Tatry - aktuálna problematika cestovného ruchu

Úvod

Tam, kdesi v srdci Európy, vykúka hnedý fliačik v štáte s názvom Slovensko. Sú to Vysoké Tatry, ktoré patria k jeho hlavným reprezentantom – hovorí o tom aj národná hymna. Vysoké Tatry sú jedinečným pohorím, ktoré sa svojou výškou zapísalo k veľhorám, no nie je tajomstvom, že ukončuje zoznam týchto svetových pohorí – patrí medzi najmenšie. Práve tento fakt priťahuje každoročne mnoho návštevníkov, športovcov, pacientov domácich aj zahraničných. Celá oblasť Vysokých Tatier je vyhlásená za národný park – TANAP. Práve tu sa nachádza veľa endemitov typických pre tento celok. Tatry už oddávna pútali pozornosť ľudí, ktorí sa s touto krásou postretli. Tento neustále pátrajúci princíp, bažiaci po stále nových dobrodružstvách pretrváva dodnes, avšak v inom „väčšom“ počte. Dalo by sa povedať, že Vysoké Tatry sú najnavštevovanejšou oblasťou Slovenska. Tu sa zhromažďuje cestovný ruch, na ktorom je postavené celé mesto Vysoké Tatry, ktoré zahŕňa celú tatranskú a podtatranskú oblasť (15 osád). S neustále sa zvyšujúcimi nárokmi na cestovný ruch, stúpa aj potreba ochrany národného parku.
V tejto práci som sa snažila načrtnúť predpoklady cestovného ruchu a s ním súvisiacej ochrany, ktorá by mala byť výstrahou práve pre Slovákov. Táto práca by mohla byť návodom, ako a prečo sa vhodne správať v tatranskej oblasti a mohla by viesť turistov k pochopeniu pravidiel v Tatrách. -2-


1. Metodika

Úlohou práce je načrtnúť problematiku cestovného ruchu v Tatrách, ako aj podať možnosti jej riešenia.
V tejto práci spracuvávam informácie z dostupnej literatúry, z internetu a tiež aj informácie, ktoré mi poskytla inštitúcia Združenia cestovného ruchu v Starom Smokovci.
Postretla som sa s mnohými prekážkami pri písaní tejto práce. Hlavný problém som mala s kapitolou o návštevnosti, keďže ešte neboli vypracované najnovšie štatistiky a sezónne uzávery. Ďalším problémom bolo vykreslenie technickej základne vo Vysokých Tatrách. Tu som vychádzala zo zdrojov na internete, avšak údaje sa líšili, preto som vyberala tie zariadenia, ktoré sa vyskytovali najčastejšie. V časti, kde vymedzujem územie som sa zamerala na vymedzenie oblasti v rámci Slovenska, keďže veľa ľudí nemá poňatie o polohe tohto vysokohorského pásma. Ďalej skúmam prírodné predpoklady pre cestovný ruch. V kapitole „5 – Ochrana prírody“ píšem o TANAP-e a jeho aktivitách, kde som pridala aj zoznam ohrozených zvierat a rastlín. S ochranou územia súvisia aj určité pravidlá - nebude tu chýbať návštevný poriadok.

Tak ako aj príroda, čiže prírodné podmienky majú vplyv na cestovný ruch, tak aj socioekonomické podmienky. Stupeň návštevnosti je určovaný aj technickou vybavenosťou. Snažila som sa opísať technické zariadenia, navštevované turistami.
O aktivitách je samostatná kapitola, kde som ich podľa potrieb rozlíšila na športové a kultúrne. Kapitolu, zameranú na problematiku cestovného ruchu som rozobrala do detailov, lebo je to hlavná téma tejto práce. -3-


Hovorím tam o negatívnych vplyvoch na prírodu, ako aj o samotnom probléme pre danú krajinný zložku. V tejto kapitole sa snažím navrhnúť možnosti riešenia. Podávam tu svoje myšlienky, takže je možné, že so mnou nemusia všetci súhlasiť. V poslednej kapitole som si vyskúšala naplánovať určitý druh túry podľa požiadavky zahraničného turistu. Túry som vyberala aj podľa mojich zážitkov a aj podľa odporúčaní známych. Pri opise turistickej trasy na Východnú Vysokú som vychádzala hlavne zo svojich skúseností – vložila som tu aj fotky, ktoré som urobila pri výstupe na tento končiar. V práci používam hlavne ručne kreslené mapy, čiže môže tu dôjsť ku skresleniu. Celkový môj pohľad na zdroje je: internetové stránky a pubikácie sú plné, aktuálnych informácii. Nikto sa však samostatne nevenoval problematike cestovného ruchu a príčinách jej vzniku. -4-

2. Vymedzenie územia.


Tatry predstavujú najsevernejšiu a zároveň najvyššiu časť dlhého karpatského oblúka. Je to krajinný celok vysokohorského typu vo Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Po celom východnom a južnom obvode ho ohraničuje Podtatranská kotlina, na západe Chočské vrchy, na severe Podtatranská brázda a hranica s Poľskom. Z celkovej rozlohy Tatier (viac ako 700 km2) patrí k Slovensku 550 km2. Tatry sú vyše 55 km dlhé a vyše 17 km široké. Elipsovitého tvaru pretiahnuté v západno-východnom smere. Hlavný hrebeň má dĺžku 78 km (na západe od Hutianskeho sedla po Kobylí vrch v Belianskych Tatrách). Celé územie Tatier zaberá plochu 786 km2. Tatry členíme na Západné a Východné. Západné Tatry delíme na 6 geomorfologických skupín (Osobitá, Sivý vrch, Roháče, Liptovské hole, Červené vrchy a Liptovské kopy). Východné Tatry sa skladajú z dvoch skupín (Vysoké a Belianske Tatry).
Najvyššou a najznámejšou časťou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrcholom – Gerlachovským štítom, ktorý sa vypína do výšky 2655 m. Je to jediné horstvo alpského charakteru na Slovensku.

Rozkladajú sa na pomerne malom území, svojím hrebeňom dlhým len 26 km a 32 dolinami patria k najmenším veľhorám sveta.
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa ťahá od Ľaliového sedla (1947 m) na západe, po Kopské sedlo (1749 m) na východe. Jeho najzápadnejším vrcholom je Svinica (2300 m), posledným vrcholom na východe je Jahňací štít. Hlavný hrebeň má smerom na juh tvar vypuklého oblúka. Hlavný hrebeň takmer vôbec neklesá pod výšku 2000 m.n.m. Kulminuje Ľadovým štítom (2627 m). Väčšina končiarov na hlavnom hrebeni dosahuje výšku 2400 až 2500 metrov. -5-


Z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybiehajú bočné rázsochy. Na juh smeruje päť hlavných rázsoch. Od západu na východ sú to rázsochy Kriváňa (2494 m), Končistej (2535 m), Gerlachovského štítu (2655 m) Slavkovského štítu (2452 m) a Lomnického štítu (2632 m). Protipólom hrebeňov sú tatranské doliny. Na južnej strane sú najväčšie: Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Veľká studená dolina a Dolina (kežmarskej) Bielej vody.































-6-


Vymedzenie oblasti na Slovensku:


(Mapa. č. 1)
































Mierka: 1:2 200 000
Zdroj: www.vysoke-tatry.sk




-7-



Pohľad na Vysoké Tatry:
(Mapa. č. 2)








































Mierka: 1:200 000
Zdroj: mapy.atlas.sk

-8-


3. Prírodné podmienky
3.1. Geologická stavba a reliéf.

Vysoké Tatry sú pohorím s charakteristickou asymetrickou stavbou. Je to zvýraznené okrem iného aj rozmiestnením tatranských štítov na rázsochách južných svahov. Štíty a rázsochy sa striedajú s hlbokými dolinami (trógmi) ľadovcového pôvodu. Na geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúčastňujú horniny krištalinika, mezozoika, paleogónu a kvartéru. Kryštalinikum zastupujú kryštalické bridlice, migmatity, ale hlavne granitoidy, ktoré tvoria podstatnú časť územia Vysokých Tatier. Ich vek bol stanovený na 226 miliónov rokov. Najrozšírenejšiou formou granitoidov sú granidiority až žuly s prejavmi metamorfózy, ďalej kremité diority a mylonity, ktoré vytvárajú rozsiahle mylonitové zóny v oblasti Kriváňa, Lomnického štítu a Ganku.
Vnútorné geomorfologické sily spôsobili vyzdvihnutie územia dnešných Tatier tak vysoko, že sa v dobách ľadových ocitli nad snežnou čiarou. Vznikli dolinové ľadovce (len v dnešnej slovenskej časti bolo zaľadnených 33 dolín), ktoré vtlačili dolinám charakteristický priečny profil v tvare písmena „U“ (na rozdiel od predchádzajúceho profilu v tvare písmena „V“ – z obdobia, keď pretekali dolinami len potoky a riečky). Dnes, takmer desaťtisíc rokov po ústupe ľadovcov, jediným výraznejším prejavom zmien ľadovcového reliéfu je postupné zasypávanie dolín kamennou sutinou.

Vonkajšie geomorfologické sily, tečúca voda, zmeny teplôt, mrazy a vetry spôsobujú zvetrávanie skál, čoho dôsledkom sú uvoľnené kamienky, kamene aj obrovské bloky. Tie sa kotúľajú do nižších polôh a podľa charakteru vytvárajú sutinové kužele alebo hromady netriedených skál, zlomiská.
-9-


Pod zlomiskami a sutinovými kužeľmi sa najmä vo vyšších partiách dolín strácajú aj vzácne zvyšky po ústupe ľadovcov – tatranské plesá.
3.2. Klíma.

Vysoké Tatry sú viac-menej v strede európskeho kontinentu. Oblasť Tatier sa nachádza v území, ležiacom približne uprostred medzi Severným a Stredozemným morom a vyznačuje sa značným stupňom kontinentality, ktorá sa prejavuje podstatným rozdielom teploty medzi zimou a letom.
Z klimatického hľadiska zaraďujeme celé územie Vysokých Tatier do oblasti „chladnej“, na rozdiel od Podtatranskej kotliny, ktorá patrí do oblasti „vlhkej“. V Tatrách sa silne uplatňuje členitosť povrchu a stúpanie nadmorskej výšky v zmenách klimatických charakteristík od úpätia k vrcholovým častiam pohoria. V zimnom období je priemerná teplota vzduchu v pásme tatranských osád okolo –5°C až –6°C: vo vyšších polohách je priemerná teplota zimného obdobia okolo –10°C (Tab. č. 1). Pri pokojnom počasí sa však často vyskytuje iné, veľmi zaujímavé teplotné rozdelenie. Nazývame ho obráteným alebo inverzným teplotným zvrstvením. Vtedy studený (ťažký) vzduch steká do dolín a do podhorských kotlín, teplý vzduch vystupuje vyššie, takže s rastom nadmorskej výšky sa teplota vzduchu zvyšuje. V takýchto obdobiach je napríklad na Štrbskom Plese alebo v Starom Smokovci teplota vzduchu až o 10°C vyššia ako v Liptovskej a Spišskej kotline. Takéto obrátené vrstvenie teplôt sa prejavuje až do výšok okolo 1800 m. Na rozhraní medzi veľmi studeným vzduchom kotlín a teplým vzduchom nad úbočiami sa vytvára hmla alebo nízka oblačnosť, nad horami je slnečná, bezoblačná obloha. -10-


Takéto počasie sa udrží často po celé dni, takže vyššie polohy Tatier majú pomerne najviac jasných dní práve v zimnom období. Pri porovnaní s letom je zima v Tatrách pomerne chudobná na zrážky. Prvý sneh napadne vo výškach okolo 1000 m obyčajne začiatkom novembra, posledné sneženie sa tu vyskytuje priemerne okolo 20. apríla. Súvislá snehová pokrývka s hrúbkou nad 20 cm sa udrží vo výškach okolo 1000 m, dva mesiace na južnej strane pohoria a tri mesiace na severnej strane pohoria.
Priemerné
mesačné teploty vzduchu vo vybraných tatranských strediskách:
(Tab. č.

