Vonkajšie geomorfologické sily, tečúca voda, zmeny teplôt, mrazy a vetry spôsobujú zvetrávanie skál, čoho dôsledkom sú uvoľnené kamienky, kamene aj obrovské bloky. Tie sa kotúľajú do nižších polôh a podľa charakteru vytvárajú sutinové kužele alebo hromady netriedených skál, zlomiská.
-9-


Pod zlomiskami a sutinovými kužeľmi sa najmä vo vyšších partiách dolín strácajú aj vzácne zvyšky po ústupe ľadovcov – tatranské plesá.
3.2. Klíma.

Vysoké Tatry sú viac-menej v strede európskeho kontinentu. Oblasť Tatier sa nachádza v území, ležiacom približne uprostred medzi Severným a Stredozemným morom a vyznačuje sa značným stupňom kontinentality, ktorá sa prejavuje podstatným rozdielom teploty medzi zimou a letom.
Z klimatického hľadiska zaraďujeme celé územie Vysokých Tatier do oblasti „chladnej“, na rozdiel od Podtatranskej kotliny, ktorá patrí do oblasti „vlhkej“. V Tatrách sa silne uplatňuje členitosť povrchu a stúpanie nadmorskej výšky v zmenách klimatických charakteristík od úpätia k vrcholovým častiam pohoria. V zimnom období je priemerná teplota vzduchu v pásme tatranských osád okolo –5°C až –6°C: vo vyšších polohách je priemerná teplota zimného obdobia okolo –10°C (Tab. č. 1). Pri pokojnom počasí sa však často vyskytuje iné, veľmi zaujímavé teplotné rozdelenie. Nazývame ho obráteným alebo inverzným teplotným zvrstvením. Vtedy studený (ťažký) vzduch steká do dolín a do podhorských kotlín, teplý vzduch vystupuje vyššie, takže s rastom nadmorskej výšky sa teplota vzduchu zvyšuje. V takýchto obdobiach je napríklad na Štrbskom Plese alebo v Starom Smokovci teplota vzduchu až o 10°C vyššia ako v Liptovskej a Spišskej kotline. Takéto obrátené vrstvenie teplôt sa prejavuje až do výšok okolo 1800 m. Na rozhraní medzi veľmi studeným vzduchom kotlín a teplým vzduchom nad úbočiami sa vytvára hmla alebo nízka oblačnosť, nad horami je slnečná, bezoblačná obloha. -10-


Takéto počasie sa udrží často po celé dni, takže vyššie polohy Tatier majú pomerne najviac jasných dní práve v zimnom období. Pri porovnaní s letom je zima v Tatrách pomerne chudobná na zrážky. Prvý sneh napadne vo výškach okolo 1000 m obyčajne začiatkom novembra, posledné sneženie sa tu vyskytuje priemerne okolo 20. apríla. Súvislá snehová pokrývka s hrúbkou nad 20 cm sa udrží vo výškach okolo 1000 m, dva mesiace na južnej strane pohoria a tri mesiace na severnej strane pohoria.
Priemerné
mesačné teploty vzduchu vo vybraných tatranských strediskách:
(Tab. č.