Veľká Studená dolina) (0:20/0:20) – Zamkovského chata (0:30/0:30) – Skalnaté pleso (1:10/0:50) – sedlo pod Svišťovkou (1:15/1:15) – Chata pri Zelenom plese (1:30/1:30) – Veľké Biele pleso (1615 m) (rázcestie u bývalej Kežmarskej chaty) (0:30/0:30).
Celkom: 15:35 hod, opačným smerom 15:30 hod.

Popis:
Z Podbanského (950m) prechádzame cez Nadbanské, stúpame lesom na Tri studničky (1130m). Potom pohodlne okolo cesty k bývalej Chate kapitána Rašu, ďalej prudšie stúpame cca do nadmorskej výšky 1400 m, ďalší úsek vedie vrstevnicovo na Jamské pleso (1447 m). Odtiaľ stále o vrstevnici cez tok Bieleho Váhu na odbočku Furkotská dolina a potom mierne klesanie na Štrbské pleso (1346 m). Na Popradské pleso (1494 m) pohodlné stúpanie, odtiaľ prudké serpentíny hore na sedlo pod Ostrvou (1966 m), potom mierne dole k Batizovskému (1884 m) a ďalej k Velickému plesu (Sliezsky dom 1670 m). Nasleduje cesta pásmom kosodreviny okolo Slavkovských plies a klesanie do lesného stupňa až na Hrebienok (1285 m). Cez Starolesniansku poľanu a Studený potok, potom okolo Obrovského vodopádu a stúpanie k ústiu malej Studenej doliny (Zamkovského chata 1475 m).
-66-


Stúpanie pokračuje ešte cez Lomnickú vyhliadku (pekné rozhľady do Podtatranskej kotliny) na Skalnaté pleso (1751 m) a na Huncovskú vyhliadku, a nakoniec až do najvyššieho bodu Tatranskej magistrály, do sedla pod Svišťovkou (2023 m). Cesta k Zelenému plesu (1545 m) vedie strmými serpentínami dole a prekonáva reťazami zaistený úsek na mokrej skale. Posledný úsek magistrále od Chaty pri Zelenom plese už len mierne stúpa kosodrevinou k Veľkému Bielemu plesu (1615 m). Tu sa môžeme vydať buď po zelenej značke dolinou Siedmich prameňov do Tatranskej Kotliny (760 m), alebo cez Predné Kopské sedlo (1778 m) dolinou Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny (1000 m).

Tatranská magistrála
(Obr. č. 1)
Zdroj: www.hory.sk







-67-


Zaujímavosti:

Ř Prvá myšlienka na vybudovanie vyhliadkového vysokohorského chodníka vznikla v roku 1903, kedy Hugo Jeltsch popisuje túto možnosť v ročenke Uhorského karpatského spolku. Tatranskú magistrálu potom vybudovali členovia Klubu Československých turistov prepojením existujúcich chodníkov v rokoch 1931-1937. Vo Vysokých Tatrách má dĺžku 46,2 km, celá od Jalovskej doliny v Západných Tatrách do Kopského sedla na hranici Vysokých a Belianských Tatier meria asi 65 km. Traverzuje všetky južné tatranské doliny a až v Kopskom sedle sa prelína s hlavným tatranským hrebeňom.
Ř Pôvodne viedla magistrála ešte hrebeňom Belianských Tatier, ale od roku 1978 je táto časť kvôli ochrane prírody uzatvorená.

Poznámka: S odbočkou na symbolický cintorín (po žltej značke) pri Popradskom plese všetky trasy + 0:40 hod.