1)
StrediskoTeplota v °C StarýSmokovec TatranskáLomnica ŠtrbskéPleso LomnickýŠtít
Január -5,6 -5,7 -6,0 -11,6
Február -4,4 -4,1 -5,4 -11,5
Marec -1,0 -0,4 -2,5 -9,5
Apríl +4,1 +5,0 +2,2 -5,8
Máj +9,4 +10,4 +7,4 -0,8
Jún +12,6 +13,6 +10,7 +2,3
Júl +14,4 +15,4 +12,7 +4,2
August +13,3 +14,8 +13,3 +4,0
September +10,3 +11,2 +9,1 +1,4
Október +5,3 +5,9 +4,2 -2,0
November +0,5 +0,8 -0,4 -6,2
December -2,8 -2,8 -3,6 -9,3
Ročný priemer +4,7 +5,3 +3,4 -3,7
Zdroj: www.tanap.sk

-11-



3.3. Vodstvo.

Hydrologicky patria Tatry západnou časťou k povodiu Váhu a úmoriu Čierneho mora, východnou k povodiu Popradu, resp. Dunajca a úmoriu Baltického mora. Charakteristickým znakom je odstredivosť povrchového odtoku do ústrednej hrebeňovej časti k okolitým depresiám. Z pohoria vytekajú početné vodnaté bystriny a predstavujú jeden z najbohatších vodných zdrojov so stálou reprodukciou. Z horských bystrín je najvýznamnejšia Belá, odvádzajúca vodu zo šiestich dolín (Kôprovej, Tichej, Kamenistej, Bystrej, Račkovej a Jamnickej) do Váhu, na západe Oranica a Studený potok, ktoré vtekajú do Oravy. Do Popradu odvádza vodu Mlynica, Studený potok a Kežmarská Biela voda, do Dunajca Javorinka a Biela voda (Bialka). Priemerná hustota riečnej siete je 1 km vodného toku na 1 km2 plochy. Ak si teda predstavíme všetky toky Vysokých Tatier spojené do jednej rieky bola by dlhá 1200 km. Voda vo všetkých troch skupenstvách mala rozhodujúci význam pri formovaní Tatier, ale rovnako výrazne ovplyvňuje aj terajšiu podobu. Ako sa menia ročné obdobia, mení sa i scenéria Tatier. Cyklus sa opakuje a preto je tatranská scenéria zakaždým iná, neopakovateľná, ba pod vplyvom atmosferických činiteľov sa často mení z hodiny na hodinu. V Tatrách sa síce nezachovali ľadovce, tento hlavný modulačný činiteľ pohoria z dávnych čias, no zostali v nich veľmi výrazné a krásne pamätníky tejto činnosti – jazerá. Jazerá sa najčastejšie vyskytujú v ľadovcových kotloch (karoch) alebo v zníženinách zahradených ľadovcovými nánosmi (morénami). -12-


Na našej strane Vysokých Tatier je okolo 100 plies a úhrnou plochou asi 3 km2 s celkovým obsahom asi 10 mil. m3 vody (Tab. č. 2). Prevažná väčšina plies leží v pásme kosodreviny a vysokohorských lúk, len menej plies nachádzame v pásme lesov. Podľa spôsobu ako vznikali, máme vo Vysokých Tatrách krasové a morénové plesá, ale aj zmiešaného typu. Voda v plesách má menlivú farbu závislú od okolia (obloha, skaly, lesy), od zloženia dna (piesok, štrk, balvany, rašelina, íl) a od druhu i množstva rozpustených minerálií. Prehľad najväčších plies:

(Tab. č.

2)
Názov plesa: Rozloha v ha:
Veľké Hincovo pleso 20,08
Štrbské pleso 19,76
Nižné Temnosmrečianske pleso 12,00
Vyšné Bielovodské Žabie pleso 9,56
Popradské pleso 6,88
Vyšné Temnosmrečianske pleso 5,55
Nižné Terianske pleso 5,47
Vyšné Wahlenbergovo pleso 5,18
Krivánske Zelené pleso 5,16
Nižné Bielovodské Žabie pleso 4,65
Zdroj: Tatry s Markízou


Po ústupe ľadovcov z tatranských dolín sa odhalili vysoké skalné stupne, po ktorých steká viacero vodopádov (Tab. č. 3).

-13-


Najvyššie vodopády:

(Tab. č. 3)
Názov vodopádu: Názov potoka: Jednotlivé stupne:
Kmeťov vodopád Nefcerský potok 80 m
Vajanského vodopád Temnosmrečianský potok 30 m
Vodopád Skok Mlynický potok 25 m
Vodopády Studeného potoka Studený potok 22 m
Obrovský vodopád Studený potok 20 m
Roháčsky vodopád potok v Spálenej doline 18 m
Dlhý vodopád Studený potok 16 m
Hviezdoslavov vodopád Biela voda 15 m
Velický vodopád Velický potok 15 m
Český vodopád Český potok v Českej doline 12 m
Zdroj: Tatry s Markízou






3.4. Rastlinstvo

Rastlinstvo Vysokých Tatier má všeobecne vysokohorský charakter a je časťou biologického spoločenstva, ktoré je zvláštnosťou v celej strednej Európe. Na jeho vytvorení sa podieľala okrem vývojových momentov hlavne excentrická geografická poloha v rámci európskych a ázijských vysokých pohorí. Podľa celkového vzhľadu začleňujeme rastlinstvo Tatier do nasledovných vegetačných stupňov:


-14-




· I. stupeň submontánny (600 – 900 m.n.m.)
Spodnú hranicu Tatier tvorí pásmo poľnohospodárskych kultúr. · II. stupeň montánny (900 – 1500 m.n.m.)
Hlavným rastlinným druhom je tu smrek. Ojedinele sa tu vyskytujú ešte smrekovce, borovice, vo vyšších polohách brezy, jarabiny a niektoré druhy vŕb. Podrast smrekových lesov je jednotvárny. Prevažujú v nich drobné kríčky čučoriedok a brusníc. Toto podhorie Tatier je jedinečné svojou nádherou a tichom, skutočný raj pre milovníkov pekných scenérií.

· III. stupeň subalpínsky (1500 – 1800 m.n.m).
Súvislý les sa postupne mení v jednotlivé skupinky stromov a v jednotlivé stromy. Posledné stromy, ktoré sa dvíhajú ponad kosodrevinu nemajú konáre na strane vystavenej prevládajúcemu smeru vetra. Stromy s takou jednostranne vyvinutou korunou nazývame „zastavovitými“. V pásme kosodreviny rastú ešte ojedinele brezy, jarabiny a vŕby. · IV. stupeň alpínsky (1800 – 2300 m.n.m.).
Prevládajú vysokohorské lúky alebo väčšie trávniky. Kde-tu ešte nájdeme drobný krík kosodreviny, ozdobujúci trávnik posiaty kvetmi nádherných farieb. V tomto pásme je kvetena obohatená o množstvo vápnomilných rastlín, medzi ktoré patrí v prvom rade najvýznamnejší vysokohorský kvet a symbol Vysokých Tatier – plesnivec alpínsky.



-15-


· V. stupeň subniválný (2300 – 2655 m.n.m.).
Sú tu len drobné trávničky a skupinky rastlín.

Tento stupeň je stupeň pod pásmom večného snehu charakteristický kamenitým terénom.

Veľká väčšina dnešnej tatranskej kveteny vznikla mimo územia Tatier, najmä v európskych pohoriach a k nám sa dostala v rôznych obdobiach pleistocénu (napr. horec bodkovaný, lomikameň sivý). Niektoré druhy sa k nám dostali zo Severnej Ameriky cez arktickú alebo subarktickú oblasť (iskerník alpínský).
Najvzácnejšie z tatranskej flóry sú dnes endemity, t.j. rastliny, ktoré sa vyskytujú v pôvodnej forme na malom území a vytvorili si takú systematickú hodnotu a vzhľad, v akej sa na inom mieste zemského povrchu už nevyskytujú. Medzi najznámejšie tatranské endemity patrí očianka bezosťová, ostropysk karpatský a klinček včasný. Machy a lišajníky, ktoré sa vyskytujú len v alpínskom a subniválnom stupni sú vynikajúcimi indikátormi znečistenia ovzdušia, lebo koncentrujú vo svojich pletivách ťažké kovy v množstvách, ktoré prestihujú koncentráciu v pletivách cievnatých rastlín. Ich hojný výskyt je dôkazom toho, že klíma Vysokých Tatier je na stredoeurópske pomery stále málo znečistená. 3.5. Živočíšstvo

Na území Tatier je druhové rozloženie živočíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka. Hoci pôvodné živočíšstvo je hodne redukované (zmizol napr. sob, los, zubor) na území Vysokých Tatier sa vyskytujú
-16-


všetky druhy zveri, ktoré majú domov v horách nášho zemepisného pásma, ako aj vzácne zvieratá, typické pre veľhory. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Typickými obyvateľmi tatranských lesov sú srnec a jeleň hôrny, s ktorými sa turista často stretne. Zriedkavejší je diviak a celkom výnimočným zážitkom je uvidieť medveďa hnedého, ktorého žije na území Tatier asi 22 kusov. V lesoch a kosodrevine sa túla rys ostrovid a občas sa vyskytuje i vlk privandrovalec z iných horstiev Karpát. Pre výstrahu turistom treba spomenúť, že na slnečných stráňach Tatier sa v lete objavuje vretenica obyčajná, ale strach z nej netreba preháňať. Z veľkého množstva rozličných druhov vtáctva, ktoré oživuje prírodu až po samotné štíty vrcholcov, je popri čiernom bocianovi najvzácnejší orol skalný, ktorého zostalo len 4-5 párov. Typickou pre oblasť lesného pásma je spomedzi mnohých hlavne oriešnica perlová, v skalných terénoch sa hojne vyskytuje murárik červenokrídly, ktorého trepotavý let pripomína motýľa. K žijúcim pozostatkom ľadovej doby počítame 2 praobyvateľov Vysokých Tatier, vzácnych a zaujímavých zástupcov vysokohorského živočíšstva – kamzík vrcholovský tatranský a svišť vrcholovský tatranský.

