2)
Názov plesa: Rozloha v ha:
Veľké Hincovo pleso 20,08
Štrbské pleso 19,76
Nižné Temnosmrečianske pleso 12,00
Vyšné Bielovodské Žabie pleso 9,56
Popradské pleso 6,88
Vyšné Temnosmrečianske pleso 5,55
Nižné Terianske pleso 5,47
Vyšné Wahlenbergovo pleso 5,18
Krivánske Zelené pleso 5,16
Nižné Bielovodské Žabie pleso 4,65
Zdroj: Tatry s Markízou


Po ústupe ľadovcov z tatranských dolín sa odhalili vysoké skalné stupne, po ktorých steká viacero vodopádov (Tab. č. 3).

-13-


Najvyššie vodopády:

(Tab. č. 3)
Názov vodopádu: Názov potoka: Jednotlivé stupne:
Kmeťov vodopád Nefcerský potok 80 m
Vajanského vodopád Temnosmrečianský potok 30 m
Vodopád Skok Mlynický potok 25 m
Vodopády Studeného potoka Studený potok 22 m
Obrovský vodopád Studený potok 20 m
Roháčsky vodopád potok v Spálenej doline 18 m
Dlhý vodopád Studený potok 16 m
Hviezdoslavov vodopád Biela voda 15 m
Velický vodopád Velický potok 15 m
Český vodopád Český potok v Českej doline 12 m
Zdroj: Tatry s Markízou






3.4. Rastlinstvo

Rastlinstvo Vysokých Tatier má všeobecne vysokohorský charakter a je časťou biologického spoločenstva, ktoré je zvláštnosťou v celej strednej Európe. Na jeho vytvorení sa podieľala okrem vývojových momentov hlavne excentrická geografická poloha v rámci európskych a ázijských vysokých pohorí. Podľa celkového vzhľadu začleňujeme rastlinstvo Tatier do nasledovných vegetačných stupňov:


-14-




· I. stupeň submontánny (600 – 900 m.n.m.)
Spodnú hranicu Tatier tvorí pásmo poľnohospodárskych kultúr. · II. stupeň montánny (900 – 1500 m.n.m.)
Hlavným rastlinným druhom je tu smrek. Ojedinele sa tu vyskytujú ešte smrekovce, borovice, vo vyšších polohách brezy, jarabiny a niektoré druhy vŕb. Podrast smrekových lesov je jednotvárny. Prevažujú v nich drobné kríčky čučoriedok a brusníc. Toto podhorie Tatier je jedinečné svojou nádherou a tichom, skutočný raj pre milovníkov pekných scenérií.

· III. stupeň subalpínsky (1500 – 1800 m.n.m).
Súvislý les sa postupne mení v jednotlivé skupinky stromov a v jednotlivé stromy. Posledné stromy, ktoré sa dvíhajú ponad kosodrevinu nemajú konáre na strane vystavenej prevládajúcemu smeru vetra. Stromy s takou jednostranne vyvinutou korunou nazývame „zastavovitými“. V pásme kosodreviny rastú ešte ojedinele brezy, jarabiny a vŕby. · IV. stupeň alpínsky (1800 – 2300 m.n.m.).
Prevládajú vysokohorské lúky alebo väčšie trávniky. Kde-tu ešte nájdeme drobný krík kosodreviny, ozdobujúci trávnik posiaty kvetmi nádherných farieb. V tomto pásme je kvetena obohatená o množstvo vápnomilných rastlín, medzi ktoré patrí v prvom rade najvýznamnejší vysokohorský kvet a symbol Vysokých Tatier – plesnivec alpínsky.



-15-


· V. stupeň subniválný (2300 – 2655 m.n.m.).
Sú tu len drobné trávničky a skupinky rastlín.