúrnosť zvýraznil multietnický charakter Slovenska, pretože sa tu podobne ako v iných stredoeurópskych krajinách prevrstvovali rôzne etniká.  V súčasnosti žije v Slovenskej republike 5 380 000 obyvateľov – 4 615 000 Slovákov, 521 000 Maďarov, 90 000 Rómov (na základe ich prihlásenia sa k rómskej národnosti, demografi však odhadujú ich skutočný počet na 380 000 až 420 000), 45 000 Čechov, 24 000 Rusínov, 11 000 Ukrajincov, 5 400 Nemcov, niekoľko tisíc Chorvátov, Židov, Poliakov. Historický vývoj Slovenska sa odohrával v rámci latinského civilizačného okruhu, nezanedbateľne ho však ovplyvnili aj podnety z európskeho Východu.


Od Keltov po Veľkú Moravu

Pračlovek sa objavil na území Slovenska pred asi 200 000 rokmi, územie Slovenska je nepretržite osídlené od 5. tisícročia pred n. l., keď sa aj tu objavili roľnícke spoločenstvá. Postupne sa na ňom vystriedalo veľa etník. Prvým známym etnikom boli Kelti, ktorí štyri storočia pred n. l. aj na území Slovenska vytvorili mestá – oppidá a razili mince – biateky. Na prelome letopočtov sa tu usadili germánske kmene. Vtedy Rímska ríša rozšírila svoje územie až po Dunaj, pozdĺž ktorého vybudovala dômyselné obranné pásmo Limes romanus. Slovensko sa tak ocitlo na pomedzí vtedajšieho civilizovaného a "barbarského" sveta. Vzťahy medzi nimi boli pôvodne pokojné. Germánski Kvádi so súhlasom Ríma vytvorili prvý známy politický útvar na slovenskom území – Vanniovo kráľovstvo. Postupne však začalo narastať rímsko-germánske napätie, ktoré prerástlo do tzv. markomanských vojen. Počas nich prenikali rímske légie hlboko do slovenského vnútrozemia, o čom svedčí nápis v Trenčíne z roku 179 i to, že rímsky cisár Marcus Aurelius napísal pri rieke Hron známu stoickú rozpravu Hovory k sebe samému.

V období sťahovania národov nastali v Karpatskej kotline veľké demografické zmeny. Po germánskych kmeňoch sa tu koncom 5. storočia usadili Slovania, o čosi neskôr aj nomádski Avari. Proti ich nadvláde sa Slovania bránili a po úspešnom povstaní vytvorili prvý nadkmeňový útvar západných Slovanov, Samovu ríšu (623 – 658). Úroveň života Slovanov na strednom Dunaji vzrástla natoľko, že po porážke Avarov franským kráľom Karolom Veľkým vytvorili prvý štátny útvar západných Slovanov. Najskôr, na prelome 8. a 9. storočia, vznikli Moravské a Nitrianske kniežactvo. Nitrianske knieža Pribina dal roku 828 v Nitre vysvätiť prvý známy kostol vo východnej časti strednej Európy. Roku 833 ho však porazilo moravské knieža Mojmír, ktorý vytvoril štát, nazvaný v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom Porfyrogenetom Veľkou Moravou. Vypĺňal priestor medzi troma ríšami – Byzantskou, Bulharskou a Franskou.

Na Veľkej Morave šírili kresťanstvo franské misie už od jej vzniku, prelomový civilizačný zlom však zažila po roku 863. Vtedy vyslal byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu gréckych učencov a vierozvestcov Konštantína a Metoda. Moravské knieža Rastislav sa tak pokúšal eliminovať politickú závislosť Veľkej Moravy od Východofranskej ríše. Misia však zohrala predovšetkým jedinečnú kultúrnu úlohu. Solúnski bratia zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku a spisovný jazyk – staroslovienčinu, do ktorej preložili i základné bohoslužobné texty. Založili aj školu pre výchovu kňazov. Najmä Metod u pápeža v Ríme dosiahol, že staroslovienčina sa stala bohoslužobným jazykom a ako arcibiskup budoval domácu cirkevnú správu. Vďaka týmto zmenám sa Slovieni zaradili do dobového civilizačného rámca. Staroslovienska liturgia a písomníctvo sa natrvalo presadili (vďaka Metodovým žiakom v Bulharsku) v prostredí východných a južných Slovanov. Svätcov Konštantína (Cyrila) a Metoda vyhlásil pápež Ján Pavol II. za spolupatrónov Európy.