Kamzík (asi 300 ks) je horská antilopa z čeľade dutorohých, žije v čriedach v subalpínskom a alpínskom pásme a ani v tuhých zimách neschádza do lesného pásma. V mnohých dolinách žije kamzík v blízkosti značkovaných chodníkov a zvykol si už na prítomnosť turistov, stratil svoju obvyklú plachosť. Svišť (asi 900 ks) je hlodavec veľkosti zajaca, žije v kolóniách, obýva v zemi vyhrabané nory, kde prespáva zimu od októbra do marca. Ozýva sa prenikavým hvizdom. -17-


Vodná ríša má tiež svoje endemity a glaciálne relikty – najznámejšia je žabronôžka arktická. V niektorých tatranských plesách (Štrbské a Nové Štrbské pleso) boli pstruhy nasadené, no v Popradskom plese je ich pôvod s veľkou pravdepodobnosťou prirodzený. Toto je prakticky najvyššia hranica zarybnenia tatranských vôd. -18-



4. Ochrana prírody – TANAP.

Zachovanie mimoriadne pekných scenérií Vysokých Tatier, ako aj ich prirodzených hodnôt, vyžadovalo dôslednú starostlivosť a ochranu. Preto už vtedajšia Slovenská národná rada schválila koncom roka 1948 zákon č. 11 o Tatranskom národnom parku. Zákon nadobudol platnosť v roku 1949. Tatranský národný park – TANAP sa tak stal 1. pohraničným národným parkom v Európe. O 5 rokov neskôr totiž aj poľskú časť Vysokých Tatier vyhlásili na národný park. TANAP je najvýznamnejším národným parkom v Slovenskej republike, ako aj najvýznamnejšou prírodnou rezerváciou. Tvoria ho Vysoké a Belianske Tatry, časť Západných Tatier (Liptovské kopy vrátane Tichej dolina a jej pohraničného hrebeňa po dolinu Hlina), v podtatranskej kotline je územie národného parku vymedzené dolnou hranicou lesa. Rozloha TANAP-u je 510 km2. S ohľadom na vzájomné ekologické vzťahy medzi územím národného parku, podhorím a Západnými Tatrami bolo uzákonené aj ochranárske územie TANAP-u. Tvoria ho Západné Tatry a podhorie Vysokých Tatier, ohraničené riekami Belá, Váh – Biely Váh, Poprad po Spišskú Belu. Rozloha ochranárskeho územia TANAP-u je tak 200 km2, v ktorom sú ešte vyčlenené štátne prírodné rezervácie – miesta s veľmi cennými prírodnými hodnotami, alebo miesta nutné pre zachovanie priestorov pre vzácne druhy.

Pre informáciu uvádzam živočíchy a rastliny, ktoré sú zákonom chránené, ako aj ich terajší počet:



-19-


Živočíchy zákonom chránené:

· Kamzík vrcholovský tatranský (ich počet sa pohybuje okolo 490 ks)
· Svišť vrcholovský tatranský (ich počet sa pohybuje okolo 900 ks)
· Medveď hnedý (ich počet sa pohybuje okolo 49 ks)
· Vlk obyčajný (ich počet sa pohybuje okolo 42 ks)
· Rys ostrovid (ich počet sa pohybuje okolo 50 ks)
· Hlucháň obyčajný (ich počet sa pohybuje okolo 178 ks)
· Jariabok hôrny (ich počet sa pohybuje okolo 425 ks)
· Orol skalný (je ich 19 ks)

Rastliny zákonom chránené:

· Horcokvet Clusiov
· Plesnivec alpínsky
· Kamzičník chlpatý
· Stračonôžka tatranská
· Horec bodkovaný
· Zvonček alpínsky
· Horec jarný
· Borovica limbová

TANAP poskytuje okrem ochrany prírodného prostredia a prírody vôbec aj priaznivé podmienky na liečenie, šport, rekreáciu a výskum (najvyššie osídlené miesto – Lomnický štít – meteorologická stanica).
V národnom parku je okolo 350 km turistických značkovaných chodníkov, v zime sú k dispozícií viaceré lyžiarske svahy a trate. Taktiež z ochranárskych dôvodov platí v Tatrách sezónne uzatvorenie
-20-


vysokohorského pásma a to od 1.11. do 30.6. Horolezci môžu podnikať túry na všetky vyznačené hrebene a štíty, zriaďujú sa pre nich osobitné vysokohorské táboriská. Avšak všetko má svoje pravidlá. Tak isto návštevníci národného parku sú povinní správať sa podľa zásad, ktoré vydala Správa TANAP-u ako záväzný návštevný poriadok. Jeho skrátená forma znie takto:

1. Návštevníci sa môžu pohybovať len po označených chodníkoch, verejných chodníkoch a komunikáciách.
2. Celé prírodné prostredie na území TANAP-u je chránené. Zakazuje sa olamovať konáre, trhať rastliny, zbierať semená, lesné plody a pod. Zakazuje sa chytať a rušiť zver a do prírodného prostredia vodiť psov.
3. Vjazd motorovými dopravnými prostriedkami mimo verejných komunikácií je zakázaný.
4. Táboriť a parkovať možno len na vyhradených miestach. Prenocovanie v prírode ako aj na parkoviskách je zakázané.
5. Znečistenie terénu a vôd, kúpanie v plesách, zakladanie ohňa a rušenie ticha je zakázané.
6. Na území TANAP-u sa môžu venovať horolezectvu len organizovaní horolezci.
7. Premiestňovanie prírodného materiálu, budovanie skalných mužíkov a ohnísk i bivákov je zakázané.
8. Lyžovať možno iba na vyznačených svahoch a tratiach.
9. Pokyny strážcov TANAP-u, Horskej služby i lesnej stráže sú pre návštevníkov záväzné.
10. Porušenie návštevného poriadku je trestné.


-21-


5. Socioekonomické podmienky.

5.1. Sídla

Mesto Vysoké Tatry tvorí 15 tatranských osád, ktoré vznikali postupne prenikaním človeka z podhoria do hôr, ale aj rozvojom klimatickej liečby a cestovného ruchu. Mesto si postupne vyprofilovalo svoje základné funkcie – liečebnú, športovú, rekreačnú a bývanie, to všetko v symbióze s tvorbou a ochranou životného prostredia. Mesto Vysoké Tatry: Podbanské
Štrbské Pleso
Vyšné Hágy
Nová Polianka
Tatranská Polianka
Tatranské Zruby
Nový Smokovec
Starý Smokovec
Horný Smokovec
Dolný Smokovec
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranské Matliare
Kežmarské Žľaby
Tatranská Kotlina

Každá má svoje osobitné čaro a prednosti a je východiskom do určitej časti Tatier. -22-


Mesto Vysoké Tatry:
(Mapa č. 3)





































Mierka: 1:150 000
Zdroj: www.vysoke-tatry.sk

-23-



5.2. Doprava

Bohatá história, ktorú majú dopravné zariadenia vo Vysokých Tatrách súvisí jednoznačne s vysokou túžbou ľudí priblížiť sa k vzdialeným horám, ktoré ich stále viac a viac priťahujú.

A/ Letecky

Letisko Poprad – Tatry je jedným z najvyššie položených letísk v Európe – leží vo výške 718 m.n.m. – vyššie ako napr. rakúsky Innsbruck. Je bránou do štyroch národných parkov, do historických miest a osád Spiša a Liptova, ako aj do stredísk zimných športov a letnej turistiky vo Vysokých a Nízkych Tatrách, na Spiši a Orave. B/ Lanovkou

Tatranské lanové dráhy, ktoré sú súčasťou ŽSR spravujú v regióne Vysokých Tatier 3 lanové dráhy. Ide od pozemnú lanovú dráhu v úseku Starý Smokovec – Hrebienok, kabínkovú lanovú dráhu v úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a vysutú lanovú dráhu v I. úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso cez medzistanicu Štart a v II. úseku Skalnaté pleso – Lomnický štít.

C/ Autom

Motorovými vozidlami je prístup do oblasti Vysokých Tatier prakticky zo všetkých svetových strán. -24-


5.3. Hospodárske aktivity

Hospodárstvo Vysokých Tatier je orientované na cestovný ruch, za čo vďačí svojej strategickej polohe a množstvu atrakcií, ktorými sú Vysoké Tatry známe vo svete. Z vecného hľadiska tvorí materiálno-technickú základňu súbor ubytovacích, stravovacích, dopravných, športovo-rekreačných, liečebných, obchodných a iných zariadení, ktoré sa budujú v strediskách cestovného ruchu. Vysoké Tatry sú dnes najvýznamnejšou rekreačnou oblasťou Slovenskej republiky. Pre návštevníkom sú k dispozícií mnohé ubytovacie zariadenia od najluxusnejších hotelov po chaty a táboriská. Vysokohorské chaty umožňujú navštíviť každú významnejšiu tatranskú dolinu v rámci jednodennej túry. Keďže Vysoké Tatry sú jediným vysokohorským terénom Slovenska, pripadá im dôležitá úloha aj z hľadiska športového. Poskytujú pestré možnosti turistom, lyžiarom aj horolezcom od jednoduchých túr až po najexponovanejšie horolezecké výstupy. Vysokohorská poloha a priaznivé klimatické podmienky predurčujú Tatry aj na liečbu. Prírodným liečivým faktorom je tu horská klíma. Vysoké Tatry by mali zaujímať skutočne všetkých najmä tých, ktorým leží na srdci zamestnanosť a možnosti príjmov do štátneho rozpočtu napr.:
Jedna relatívne malá firma T-SKI Starý Smokovec zamestnáva v zime 90 učiteľov lyžovania. Okrem toho ľudí v požičovniach lyží a pod. Koľko ľudí robí v hoteloch, reštauráciách, koľkých nepriamo živí cestovný ruch? Dalo by sa povedať, že je to najväčšia fabrika na severe Slovenska. Avšak Tatry sú prekrásne, záujemcovia o investície postupne pribúdajú a opätovne rastie aj záujem dovolenkárov domácich i zahraničných. Tí prispievajú k opätovnému rozmachu našich malých veľhôr.

-25-


6. Technická vybavenosť.

So spokojnosťou turistov je spojené vybavenie technickej základne, ktorá slúži na uspokojovanie vlastných potrieb. Sem patria:
stravovacie, ubytovacie a športové zariadenia, spolu so službami. 6.1 Stravovacie zariadenia.

V podhorskej oblasti je dosť možností na stravovanie. Medzi najznámejšie a tiež najviac navštevované patria zariadenia:
Ř Tatranská Lomnica
- Zbojnícka koliba (reštaurácia, café)
- Grandhotel Praha (reštaurácia)
- Hotel Wili (reštaurácia, koliba)
- Hotel Slovan (kaviareň)
- Villa Beatrice (pizzéria)
Ř Starý Smokovec
- Tatrasport (reštaurácia, cukráreň, kaviareň)
- Tatrakomplex (fastfood bistro, cukráreň)
- Hotel Smokovec (bistro, reštaurácia)
Ř Horný Smokovec
- Hotel Panda (reštaurácia)
Ř Štrbské Pleso
- Hotel Toliar (bar, reštaurácia)
Ř Podbanské
- Hotel Permon (reštaurácia)
Ř Stará Lesná
- Penzión Pažický (reštaurácia)
- Hotel Lesná (reštaurácia, bar, kaviareň)
Ř Gerlachov
- Hotel Hubert (reštaurácia, vinotéka)
-26-


Nesmieme zabúdať na tatranskú oblasť, kde je možnosť stravovania v horských chatách a hoteloch.

