Tak ako aj príroda, čiže prírodné podmienky majú vplyv na cestovný ruch, tak aj socioekonomické podmienky. Stupeň návštevnosti je určovaný aj technickou vybavenosťou. Snažila som sa opísať technické zariadenia, navštevované turistami.
O aktivitách je samostatná kapitola, kde som ich podľa potrieb rozlíšila na športové a kultúrne. Kapitolu, zameranú na problematiku cestovného ruchu som rozobrala do detailov, lebo je to hlavná téma tejto práce. -3-


Hovorím tam o negatívnych vplyvoch na prírodu, ako aj o samotnom probléme pre danú krajinný zložku. V tejto kapitole sa snažím navrhnúť možnosti riešenia. Podávam tu svoje myšlienky, takže je možné, že so mnou nemusia všetci súhlasiť. V poslednej kapitole som si vyskúšala naplánovať určitý druh túry podľa požiadavky zahraničného turistu. Túry som vyberala aj podľa mojich zážitkov a aj podľa odporúčaní známych. Pri opise turistickej trasy na Východnú Vysokú som vychádzala hlavne zo svojich skúseností – vložila som tu aj fotky, ktoré som urobila pri výstupe na tento končiar. V práci používam hlavne ručne kreslené mapy, čiže môže tu dôjsť ku skresleniu. Celkový môj pohľad na zdroje je: internetové stránky a pubikácie sú plné, aktuálnych informácii. Nikto sa však samostatne nevenoval problematike cestovného ruchu a príčinách jej vzniku. -4-

2. Vymedzenie územia.


Tatry predstavujú najsevernejšiu a zároveň najvyššiu časť dlhého karpatského oblúka. Je to krajinný celok vysokohorského typu vo Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Po celom východnom a južnom obvode ho ohraničuje Podtatranská kotlina, na západe Chočské vrchy, na severe Podtatranská brázda a hranica s Poľskom. Z celkovej rozlohy Tatier (viac ako 700 km2) patrí k Slovensku 550 km2. Tatry sú vyše 55 km dlhé a vyše 17 km široké. Elipsovitého tvaru pretiahnuté v západno-východnom smere. Hlavný hrebeň má dĺžku 78 km (na západe od Hutianskeho sedla po Kobylí vrch v Belianskych Tatrách). Celé územie Tatier zaberá plochu 786 km2. Tatry členíme na Západné a Východné. Západné Tatry delíme na 6 geomorfologických skupín (Osobitá, Sivý vrch, Roháče, Liptovské hole, Červené vrchy a Liptovské kopy). Východné Tatry sa skladajú z dvoch skupín (Vysoké a Belianske Tatry).
Najvyššou a najznámejšou časťou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrcholom – Gerlachovským štítom, ktorý sa vypína do výšky 2655 m. Je to jediné horstvo alpského charakteru na Slovensku.