To, čo vlna „prírodných turistov“ oceňuje je niečo nové, priamy a autentický kontakt s ustupujúcou divočinou a miestnou kultúrou a tradíciami, ktorých momenty prípadne možno zachytiť fotoaparátom alebo aspoň vryť hlbšie do pamäti. Táto nová turistická vlna je nielen ochotná slušne zaplatiť za svoje zážitky, ale naviac je ochotná uspokojiť sa aj s menšou dávkou komfortu a teda nižšou úrovňou infraštruktúry. Títo „batohoví turisti“ minú v priemere denne skutočne menej peňazí v danom regióne, ich pobyty však bývajú oveľa dlhšie a oveľa viac podporujú miestnu ekonomiku.
Tu si treba položiť otázku: Bude možné masovú turistiku v týchto oblastiach zlúčiť so zachovaním a ochranou prírody?


-50-


Vážnym dôvodom je fakt, že ekonomika žiadneho štátu si dnes nemôže dovoliť úplne vyčleniť časť územia krajiny z ekonomického využívania a súčasne zabezpečiť dostatok prostriedkov pre jeho efektívnu ochranu, nehovoriac už o ekonomike tak malého štátu ako je Slovensko. Pradoxne jedným z riešení, ktoré pri správnom riadení môže nielen pomôcť udržať, ale prípadne aj zvýšiť rozlohu existujúcich chránených území je práve turistika.

Základné príčiny vzniku konfliktov turistiky s ochranou prírody sú hlavne:
· Enormný rast počtu návštevníkov a účastníkov turistiky a rekreačno-športových aktivít v prírodnej krajine
· Nové druhy športových a rekreačných aktivít sprevádzané výstavbou technických zariadení, umožňujúcich ich vykonávanie
· Nedostatočná informovanosť návštevníkov o hodnotách prírody chránených území, ako aj o vyššej zraniteľnosti horských ekosystémov oproti nížinným
· Nízka ekologická a ochranárska úroveň povedomia pracovníkov cestovného ruchu a návštevníkov horských rekreačných oblastí totožných s chránenými územiami.

Uvedené základné príčiny viedli k znečisťovaniu a poškodzovaniu prírodného prostredia k vyššiemu čerpaniu prírodných zdrojov pre potreby turistiky, k preferencii iných hodnôt ako je ochrana prírody a k narúšaniu tradičného životného štýlu miestnych spoločenstiev.




-51-


Problém č. 1: lyžovanie:

· Zriadenie lyžiarskych zjazdových tratí na strmých svahoch, ako aj rozsiahle výruby v horskom a podhorskom pásme viedli a vedú k častým následným narušeniam mezoklímy a hydrologickému režimu, k erózii a k deštrukcii pôdy, k veterným polomom, k zvýšeným účinkom lavín a k poškodzovaniu vegetácie v rozsiahlych územiach. Úpravy povrchu terénu neraz znamenajú narušenie pôvodnej príťažlivosti reliéfu. K týmto negatívam v posledných rokoch pristupujú aj problémy v technickej vyrábaným snehom, vyžadujúcim budovanie rezervoára a sústav rozvodov na lyžiarskych svahoch.

Problém č.