6.2. Ubytovacie zariadenia.


Kde sa ubytujem? Táto otázka trápi veľa turistov prichádzajúcich do Vysokých Tatier. To ešte nevedia, že práve tu sa im núka veľká škála ubytovacích zariadení cez jednoduché ubytovne po luxusné vily. V podtatranskej oblasti sú to ubytovne v mestách:

q Tatranská Lomnica:
- Grandhotel Praha
- Hotel Wili
- Hotel Sasanka
- Hotel Lesná
- Hotel Slovan
- Hotel Sorea Urán
- Hotel Sorea Morava
- Penzión Sorea Zora
- Hotel Sorea Odborár

q Štrbské Pleso:
- Hotel Fis
- Hotel Toliar
- Hotel Patria
- Kúpele Štrbské Pleso
- Hotel Sorea Baník


-27-


q Starý Smokovec:
- Horský hotel Sorea Hrebienok

q Dolný Smokovec:
- Hotel Autis

q Horný Smokovec:
- Hotel Tatrapeak
- Hotel Bellevue
- Hotel Panda

q Gerlachov
- Hotel Hubert ****

q Tatranské Zruby
- Vojenská zotavovňa

q Tatranské Matliare
- Vojenské klimatické kúpele
- Hotel Sorea Hutník

q Veľká Lomnica
- Hotel Tatran

q Ždiar
- Hotel Sorea Magura

q Poprad
- Hotel Satel
-28-


Kapacita ubytovania:

(Tab. č.

4)
Mestská časť Počet lôžok


CR VHCH OOL
Podbanské 580 0 0
Štrbské Pleso 1315 135 765
Vyšné Hágy 0 0 600
Nová Polianka 0 0 300
Tatranská Polianka 50 0 300
Tatranské Zruby 0 0 290
Smokovce 2100 325 1340
Tatranská Lesná 340 0 0
Eurocamp 710 0 0
3000 s
Tatranská Lomnica 2735 0 0
Tatranské Matliare 460 50 200
150 s
Kežmarské Žľaby 120 0 0
Tatranská Kotlina 110 20 220
SPOLU 8520 530 4015
3000 s 150 s
Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec
Vysvetlivky: CR- zariadenia cestovného ruchu
VHCH- vysokohorské chaty a hotely
OOL- ozdravovne a odborné liečebné ústavy
s- sezóna


Okrem toho sú k dispozícii aj turistické horské chaty a hotely:
- Chata pri Zelenom plese (50 lôžok)
- Chata pri Popradskom plese (120 lôžok)
- Chata pod Rysmi (13 lôžok v spoločnej nocľahárni)
- Chata Plesnivec (20 lôžok)
- Horský hotel Hrebienok (134 lôžok)
- Horský hotel Bílikova chata (32 lôžok)
-29-


- Zamkovského chata (25 lôžok)
- Téryho chata (21 lôžok)
- Horský hotel Sliezsky dom (130 lôžok)
- Skalnatá chata (4 lôžka)

Celkový pohľad na kapacity a výkony ubytovacích zariadení umožňujú tabuľky:


Kapacita ubytovania:

(Tab. č. 5)
1998 1999 2000
Počet ubytovacích zariadení 91 105 140
Počet izieb 3594 4149 4498
Počet lôžok spolu 9567 11140 12071
stále lôžko 8052 9313 10046
Príležitostné lôžko 1515 1827 2025
Počet miest na voľnej ploche 3948 3948 3948
Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec


Tržby:

(Tab. č. 6)
1998 1999 2000
Tržby za ubytovanie spolu
s DPH v Sk 444 641 000 564 282 000 688 888 000
Tržby za domácich návštevníkov 225 903 000 302 012 000 369 699 000
Tržby za zahr. Návštevníkov 218 738 000 282 276 000 319 189 000
Priemerná cena za ubytovanie 359 Sk 368 Sk 421 Sk
Priemerná cena za DN 311 Sk 310 Sk 376 Sk
Priemerná cena za ZN 428 Sk 459 Sk 488 Sk
Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec



-30-


Prenocovaní návštevníci:

(Tab. č. 7)
1998 1999 2000
Počet prenocovaných
Návštevníkov spolu 1 238 218 1 588 388 1 710 001
Domáci návštevníci 727 079 973 438 923 162
Zahraniční návštevníci 511 139 614 950 786 839
Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec



6.3. Športové zariadenia.

V tejto vysokohorskej oblasti by bolo nemysliteľné zaobísť sa bez športových zariadení. Niektoré športy sú aktuálne len počas jednej sezóny.

6.3.1. Zima.

„Celá“ oblasť Vysokých Tatier nie je najideálnejšia pre lyžovanie. Skalnatý terén a strmé svahy obmedzujú možnosti pohybu na lyžiach. Existujúce lyžiarske strediská, nakoľko sa nachádzajú v národnom parku, sú vybudované v obmedzenom rozsahu. Napriek tomu je tu niekoľko lokalít s možnosťou zjazdového alebo bežeckého lyžovania. Lyžovanie je dovolené iba na vyznačených lyžiarských svahoch a bežeckých tratiach. V Tatrách sú najnavštevovanejšie lyžiarské strediská:
v Štrbské Pleso – Intersky **
- Esíčko **
- Solisko **
v Hrebienok
- Horná lúka ***
- Dolná lúka *
- Zjazdovka *
-31-


v Starý Smokovec
- Jakubkova lúka *
v Skalnaté Pleso
- Lomnické sedlo ***
- Start ***
- Čučoriedky **
v Tatranská Lomnica
- Jamy **
v Ždiar
- Bachledova dolina *
- Strednica *

Vysvetlivky: Stupne obtiažnosti: *** - ťažký
** - stredný
* - ľahký


Celkovo je v Tatrách okolo 20 lyžiarských vlekov a 3 lanové dráhy. Celková plocha zasnežovaných tratí je 33 ha v dĺžke 8 km. -32-


Lyžiarske strediská:
(Mapa č. 4)

























Mierka: 1:200 000
Zdroj: mapy.atlas.ak
-33-


6.3.2. Leto


V letnej sezóne sú možné viaceré variácie športovania. Cykloturistika: Cykloturistické trasy sú zhodné s turistickými trasami avšak nie do všetkých kútov.

Sprístupnených je 15 trás pričom najvyššie položená cieľová zastávka je na Popradskom Plese 1500 m.

Turistika: Turistické značkované chodníky vo Vysokých Tatrách v dĺžke vyše 300 km umožňujú turistom dostať sa takmer do všetkých dolín, ku mnohým plesám, vysokohorským chatám a na niektoré štíty. Chodníky vychádzajú z tatranských osád, sú udržiavané a označené, niektoré aj časovým údajom. V spleti turistických chodníkov sa pomerne ľahko zorientujeme podľa mapy. Turisticky značkované chodníky vo vysokohorskom prostredí vedú prevažne chodeckým terénom, dolinami, niektoré i členitejším terénom. V náročnejších úsekoch zabezpečila Horská služba niektoré miesta pomôckami, v podobe reťazí či vytesaných stupňov. Túžbou azda každého turistu je obzrieť si krásu tatranskej prírody zo štítov. Táto túžba sa môže každému ľahko splniť. Na niektoré tatranské štíty vedú turistické značkované chodníky. Výstupy na štíty patria k náročnejším túram, vyžadujú dobrú prípravu a skorý nástup. Pri výstupe treba počítať aj s tým, že niektoré úseky chodníkov môžu byť pokryté snehom. Štíty, na ktoré vedú turistické značkované chodníky: Kriváň (2494 m), Predné Solisko (2093 m), Rysy (2499 m), Kôprovský štít (2367 m), Východná Vysoká (2428 m), Slavkovský štít (2452 m), Jahňací štít (2229 m). Pri všetkých výstupoch na vrchol platí zásada, že sa vraciame tou istou cestou, ktorou sme vyšli na vrchol. -34-


Ak sme kondične pripravení a láka nás uskutočniť túry aj na niektoré ďalšie vrcholy, na ktoré nevedú značkované chodníky, môžeme takúto túru podniknúť v sprievode horského vodcu. Vodca zavedie svojich klientov spoľahlivo na ktorýkoľvek vrchol a cestou porozpráva o okolitej panoráme, miestopise, prírodných zaujímavostiach, histórii i súčasnosti Tatier. Kroky vodcov s klientami najčastejšie vedú na tieto vrcholy: Gerlachovský štít (2655 m), Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít (cez koňa), Baranie rohy, Lomnický štít (zo sedla), Lomnický štít (Jordánka), Kežmarský štít. Orientačná cena na všetky tieto vrcholy je 2500,- Sk/osoba. Horolezectvo. Je možné tiež absolvovať s turistickými vodcami, kde horolezecké kurzy stoja 2500,- až 6000,- Sk/osoba. Tu by som chcela pripomenúť, že netreba preceniť svoje sily, pretože vo väčšine prípadov sú práve horolezci zachraňovaní Horskou službou. Okrem týchto tzv. sezónnych športov existujú zariadenia, kde je možné športovať kedykoľvek.

Bazény:
- Hotel Smokovec (Starý Smokovec)
- Hotel Lesná (Stará Lesná)
- Hotel Hubert (Gerlachov)
- Hotel Permon (Podbanské)
- Hotel Toliar (Štrbské Pleso)
Sauny:
- Hotel Panda (Horný Smokovec)
- Hotel Lesná (Stará Lesná)
- Hotel Smokovec (Starý Smokovec)
-35-


Masáže a vodoliečba:
- Hotel Wili (Tatranská Lomnica)
- Hotel Tatranské Zruby (Tatranské Zruby)
Fitness:
- Hotel Toliar (Štrbské Pleso)
- Hotel Panda (Horný Smokovec)
- Hotel Wili (Tatranská Lomnica)
- Hotel Tatranské Zruby (Tatranské Zruby)
- Hotel Smokovec (Starý Smokovec)
Tenis:
- Hotel Lesná (Stará Lesná)
Squash:
- Penzión Pažický (Stará Lesná)
Adrenalínové športy – bungee jumping, paragliding.
Jazda na koni:
- Hotel Hubert (Gerlachov)




6.4. Kultúrne a službové zariadenia.


K dobrému pocitu z dovolenky prispieva aj tento druh zariadení. v Obchody:
- Horný Smokovec: Berg sport
- Nový Smokovec: Sibíranka - potraviny
pekáreň
-36-


- Starý Smokovec: Tatrasport Adam a Andreas
Jupela
Obchodný dom Mladosť
Sportcentrum
T – SKI
SINTRA – potraviny
Centrál – potraviny
Slovenská ľudová majolika
Suveníry, kvetinárstvo
- Štrbské Pleso: Tatrasport Adam a Andreas
T – SKI
- Tatranská Lomnica: Tatrasport Adam a Andreas
SAMON
T – SKI
SINTRA – potraviny
Kníhkupectvo
Suveníry
v Banky:
- Starý Smokovec: Všeobecná sporiteľňa
Všeobecná úverová banka
Prvá komunálna banka
- Štrbské Pleso: Istrobanka
- Tatranská Lomnica: Poľnobanka
Slovenská sporiteľňa
v Galérie:
- Starý Smokovec: Vila Flóra
- Tatranská Lomnica: Jozef Tomko
Múzeum TANAP – u
- Ždiar: Ján Zoričák
-37-


v Kostoly:
- Starý Smokovec: Rímsko – katolícky farský úrad
Farský úrad evanjelický
- Ždiar: Rímsko – katolícky farský úrad
v Cestovné kancelárie:
- Starý Smokovec: START s.r.o.
AGSA
SATUR
T – SKI
Laverna
- Nový Smokovec: Gerlach
- Štrbské Pleso: J.M.G. Travel
Crystal ski
- Tatranská Kotlina: Mlynturist
v Iné:
- Starý Smokovec: Salón Silvia
Cukráreň TATRA
Kozmetika Marika
Švajčiarsky dom
Bar Oáza
- Tatranská Lomnica: Salón Silvia
Relax Centrum
Kaderníctvo








-38-


7. Aktivity.

7.1. Kultúrne

· Koncom septembra 2001 sa uskutočnila vo Varšave medzinárodná výstava cestovného ruchu. Tatry na nej prezentovali mesto, Združenie cestovného ruchu a Agentúra pre rozvoj cestovného ruchu v regióne Tatier. Potvrdil sa veľký záujem Poliakov o naše horstvá, ale aj termálne kúpaliská.
· Tatranský klub kuchárov a cukrárov aj tento rok 2001 usporiadal súťaž vo varení kotlíkového guľáša pod názvom Špica guľáš. Súťažilo 17 družstiev v kategórii kuchári profesionáli a gurmáni. Podujatie zapustilo korene pri hoteli Autis, v bývalom kempe pod Starým Smokovcom.
· Prvé majstrovstvá Slovenska v hraní bridžu sa uskutočnili v hoteli Szontágh v Novom Smokovci 20.-21. Októbra 2001. Zúčastnilo sa ho 24 dvojíc. Budú sa organizovať každoročne a pozvaní budú aj zahraniční hráči.
· Združenie cestovného ruchu a mesto V. Tatry zorganizovalo v októbri 2001 stretnutie odborníkov z oblasti cestovného ruchu v hoteli Grand Praha v T. Lomnici.

