1)
StrediskoTeplota v °C StarýSmokovec TatranskáLomnica ŠtrbskéPleso LomnickýŠtít
Január -5,6 -5,7 -6,0 -11,6
Február -4,4 -4,1 -5,4 -11,5
Marec -1,0 -0,4 -2,5 -9,5
Apríl +4,1 +5,0 +2,2 -5,8
Máj +9,4 +10,4 +7,4 -0,8
Jún +12,6 +13,6 +10,7 +2,3
Júl +14,4 +15,4 +12,7 +4,2
August +13,3 +14,8 +13,3 +4,0
September +10,3 +11,2 +9,1 +1,4
Október +5,3 +5,9 +4,2 -2,0
November +0,5 +0,8 -0,4 -6,2
December -2,8 -2,8 -3,6 -9,3
Ročný priemer +4,7 +5,3 +3,4 -3,7
Zdroj: www.tanap.sk

-11-



3.3. Vodstvo.

Hydrologicky patria Tatry západnou časťou k povodiu Váhu a úmoriu Čierneho mora, východnou k povodiu Popradu, resp. Dunajca a úmoriu Baltického mora. Charakteristickým znakom je odstredivosť povrchového odtoku do ústrednej hrebeňovej časti k okolitým depresiám. Z pohoria vytekajú početné vodnaté bystriny a predstavujú jeden z najbohatších vodných zdrojov so stálou reprodukciou. Z horských bystrín je najvýznamnejšia Belá, odvádzajúca vodu zo šiestich dolín (Kôprovej, Tichej, Kamenistej, Bystrej, Račkovej a Jamnickej) do Váhu, na západe Oranica a Studený potok, ktoré vtekajú do Oravy. Do Popradu odvádza vodu Mlynica, Studený potok a Kežmarská Biela voda, do Dunajca Javorinka a Biela voda (Bialka). Priemerná hustota riečnej siete je 1 km vodného toku na 1 km2 plochy. Ak si teda predstavíme všetky toky Vysokých Tatier spojené do jednej rieky bola by dlhá 1200 km. Voda vo všetkých troch skupenstvách mala rozhodujúci význam pri formovaní Tatier, ale rovnako výrazne ovplyvňuje aj terajšiu podobu. Ako sa menia ročné obdobia, mení sa i scenéria Tatier. Cyklus sa opakuje a preto je tatranská scenéria zakaždým iná, neopakovateľná, ba pod vplyvom atmosferických činiteľov sa často mení z hodiny na hodinu. V Tatrách sa síce nezachovali ľadovce, tento hlavný modulačný činiteľ pohoria z dávnych čias, no zostali v nich veľmi výrazné a krásne pamätníky tejto činnosti – jazerá. Jazerá sa najčastejšie vyskytujú v ľadovcových kotloch (karoch) alebo v zníženinách zahradených ľadovcovými nánosmi (morénami). -12-


Na našej strane Vysokých Tatier je okolo 100 plies a úhrnou plochou asi 3 km2 s celkovým obsahom asi 10 mil. m3 vody (Tab. č. 2). Prevažná väčšina plies leží v pásme kosodreviny a vysokohorských lúk, len menej plies nachádzame v pásme lesov. Podľa spôsobu ako vznikali, máme vo Vysokých Tatrách krasové a morénové plesá, ale aj zmiešaného typu. Voda v plesách má menlivú farbu závislú od okolia (obloha, skaly, lesy), od zloženia dna (piesok, štrk, balvany, rašelina, íl) a od druhu i množstva rozpustených minerálií. Prehľad najväčších plies:

(Tab. č.