Rozkladajú sa na pomerne malom území, svojím hrebeňom dlhým len 26 km a 32 dolinami patria k najmenším veľhorám sveta.
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa ťahá od Ľaliového sedla (1947 m) na západe, po Kopské sedlo (1749 m) na východe. Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica (2300 m), posledným vrcholom na východe je Jahňací štít. Hlavný hrebeň má smerom na juh tvar vypuklého oblúka. Hlavný hrebeň takmer vôbec neklesá pod výšku 2000 m.n.m. Kulminuje Ľadovým štítom (2627 m). Väčšina končiarov na hlavnom hrebeni dosahuje výšku 2400 až 2500 metrov. -5-


Z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybiehajú bočné rázsochy. Na juh smeruje päť hlavných rázsoch. Od západu na východ sú to rázsochy Kriváňa (2494 m), Končistej (2535 m), Gerlachovského štítu (2655 m) Slavkovského štítu (2452 m) a Lomnického štítu (2632 m). Protipólom hrebeňov sú tatranské doliny. Na južnej strane sú najväčšie: Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Veľká studená dolina a Dolina (kežmarskej) Bielej vody.































-6-


Vymedzenie oblasti na Slovensku:


(Mapa. č. 1)
































Mierka: 1:2 200 000
Zdroj: www.vysoke-tatry.sk




-7-



Pohľad na Vysoké Tatry:
(Mapa. č. 2)








































Mierka: 1:200 000
Zdroj: mapy.atlas.sk

-8-


3. Prírodné podmienky
3.1. Geologická stavba a reliéf.

Vysoké Tatry sú pohorím s charakteristickou asymetrickou stavbou. Je to zvýraznené okrem iného aj rozmiestnením tatranských štítov na rázsochách južných svahov. Štíty a rázsochy sa striedajú s hlbokými dolinami (trógmi) ľadovcového pôvodu. Na geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúčastňujú horniny krištalinika, mezozoika, paleogónu a kvartéru. Kryštalinikum zastupujú kryštalické bridlice, migmatity, ale hlavne granitoidy, ktoré tvoria podstatnú časť územia Vysokých Tatier. Ich vek bol stanovený na 226 miliónov rokov. Najrozšírenejšiou formou granitoidov sú granidiority až žuly s prejavmi metamorfózy, ďalej kremité diority a mylonity, ktoré vytvárajú rozsiahle mylonitové zóny v oblasti Kriváňa, Lomnického štítu a Ganku.
Vnútorné geomorfologické sily spôsobili vyzdvihnutie územia dnešných Tatier tak vysoko, že sa v dobách ľadových ocitli nad snežnou čiarou. Vznikli dolinové ľadovce (len v dnešnej slovenskej časti bolo zaľadnených 33 dolín), ktoré vtlačili dolinám charakteristický priečny profil v tvare písmena „U“ (na rozdiel od predchádzajúceho profilu v tvare písmena „V“ – z obdobia, keď pretekali dolinami len potoky a riečky). Dnes, takmer desaťtisíc rokov po ústupe ľadovcov, jediným výraznejším prejavom zmien ľadovcového reliéfu je postupné zasypávanie dolín kamennou sutinou.