Zámerom podujatia bolo prezentovať pobyt v Tatrách, predstaviť možnosti trávenia voľného času, aktivity, historické, kultúrne a prírodné pamiatky a okolie. Predstavilo sa 54 podnikateľských subjektov z okolia Tatier.
· Na Sliezskom dome sa zišli zástupcovia ministerstiev školstva z Poľska a Slovenska, aby sa dohodli na ďalšej cezhraničnej spolupráci v oblasi vzdelávania a výmenných pobytov mládeže, publikačných a kultúrnych aktivít, dobrovoľnej výučbe slovenského


-39-


alebo poľského jazyka v prihraničných oblastiach. Dohodli sa aj na spracovaní spoločnej monografie o histórii regiónu Spiš.
· Rok 2002 sa ponesie vo Vysokých Tatrách v znamení dvoch jubileí: Štrbské Pleso si pripomenie 130. výročie svojho vzniku a Tatranská Lomnica 110. Bude zorganizovaných niekoľko podujatí.
· Filmári z Českej televízie prišli v septembri do Tatier, aby si tu pripravili podmienky a spolupracovníkov k nakrúcaniu dokumentárneho príbehu – o havárii vrtuľníka so záchrancami horskej služby v júni 1979 v Mlynickej doline a druhý by mal byť o nezvyčajnej tragédii 10. Februára 1985 v Mengusovskej doline. V lavíne zahynuli traja nemeckí horolezci a dvaja z nich svoju smrť našli v Hincovom plese



7.2. Športové

Túto zimnú sezónu sa vo Vysokých Tatrách uskutočnia tri významné medzinárodné športové podujatia. · Slovenský lyžiarsky zväz v rámci Slovenska organizuje 89 lyžiarskych podujatí od kategórie žiakov po veteránov, z nich práve najvýznamnejšie sa odohrajú na Štrbskom Plese. Pretekársku sezónu odštartoval Svetový pohár FIS v severskej kombinácií 9. Decembra 2001. Tu sa stretli najlepší pretekári zo Svetového pohára, organizátori počítali s účasťou okolo 50 pretekárov. Týždeň predtým sa uskutočnili národné preteky, aby odskúšali mostík. Bežecká trať bola zvolená trochu nezvyčajne, pretekári bežali okruh
6 x 1,25 km, ocenili to však diváci, ktorí mohli sledovať bežcov takmer na celom okruhu. Tento deň zároveň aj bol dňom oficiálneho otvorenia zimnej sezóny s viacerými spoločenskými akciami.
-40-


· Druhým veľkým podujatím bude Európsky pohár v akrobatickom lyžovaní od 30. 1. do 4. 2. 2002 opäť na Štrbskom Plese – v doskočisku veľkého mostíka. Organizuje ho Free ski profi team z Popradu pod záštitou SLZ v atraktívnych disciplínach, ktoré budú u nás po prvýkrát – moguls (akrobatický zjazd, dual moguls (paralelný) a aerials (akrobatické skoky). Predpokladá sa účasť 120 pretekárov z 10 krajín. Je to druhý ročník Európskeho pohára. · Koncom februára – 23. – 24. (2002) sa svahoch Soliska stretnú pretekári na Veľkej cene Slovenska v Obrovskom slalome.

V tom čase budú končiť zimné olympijské hry v USA, špička bude tam, ale organizátori očakávajú aj 150 až 200 pretekárov, tak ako minulý rok. Je to jedno z najstarších lyžiarskych podujatí na Slovensku. Pôvodne sa súťaž odohrávala na zjazdovej trati hornej lúky na Hrebienku, v posledných rokoch je tam so snehom problém. Podobne aj v Lomnickom sedle, kde tiež nie je záruka dobrého snehového základu. Na svahoch Soliska vybudovali pred dvomi rokmi zasnežovanie.












-41-


8. Návštevnosť


Z podkladov, ktoré som získala z inštitúcie Združenia cestovného ruchu Vysokých Tatier, ktorá sídli v Starom Smokovci, som sa dopracovala k záveru, že v poslednom čase klesá počet domácich návštevníkov v Tatrách. Dôvodom môže byť aj zlá ekonomická situácia na Slovensku. Oproti tomu vzrastá záujem o Tatry u zahraničných turistov. (Tab. č. 4)

Porovnanie počtu návštevníkov:

(Tab. č. 4)
1998 1999 2000
Počet návštevníkov spolu 291 422 358 865 383 332
Domáci návštevníci 170 570 212 911 200 027
Zahraniční návštevníci 120 852 145 954 183 305


Od roku 1999 nás začali navštevovať aj turisti zo vzdialenejších štátov (Estónsko, Litva, Lotyšsko). Najdlhšie sa u nás zdržiavajú návštevníci z Ukrajiny, najkratšie z Francúzska. V najväčšom počte sem prichádzajú Česi, naopak v najmenšom Estónci. V období 1998 - 1999 sa počet turistov vo Vysokých Tatrách rapídne zvýšil – takmer o 50 000, avšak od roku 1999 – 2000 tento údaj mierne poklesol. (Tab. č. 5)



-42-



Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách:

(Tab. č.

5)
1998 1999 2000
Prenocova-nie počet návštev- Prenocova-nie počet návštev- Prenocova-nie počet návštev-
níkov níkov níkov
Belgicko 4588/4,9 944 4719/3,8 1257 3973/4,5 844
Bielorusko - - 267/6,2 43 151/3,1 48
Česko 184063/4,4 41682 234782/4,5 52346 222922/4,6 48304
Dánsko 963/2,7 362 1554/2,8 561 899/4,6 341
Estónsko - - 924/3,9 236 115/3,2 36
Francúzsko 1478/2,1 706 3006/2,9 102 2310/2,5 906
Holandsko 8743/4,7 1858 12841/4,6 2783 8198/4,4 1871
Litva - - 2399/2,7 879 2878/3,2 902
Lotyšsko - - 1608/2,7 597 869/3,1 284
Maďarsko 27715/3,2 8772 30054/3,1 9808 40845/3,2 12798
Nemecko 119921/4,7 25603 111087/4,7 23874 139420/4,9 28210
Nórsko 267/2,6 104 1659/3,2 512 1319/4,4 303
Poľsko 47182/3,4 13705 68747/3,1 21986 95325/3,2 29372
Rakúsko 11508/2,8 4071 10554/3,1 3448 10374/2,9 3526
Rusko 25845/5,2 4951 21015/5,4 3920 23536/5,1 4614
Švédsko 599/2,1 281 1744/3,5 492 1504/2,7 550
Taliansko 3370/3,2 1048 3824/2,9 1306 2496/2,4 1045
Ukrajina 34453/4,8 7188 387000/5,2 7485 43711/5,4 8095
Anglicko 5166/2,8 1813 5576/2,7 2049 4964/2,7 1853
Kanada 675/2,2 311 856/2 419 1076/2,5 439
USA 7058/2,5 2854 6233/2,2 2810 7931/2,4 3338
Izrael 11505/2,2 5302 13017/2,2 5631 8835/2,4 3649
Slovensko 742649/4 186306 938103/4,3 216562 938068/4,5 209168
SPOLU 1,283096/4 322207 1574232/4,2 377039 1612439/4,3 376787
Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec
Vysvetlivky: najviac
najmenej


-43-



Prehľad počtu turistov za rok 2000:

(Graf č. 1)



Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec






-44-


Z analýzy som zistila, že najfrekventovanejšou mestskou časťou je Smokovec (Horný, Dolný, Starý, Nový) a to hlavne v zime. V lete turisti vyhľadávajú Eurocamp. Celková návštevnosť predstavuje 26 285 osôb na deň. Maximálna denná návštevnosť:
Tab. č. 7:
Mestská časť Počet lôžok Únosnosť turist. Kapacita Návštevnosť
Chodníkov lyžiar.areálov os / 24 hod.
Za 24 hod. za 4 hod.
CR VHCH OOL LETO ZIMA
Podbanské 580 0 0 1020 895 230 1755 z
Štrbské Pleso 1315 135 765 1620 1205 890 4310 z
Vyšné Hágy 0 0 600 1070 800 0 1670 z
Nová Polianka 0 0 300 330 245 0 630 l
Tatranská Polianka 50 0 300 260 175 0 610 l
Tatranské Zruby 0 0 290 80 45 0 370 l
Smokovce 2100 325 1340 1065 720 1010 5365 z
Tatranská Lesná 340 0 0 25 20 55 415 z
Eurocamp 710 0 0 110 85 0 820 l
3000 s 3000 l
Tatranská Lomnica 2735 0 0 775 545 1025 4305 z
Tatranské Matliare 460 50 200 510 375 0 1220 l
150 s 150 l
Kežmarské Žľaby 120 0 0 880 66 0 1000 l
Tatranská Kotlina 110 20 220 315 135 0 665 l
SPOLU 8520 530 4015 8060 5311 3210 26285
3000 s 150 s

Zdroj: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry Starý Smokovec
Vysvetlivky: CR - zariadenia cestovného ruchu
VHCH - vysokohorské chaty a hotely
OOL - ozdravovne a odborné liečebné ústavy
l - prevažujúca letná návštevnosť
z - prevažujúca zimná návštevnosť
s - sezóna
Kapacita lyžiarskych areálov je stanovená z počtu prepravených osôb na osobných horských dopravných zariadeniach, pri čakacej dobe 12 minút.

