Napriek tomu, že je cesta zaistená, je dobré dávať pozor na pevnosť skál i na kvalitu upevnenia reťazov. Námahu nám však vynahradí krásny výhľad zo sedla na východ (Lomnický štít, Pyšný štít) i na západ (Gerlachovský štít).
Z Priečneho sedla sa ešte kúsok spúšťame po reťazoch prudkým súťovým svahom a potom už cesta pokračuje mierne z kopca až k Sivým plesám (2013 m) a vo Veľkej Studenej doline. Nasleduje cesta traverzom Javorového štítu (2417 m) a cez Zbojnícku pláň okolo Starolesnianského (1988 m) a Sesterského plesa až na Zbojnícku chatu, kde sa rozlúčime s jednosmernou žltou značkou a pustíme sa po modrej dole. Cestou míňame ešte ďalšie plesá (Dlhé, Vareškové). Dve reťaze po ceste slúžia už len pre väčšie pohodlie, rozhodne však nie sú problematickými miestami. Túra končí po takmer dvojhodinovom pochode údolím Veľkého Studeného potoka nad Starolesnianskou poľanou. Odtiaľ trvá cesta na Hrebienok 20 minút, do Tatranskej Lomnice 1:30, alebo do Tatranskej Lesnej 1:30 hod.






-76-

Turistická trasa Priečne sedlo:
(Mapa č.10)












Mierka: 1 : 50 000
Zdroj: Turistická mapa. Vysoké Tatry

Zaujímavosti:
Ř Lovecké a zlatokopecké chodníky viedli obidvoma dolinami už v 17. Storočí. Prvý turistický chodník tu vznikol v roku 1847.
Ř Téryho i Zbojnícka chata, založená v rokoch 1898 a 1907, sú po požiaroch v zime 1999 (resp. v lete 1998) zrenovované opäť slúžia celoročne turistom a horolezcom.

Poznámka: Jedná sa o jednu z najkrajších, ale zároveň najexponovanejších túr v celých Tatrách. Vyplatí sa preto počkať na pekné počasie z dôvodu bezpečnosti i pekného rozhľadu. Zvlášť za mokra môže byť exponovaný terén do Priečneho sedla veľmi nebezpečný.


-77-


ZÁVER

Už z názvu tejto práce vyplýva, že celé moje dielo je zamerané na zhodnotenie pozitívnych a negatívnych vplyvoch cestovného ruchu. Okrem samotnej problematiky som sa zaoberala aj príčinami pre rozvoj cestovného ruchu (prírodné a socioekonomické podmienky). Táto práca ma obohatila o nové poznatky z tejto oblasti. Dozvedela som sa okrem iného aj zaujímavosti, s ktorými by som sa iným spôsobom nestretla. Zo zdrojov z internetu, ktoré uvádzam aj v zozname použitej literatúry som zistila, že vedomosti o tomto horstve sa šíria veľmi rýchlo. Aj české internetové stránky sú plné informácií z tejto oblasti. Preto my, ako „domorodí“ obyvatelia by sme mali ísť príkladom pre väčšinu zahraničných turistov, no v súčasnosti je to pravý opak. Práve domáci turisti urobia v krajine najviac šarapaty a pritom si neuvedomujú, čo to všetko obnáša.