-45-


Prehľad počtu turistov v jednotlivých mestských častiach:

(Mapa č.5)









































-46-


Vysvetlivky: 1) do 1000 návštevníkov

2) 1000 – 2000 návštevníkov


3) 2000 – 3000 návštevníkov


4) 3000 – 40000 návštevníkov



5) 4000 – 5000 návštevníkov



6) nad 5000 návštevníkov






- prevažujúca zimná návštevnosť

- prevažujúca letná návštevnosť

























-47-


9. Problematika cestovného ruchu


Cestovný ruch sú všetky formy cestovania za účelom oddychu, rekreácie, poznávania, kultúry a športu.
Cestovný ruch patrí v súčasnosti prakticky na celom svete k najdynamickejšie sa rozvíjajúcemu odvetviu ekonomiky s odhadovaným 7% ekonomickým rastom ročne. Len v krajinách EÚ cestovný ruch v súčasnosti zamestnáva približne 7 mil. ľudí, celosvetovo to predstavuje až 112 mil. ľudí (asi 6,5% pracovnej sily). Naznačený vývoj neobchádza ani Slovensko. Slovensko je krajina so vzácnymi predpokladmi a mimoriadne dobrými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu osobitne v horských a podhorských oblastiach, ktoré zaberajú vyše 2 mil. ha (takmer tretina z celého pôdneho fondu Slovenska). Chránené územia sa stavajú stále väčším magnetom, ktorý na jednej strane môže napomáhať rozvoju miestnych ekonomík na druhej strane je nadmiera aktivít v týchto oblastiach hrozbou pre ne samotné.
Pre územnú regionalizáciu cestovného ruchu boli preskúmané a zhodnotené všetky územné predpoklady a na základe toho bolo teritórium Slovenskej republiky rozdelené na oblasti s prevahou vhodných prírodných a ostatných podmienok pre rekreáciu a cestovný ruch a na územie s prevahou nevhodných vlastností pre rekreáciu a cestovný ruch. Územie vhodné pre cestovný ruch bolo rozdelené na 24 oblastí so 66 podoblasťami. Predpoklady všetkých oblastí boli preskúmané podľa jednotlivých hlavných ukazovateľov. Na základe výsledkov výskumu boli začlenené do 4. kategórií (Mapa č. 6).


-48-

Kategorizácia oblasti cestovného ruchu Slovenskej republiky:
(Mapa č.6)




























-49-

Zdroj: Vybrané kapitoly z regionálnej geografie Slovenskej republiky. Cestovný ruch.
Vysvetlivky: - I. kategória

- II. kategória

- III. kategória

- IV. kategória

- mimo cestovného ruchu


I. kategória združuje oblasti s najkvalitnejšími podmienkami pre cestovný ruch a s funkciami, ktoré majú medzinárodný význam, nepodliehajú výraznej sezónnosti. Je potrebné v nich venovať mimoriadnu pozornosť komplexnému budovaniu zariadení cestovného ruchu pri dôslednom dodržiavaní ochrany prirodzených hodnôt územia. Do tejto oblasti patrí aj Vysokotatranská oblasť (pozri mapu č.6).
Tatry sú významným zdrojom vody, energie a biologickej diverzity. Poskytujú aj ďalšie kľúčové prírodné zdroje ako sú minerály, lesné produkty a rekreácia.

To, čo vlna „prírodných turistov“ oceňuje je niečo nové, priamy a autentický kontakt s ustupujúcou divočinou a miestnou kultúrou a tradíciami, ktorých momenty prípadne možno zachytiť fotoaparátom alebo aspoň vryť hlbšie do pamäti. Táto nová turistická vlna je nielen ochotná slušne zaplatiť za svoje zážitky, ale naviac je ochotná uspokojiť sa aj s menšou dávkou komfortu a teda nižšou úrovňou infraštruktúry. Títo „batohoví turisti“ minú v priemere denne skutočne menej peňazí v danom regióne, ich pobyty však bývajú oveľa dlhšie a oveľa viac podporujú miestnu ekonomiku.
Tu si treba položiť otázku: Bude možné masovú turistiku v týchto oblastiach zlúčiť so zachovaním a ochranou prírody?


-50-


Vážnym dôvodom je fakt, že ekonomika žiadneho štátu si dnes nemôže dovoliť úplne vyčleniť časť územia krajiny z ekonomického využívania a súčasne zabezpečiť dostatok prostriedkov pre jeho efektívnu ochranu, nehovoriac už o ekonomike tak malého štátu ako je Slovensko. Pradoxne jedným z riešení, ktoré pri správnom riadení môže nielen pomôcť udržať, ale prípadne aj zvýšiť rozlohu existujúcich chránených území je práve turistika.

Základné príčiny vzniku konfliktov turistiky s ochranou prírody sú hlavne:
· Enormný rast počtu návštevníkov a účastníkov turistiky a rekreačno-športových aktivít v prírodnej krajine
· Nové druhy športových a rekreačných aktivít sprevádzané výstavbou technických zariadení, umožňujúcich ich vykonávanie
· Nedostatočná informovanosť návštevníkov o hodnotách prírody chránených území, ako aj o vyššej zraniteľnosti horských ekosystémov oproti nížinným
· Nízka ekologická a ochranárska úroveň povedomia pracovníkov cestovného ruchu a návštevníkov horských rekreačných oblastí totožných s chránenými územiami.

Uvedené základné príčiny viedli k znečisťovaniu a poškodzovaniu prírodného prostredia k vyššiemu čerpaniu prírodných zdrojov pre potreby turistiky, k preferencii iných hodnôt ako je ochrana prírody a k narúšaniu tradičného životného štýlu miestnych spoločenstiev.




-51-


Problém č. 1: lyžovanie:

· Zriadenie lyžiarskych zjazdových tratí na strmých svahoch, ako aj rozsiahle výruby v horskom a podhorskom pásme viedli a vedú k častým následným narušeniam mezoklímy a hydrologickému režimu, k erózii a k deštrukcii pôdy, k veterným polomom, k zvýšeným účinkom lavín a k poškodzovaniu vegetácie v rozsiahlych územiach. Úpravy povrchu terénu neraz znamenajú narušenie pôvodnej príťažlivosti reliéfu. K týmto negatívam v posledných rokoch pristupujú aj problémy v technickej vyrábaným snehom, vyžadujúcim budovanie rezervoára a sústav rozvodov na lyžiarskych svahoch.

Problém č.

2: nové športové aktivity:

· V priestoroch strmých zrazov predtým nenarušených žiadnou návštevnosťou rozvinul skialpinizmus, po účelových lesných cestách sprístupňujúcich odľahlé lesné komplexy, premávajú cykloturisti na horských bicykloch, pričom obidve skupiny prispievajú k pôdnej erózií ekologicky veľmi citlivých území v dôsledku rýchlosti pohybu a vysokého akčného rozsahu pohybu po území sa významne podieľajú aj na rušení živočíchov. K ďalším najnovšie sa rozvíjajúcim športom patrí lietanie, parašutizmus, športové potápanie, speleoalpinizmus a speleopotápanie, ktoré tiež do určitej časti ohrozujú prírodné podmienky.
· Uvedené dynamické aktivity vyvolávajú neúsmerným a často nedisciplinovaným pohybom návštevníkov, hlukom, odhadzovaním odpadkov, trhaním kvetov, olamovaním vetiev, nadmerným zberom

-52-


lesných plodín, prenasledovaním zveri, odchytom vzácneho hmyzu, ničením „škodlivých“ či odpor vzbudzujúcich živočíchov, častým kladením vatier, nocovaním v najcennejších častiach chránenej prírodnej krajiny a vodením psov do chránených prírodných území javy, ktoré sú kolízne alebo vážne ohrozujú ochranu prírodných – kultúrnych hodnôt NP. Často sa tak deje bez rešpektovania zákonnej ochrany jednotlivých zón chránených území.


v Čo to všetko vyvoláva? Aký to má dopad na ...?

A/ reliéf, geologické vlastnosti, krajinu:
- zatiaľ čo, horolezectvo a jaskyniarstvo majú na reliéf malé účinky, zber minerálov, skál a fosílií má vážne následky. Tiež rekreačné stavby môžu nezriedka viesť k narušeniu geologického podložia, vzhľadu reliéfu, a najmä predstavujú trvalé záberu plôch krajiny.
B/ pôda:
- tieto negatívne dopady sú veľmi rozmanité, od sústavného znečisťovania pôdy až po jej eróziu, osobitne v okolí turistických chodníkov, campingov a urbanizovaných rekreačných centier. Pôda na svahoch hôr sa tiež vyznačuje vysokou potenciálnou eróziou, ktorá sa prejaví po odlesnení. Strate pôdy predstavuje aj jej trvalé zábery pre výstavbu nových rekreačných a športových zariadení. Iným je trvalé zošľapávanie pôdy okolo chodníkov, ktoré mení jej štruktúru a vlastnosti.


-53-


C/ voda:
- spočívajú najmä v znečistení povrchových a podzemných vôd v okolí turistických zariadení, na znečistenie sú osobitne citlivé oligotrofné vody, ktorých obohatenie odpadom výrazne mení ich prirodzene nízky obsah živín. Osobitne vážne následky má trvalá zmena vodného režimu dotknutých lokalít (napr.

strata retenčnej schopnosti svahov po vyrúbaní lesa pre zjazdovky), znižovanie zásob a kvality podzemnej vody (zmena hydrologického režimu, nadmerným čerpaním, umelým zasnežovaním).
D/ ovzdušie:
- znečisťovanie ovzdušia výfukovými plynmi motorových vozidiel (ako aj vykurovacími systémami reštauračných objektov) je spôsobené motorovou dopravou tovarov a osôb, ktoré spolu vyvoláva územné a kapacitné rozširovanie existujúcich a vytváranie nových stredísk zotavenia a rekreačno-športových aktivít ako samostatných budov i technických diel v NP.
E/ vegetácia:
- trvalým ohrozením prírodných hodnôt sú najmä výruby lesa a kosodreviny, zanedbateľné však nie je ani zošľapávanie vegetácie, rovnako aj zvýšenie pravdepodobnosti lesných požiarov. Ďalej k tomu pristupujú škody spôsobené intenzívnym zberom lesných plodín. Zanedbateľný nie je ani intenzívny zber dreva v okolí campingov, ktorý môže výrazne zmeniť pomery v lesnom ekosystéme vyzbieraním všetkých odumretých kmeňov a vetiev.

-54-


F/ odpad:
- spracovanie a ukladanie odpadov produkovaných turistami často nie sú riešené na dostatočnej úrovni, minimálne sa využíva triedenie odpadu a recyklácia, často sa preťažujú sanitačné ekosystémy príslušnej obce.

Problémy kolízií turistiky s poslaním chránených území sú zhoršované sezónnymi koncentráciami turistických a ďalších aktivít cestovného ruchu v týchto územiach počas krátkych dovolenkových období. Z tohto dôvodu by som navrhovala aby bola turistika v týchto oblastiach výraznejšie regulovaná a rešpektovala limity únosnosti územia. Ďalším spôsobom by bolo organizované čistenie okolia v rámci rôznych aktivít usporiadaných školami (lyžiarske výcviky, kurzy ochrany človeka a prírody, turistické podujatia), šírenie poznatkov o ekologickom živote v Tatrách.. -55-

10. ZOH a Tatry

Tradičná slovenská pohostinnosť, prekrásne kultúrne obyčaje a tradície, bohaté organizátorské skúsenosti, ale tiež nekomplikovaná doprava a ľahký prístup do regiónu Poprad – Tatry sú hlavnými prednosťami projektu kandidáta Poprad – Tatry.
Plán:
Aj keď je Poprad – plánované olympijské centrum ZOH 2006 – situovaný priamo pod tatranskými končiarmi, v prípade pridelenia hier v roku 2006 by sa stal dôležitým dopravným uzlom s jednoduchým systémom riadenia. Maximálna vzdialenosť medzi olympijským centrom v Poprade a plánovanými športoviskami nepresiahne viac ako 60 km, čo je po skúsenostiach z organizovania predchádzajúcich hier veľká výhoda. Projekt kandidáta 2006 Poprad – Tatry kladie veľký dôraz na ochranu a tvorbu životného prostredia. Ochrana a tvorba životného prostredia tvorí osobitnú kapitolu v kandidátskej knihe a zasahuje do všetkých ostatných kapitol kandidátskeho projektu. Projekt športu a životné prostredie v srdci našej prírody sú úzko previazané a vzájomne na seba pôsobiace zložky. Preto každý plán výstavby olympíjskych stredísk je vybavený aj realizačnou časťou ochrany a tvorby životného prostredia. Aj pri výstavbe či rekonštrukcii budúcich športovísk sa ráta s minimalizáciou zásahov do životného prostredia. Prepojenie olympijskej dediny v Poprade so športoviskami ekologickou dopravou (napr. protiexhalátové autobusy) nebude rušivo zasahovať do oblastí národných parkov.

V príprave pridelenia olympiády regiónu Poprad – Tatry sa výrazne zvýši podiel zelene, vysadia sa olympíjske parky a vytvorí sa krajinná zeleň v okolí komunikácií spájajúcich jednotlivé strediská.

-56-


Výbor kandidatúry ZOH plánuje návštevnosť počas ZOH limitovať. Počas ZOH by malo prísť na Štrbské Pleso maximálne 30-tisíc návštevníkov na bežecké trate a 50-tisíc návštevníkov na skokanské trate. Do Demänovskej doliny by nemalo mať vstup viac ako 20-tisíc ľudí. Výbor navrhuje kyvadlovú dopravu. V regióne Liptova a Spiša by mali pribudnúť ubytovacie zariadenia s kapacitou 18660 lôžok.

Súčasnosť:
Viacerí zainteresovaní hodnotia postoj Výboru kandidatúry ZOH Poprad – Tatry 2006 k prírodnému, resp. životnému prostrediu pozitívne. Je vyspelejší a menej konfliktný ako pri kandidatúre 2002. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, vzhľadom na akceptovanie zákonov v životnom prostredí, vytýka výboru kandidatúry neakceptovanie uznesenia vlády č. 910 zo 16. decembra 1997. Podľa neho vláda SR uložila ministrovi životného prostredia SR „zabezpečiť posúdenie návrhu kandidatúry ako celku a následne stanoviť stavby, ktoré budú posudzované v zmysle zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“.
V januári hlavný riešiteľ projektu kandidatúry Igor Petro predložil čiastkový projekt kandidatúry na ZOH č. 9. – Ochrana a tvorba životného prostredia, ale tento materiál podľa informácií MŽP SR nespĺňal požiadavky na dokumentáciu podľa spomínaného zákona.
Okrem toho, že MŽP SR vo svojom stanovisku vyjadruje nespokojnosť s neprehľadnosťou správy, ktorá „neobsahuje dôveryhodnú finančnú analýzu dopadu ekonomického projektu ZOH na rozpočty jednotlivých rezortov“, zdôrazňuje význam a dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. pri posúdení vplyvov kandidatúry ako celku a jednotlivých pripravovaných stavieb na životné prostredie. -57-


Podľa informácie MŽP SR sa niektoré stavby určené na svetovú zimnú univerziádu, a teda aj ZOH 2006, začali realizovať skôr, ako mali stavebné povolenie alebo boli hodnotené z hľadiska rizík pre životné prostredie. Až dodatočne sa legalizovala architektonická úprava veže malého mostíka či úprava vstupného areálu a prevádzka bežeckého štadióna na Štrbskom Plese. Až po skončení stavby U-rampy v Lopušnej doline sa vydalo územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Podobne sa realizovalo zasnežovanie svahov FIS 1 v Jasnej v Demänovskej doline. Rozdielny postoj k využiteľnosti Tatier:
Megapodujatie si vyžaduje centrálne riedenie a rozhodovanie o finančných tokoch. Sústreďovanie investícií cestovného ruchu do jedného regiónu sa nepovažuje za správne riešenie. Otázne nie je len environmentálne zaťaženie územia.

Vybudovanie technickej infraštruktúry v podtatranskom regióne ešte neznamená, že to zabezpečí jeho ekonomické oživenie. Po skončení hier tu môžu ostať prázdne hotely a Popradčania síce budú mať kde bývať, ale nie je isté, či sa budú mať aj kde zamestnať. -58-


11. Plán túry.

Ako to vyplýva už z predchádzajúcich kapitol môžem povedať, že záujem o naše malé veľhory vzrastá. Preto som si vyskúšala navrhnúť rôzne typy turistických trás pre zahraničného turistu, keďže každý má na túru rôzne požiadavky. Musím však zdôrazniť, že túry som vyberala len z odporúčaní a z mojich vlastných skúseností, preto so mnou nemusí každý súhlasiť. 11.1. Najľahšia: Predné Solisko (2093,3 m.n.m.)

Pre túto túru nepotrebujete špeciálne pomôcky (pravda okrem tých základných) pretože ako to z popisu uvidíte ide o pomerne ľahkú túru.

Trasa:
Štrbské pleso, liečebný dom Hviezdoslav (1355 m) – „modrá“ Chata pod Soliskom (1840 m) (1:30) – „červená“ Predné Solisko (1:00) – Chata pod Soliskom (0:30) – „modrá“ rázcestie vo Furkotskej doline (1770 m) (0.15) – „žltá“ rázcestie s Tatranskou magistrálou (1450 m) (1,00) – „červená“ Štrbské pleso (0,30).
Celkom: 4,45 hod

Náročnosť:
Veľmi ľahká túra, nie príliš veľké prevýšenie, žiadny technicky náročný terén. Okrem záverečného úseku medzi Chatou pod Soliskom a Predným Soliskom prevažuje mierne stúpanie. Vhodné ako túra na rozchodenie.
-59-

Turistická trasa na Predné Solisko:
(Mapa č. 7)
Mierka: 1 : 50 000
Zdroj: Turistická mapa. Vysoké Tatry

Popis:
Od rázcestia pri liečebnom dome Hviezdoslav na južnom brehu Štrbského plesa ideme po modrej značke, ktorá pleso najprv obchádza a odpojuje sa od nej až na severnom brehu. Tu začína cesta stúpať a dostávame sa tak na Soliskový hrebeň. Onedlho prechádzame pod skokanskými mostíkmi a vlekmi, vedúcimi z Areálu snov. Cesta mierne stúpa priamo po hrebeni a postupne sa vnára do pásma

-60-


kosodreviny. V zime vedie v týchto miestach zjazdovka. Asi za jeden a pol hodiny prídeme na Chatu pod Soliskom, kde sa môžeme občerstviť. Na vrchol ostáva približne hodina chôdze a 253 výškových metrov.
Od chaty sa napojíme na červenú značku a malými serpentínami stúpame na vrchol. K cieľu našej cesty sa dostaneme bez väčšej námahy. Výhľady z Predného Soliska sú kvôli jeho výške a polohe obmedzené, no napriek tomu pekné. Za sebou máme Štrbské pleso ako na dlani, pred nami sa týči masív Štrbského Soliska (2301 m). Po pravej strane sa rozprestiera Mlynická dolina s vodopádom Skok. Nad ňou sa týči hrebeň Bášt s najvyšším vrcholom Satanom (2421 m), spoza hrebeňa vykukuje Vysoká (2547 m) a Končistá (2537 m).

Výhľad na západ je predovšetkým do Furkotskej doliny, na obzore sa týči Kriváň (2494 m).
Zostup z vrcholu je po tej istej ceste k Chate pod Soliskom. Tu prejdeme na modrú značku, vedúci doprava do Furkotskej doliny, a miernym klesaním sa za chvíľu dostaneme k rázcestiu so žltou značkou. Tou zostúpime až na magistrálu, ktorá nás veľmi pohodlnou prechádzkovou cestou dovedie späť na Štrbské pleso.

Zaujímavosti:
Ř na juhovýchodnom svahu Predného Soliska bol v roku 1943 uvedený do prevádzky prvý lyžiarský vlek na území Tatier.
Ř Areál snov, z ktorého vedie lanovka na Chatu pod Soliskom, bol vybudovaný pri príležitosti Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970.



-61-


11.2. Najdlhšia – Hladké sedlo (1933,4 m.n.m)

Túra ako taká nie je príliš náročná avšak veľmi zdĺhavá. Trasa:
Podbanské (parkovisko SAD) (950 m) – „žltá“ horáreň Tichá (0,30) – „zelená“ rázcestie Pod Grúnikom (1:00) – „modrá“ rázcestie Hlinská dolina (3:00) – „zelená“ rázcestie Temné smrečiny (0:15) – sedlo Závory (1:20) – „červená“ Hladké sedlo (1933 m) (0:15) – späť rovnakou cestou (5:00). Celkom: 11:20 hod

Náročnosť:
Nie príliš obtiažna, ale zdĺhavá túra, s najťažšími miestami v stúpaní do sedla Závory a do Hladkého sedla. Namáhavý je najmä dlhý pochod dolinou naspäť. V prípade zhoršeného počasia nedoporučujem pokračovať v ceste na sedlo Závory, úkryt nájdete na rázcestí do Temných smrečín a do Hlinskej doliny v turistickom prístrešku. Naviac v Kôprovej doline sú 2 ďalšie turistické prístrešky.















-62-


Turistická trasa na Hladké sedlo:
(Mapa č. 8)
Zdroj: Vysoké Tatry (tur. mapa)
Mierka: 1 : 50 000




-63-


Popis:
Od parkoviska z Podbanského, prejdeme rieku Belu a zamierime asfaltkou do spoločného ústia dolín Tichá a Kôprová. (Pozor – obidve doliny sú prístupné ako cykloturistické chodníky). Pri horárni Tichá odbočíme po zelenej značke vpravo, priamo už do Kôprovej doliny. Čaká nás mierne stúpanie doliny po asfaltovej ceste. Našťastie Kôprová dolina patrí medzi najkrajšie v Tatrách. Pod stenou Kriváňa, ktorou sa z cesty môžeme kochať, objavíme najvyšší tatranský vodopád na Slovensku. Krásny Kmeťov vodopád, ktorý vyteká z prísne chránenej doliny Nefcerka, meria asi 80 metrov.
Nasleduje opäť mierne náročný postup dolinou, asfaltový povrch skoro vystrieda kamenistý chodník. Celou cestou nás sprevádza hukot Kôprovského potoka, ktorý berie vodu z celej dlhej doliny. Západnú stranu doliny tvoria Liptovské kopy, vidíme Všiváky a Krížnu (2038 m).

Potom, čo minieme obidva odbočky, začína náročnejší, ale pomerne rýchly výstup do Kobylej dolinky, kde sa môžeme kochať romantickým Kobylím lesom (1734 m) a pohľadom naproti na Vajanského vodopád, padajúci od Temnosmrečianských plies. Odtiaľ je to do sedla Závory posledných sto výškových metrov. Rozhľad zo sedla Závory je pomerne zaujímavý. Obidve ústia dolín (Kôprovej a Tichej) sú ako na dlani. Naviac je vidieť vrcholy Kriváňa, masív Hrubô, siluetu Kôprovského štítu, Čubriny, Hrubého štítu a ďalších vo Vysokých Tatrách. Nad sedlom vidíme Tichý kopec. Odtiaľ cesta ešte pokračuje až do Hladkého sedla, kam stúpanie nie je až také namáhavé. Výhľad je odtiaľ na známu Poľskú Orlu, Perč (Svinica, Zawrat, Kozi Wierch), do doliny Pieciu Stawów Polskich na plesa (Wole Oko a Zadni Czarny, Wielki, Maly a Przedni Staw Polski). Vľavo je ešte vidieť oblé Valentkové a pravou stranu nám tieni už neprístupný Hladký štít. Pozor – prechod štátnou hranicou je zakázaný.
-64-


Zaujímavosti:
Ř Kôprová dolina – nezvyklý názov dostala podľa niektorých po kvetine kôprovníčka, alebo možno názov pochádza z nemčiny, a je spojený s ťažbou medi pod Kriváňom (Kupfer = meď).
Ř Orla Perč – je podľa znalcov Tatier najkrásnejšou a zároveň najťažšou turistickou cestou v Poľskej časti hôr. Je zabezpečená reťazami a rebríkmi, prekonáva často kolmé steny. Doporučujem len zdatným a skúseným vysokohorským turistom.

Poznámka: Namáhavosť túry je zvýšená najmä kvôli dlhému pochodu po asfaltovej ceste v Kôprovej doline (9 km), pozor varianta zostupu Tichou dolinou je ešte náročnejšia – 12 km asfaltu.


11.3. Najdrahšia – Tatranská magistrála

Výlet po Tatranskej magistrále by som mohla zaradiť medzi najdlhšie, pretože jej celkový čas je 15:25 hod. Nie je veľmi vhodné ani z hľadiska bezpečnosti absolvovať celú túru v priebehu 1 dňa. Doporučuje sa rozdeliť si to na 2-3 dni pričom je možnosť ubytovania sa vo vysokohorských chatách. Z toho hľadiska ju beriem ako najdrahšiu, no súčasne určite najkrajšiu, najdlhšiu a najnamáhavejšiu.





-65-


Trasa:
„červená“ Podbanské – Tri Studničky (1:45/opačným smerom 1:30) – Jamské pleso (1:30/1:20) – odb. Furkotská dolina (0:30/0:25) – Štrbské pleso (0:35/0:40) – rázcestie pod Triganom (0:40/0:30) – Popradské pleso (0:35/0:35) – sedlo pod Ostrvou (1:00/0:45) – Batizovské pleso (1:30/1:45) – rázcestie pod Suchým vrchom (0:30/0:30) – odb. Slavkovský štít (1:00/1:45) – Hrebienok (0:15/0:20) – Starolesnianská poľana (odb.

Veľká Studená dolina) (0:20/0:20) – Zamkovského chata (0:30/0:30) – Skalnaté pleso (1:10/0:50) – sedlo pod Svišťovkou (1:15/1:15) – Chata pri Zelenom plese (1:30/1:30) – Veľké Biele pleso (1615 m) (rázcestie u bývalej Kežmarskej chaty) (0:30/0:30).
Celkom: 15:35 hod, opačným smerom 15:30 hod.

Popis:
Z Podbanského (950m) prechádzame cez Nadbanské, stúpame lesom na Tri studničky (1130m). Potom pohodlne okolo cesty k bývalej Chate kapitána Rašu, ďalej prudšie stúpame cca do nadmorskej výšky 1400 m, ďalší úsek vedie vrstevnicovo na Jamské pleso (1447 m). Odtiaľ stále o vrstevnici cez tok Bieleho Váhu na odbočku Furkotská dolina a potom mierne klesanie na Štrbské pleso (1346 m). Na Popradské pleso (1494 m) pohodlné stúpanie, odtiaľ prudké serpentíny hore na sedlo pod Ostrvou (1966 m), potom mierne dole k Batizovskému (1884 m) a ďalej k Velickému plesu (Sliezsky dom 1670 m). Nasleduje cesta pásmom kosodreviny okolo Slavkovských plies a klesanie do lesného stupňa až na Hrebienok (1285 m). Cez Starolesniansku poľanu a Studený potok, potom okolo Obrovského vodopádu a stúpanie k ústiu malej Studenej doliny (Zamkovského chata 1475 m).
-66-


Stúpanie pokračuje ešte cez Lomnickú vyhliadku (pekné rozhľady do Podtatranskej kotliny) na Skalnaté pleso (1751 m) a na Huncovskú vyhliadku, a nakoniec až do najvyššieho bodu Tatranskej magistrály, do sedla pod Svišťovkou (2023 m). Cesta k Zelenému plesu (1545 m) vedie strmými serpentínami dole a prekonáva reťazami zaistený úsek na mokrej skale. Posledný úsek magistrále od Chaty pri Zelenom plese už len mierne stúpa kosodrevinou k Veľkému Bielemu plesu (1615 m). Tu sa môžeme vydať buď po zelenej značke dolinou Siedmich prameňov do Tatranskej Kotliny (760 m), alebo cez Predné Kopské sedlo (1778 m) dolinou Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny (1000 m).

Tatranská magistrála
(Obr. č. 1)
Zdroj: www.hory.sk







-67-


Zaujímavosti:

Ř Prvá myšlienka na vybudovanie vyhliadkového vysokohorského chodníka vznikla v roku 1903, kedy Hugo Jeltsch popisuje túto možnosť v ročenke Uhorského karpatského spolku. Tatranskú magistrálu potom vybudovali členovia Klubu Československých turistov prepojením existujúcich chodníkov v rokoch 1931-1937. Vo Vysokých Tatrách má dĺžku 46,2 km, celá od Jalovskej doliny v Západných Tatrách do Kopského sedla na hranici Vysokých a Belianských Tatier meria asi 65 km. Traverzuje všetky južné tatranské doliny a až v Kopskom sedle sa prelína s hlavným tatranským hrebeňom.
Ř Pôvodne viedla magistrála ešte hrebeňom Belianských Tatier, ale od roku 1978 je táto časť kvôli ochrane prírody uzatvorená.

Poznámka: S odbočkou na symbolický cintorín (po žltej značke) pri Popradskom plese všetky trasy + 0:40 hod.

Trasu sa doporučuje rozdeliť na 2-3 dni, ak počítame s nocľahmi v ubytovacích zariadeniach priamo na trase.


11.4. Najkrajšia – Východná Vysoká (2428,6 m.n.m.)

Za najkrajšiu turistickú trasu, ktorú som absolvovala považujem výstup na Východnú Vysokú. Zo skúsenosti môžem podotknúť, že v tejto oblasti sa často objavuje črieda kamzíkov.



-68-


Trasa:
Lysá Poľana (970 m) – „modrá“ hájenka Biela voda (0:45) – rázcestie pod Poľským hrebeňom (4:15) – „zelená“ Poľský hrebeň (2199 m) (0:15) – „žltá“ Východná Vysoká (tam 0:45, späť 0:30) – „zelená“ Sliezsky dom (1670 m) (1:30) – „žltá“ Starý Smokovec (1010 m) (1:50).
Celkom: 9:50 hod

Náročnosť:
Veľmi namáhavá túra s veľkým prevýšením. Jedna z najdlhších a zároveň najkrajších v Tatrách. V oblasti Poľského hrebeňa sú často letné snehové polia! Technicky je náročnejší iba zostup z Poľského hrebeňa, ktorý je zabezpečený reťazami.

Popis:
Z Lysej Poľany ideme veľmi pohodlnou, širokou cestou so zanedbateľným stúpaním až k hájenke Biela voda. Odtiaľ sa nám naskytne jedinečný výhľad na panorámu Vysokých Tatier zo severu. Pred sebou vidíme predovšetkým Žabiu Bielovodskú dolinu, ohraničenú Mlynárom (2169 m) a nižným Žabím štítom (2098 m), za ňou sa týčia Rysy (2503 m) a Vysoká (2547 m).
Postupne vstupujeme do lesa, ktorý bráni lepšiemu výhľadu, napriek tomu na nás určite zapôsobia strmé steny Mlynára, objavujúce sa občas na pravej strane. Cesta sa stáva strmejšou a na rad prichádzajú prvé serptentíny v mieste, kedy máme po pravej ruke ústie Českej a po ľavej Svišťovej doliny. Dostávame sa do pásma, ktoré nás uvíta ďalšími serpentínami. Tie umožňujú zdolať Kačaciu dolinu, prekrásne vysokohorské doliny s najväčšími tatranskými stenami Zadného Gerlachu (2616 m), Batizovského štítu (2448 m), Zlobivé (2425 m), Rumanovho štítu (2428 m) a Gánku (2461 m). Potok Biela
-69-


voda, od ktorého sa postupne vzďaľujeme, prekonáva túto skalnú terasu Hviezdoslavovým vodopádom, vysokým 15 m. Určite sa v týchto miestach nezabudnete zastaviť a pozrieť za seba na nádhernú Bielovodskú dolinu, ktorej ľadovej vryl tvar písmena „U“.
Dostávame sa vľavo do Litvorovej dolina a stúpaním dôjdeme k Litvorovému plesu (1860 m) s veľmi pekným výhľadom najmä na Gánok, Rysy a Nižné Rysy (2430 m). Nasleduje ďalšie stúpanie do Zamrznutého kotla k Zamrznutému plesu (2013 m). To obídeme po pravej strane a sme na rázcestí pod Poľským hrebeňom. Pri pohľade späť nás asi najviac zaujme homolovitá Hrubá veža (2085 m). Na Poľský hrebeň sa dostaneme strmým výstupom v suti i skalách.

Zo sedla sa otvárajú pekné pohľady hlavne na Gerlachovský štít (2654 m), ale omnoho lepší výhľad je až z vrcholu Východnej Vysokej.
Výstup na Východnú Vysokú nie je za dobrých podmienok obtiažný, je pomerne krátky a možno ho iba doporučiť. Tento vrchol má vďaka svojmu umiestneniu v centrálnej časti Vysokých Tatier jeden j najkrajších kruhových výhľadov. Odbočíme teda na žltú značku a najprv cez skaly, potom kamenitým južným úbočím okolo hrebeňa až na vrchol. Masív Gerlachovského štítu s južnými žľabmi a zrázmi a celú Velickú dolinu máme ako na dlani. V jej závere, hlboko pod nami, môžeme zbadať Sliezsky dom, ku ktorému budeme zostupovať. Na západe sa otvára pohľad na jednotivé hrebene hôr, ktorým dominuje Vysoká a Rysy. Juhovýchodným smerom nás zaujme špicatá Bradavica (2476 m) a vzadu za ňou oblý Slavkovský štít (2452 m). Východným smerom vidíme takmer celú Veľkú Studenú dolinu, naľavo mohutný masív Ľadových štítov, vzadu Pyšný (2621 m) a Lomnický štít (2633 m) a napravo Prostredný hrebeň s Prostredným hrotom (2441 m). Na severe sa v bezprostrednej blízkosti pred nami vypína Svišťový štít (2382 m) a vzadu vpravo od nich môžeme vidieť
-70-


Belianske Tatry. Návrat do sedla Poľský hrebeň je možný len tou istou cestou. Na začiatku zostupu z Poľského hrebeňa do Velickej doliny nás čaká technicky najnáročnejšie miesto celej trasy. Je ovšem zabezpečené reťazami a pri zachovaní opatrnosti a ohľadu na ostatných turistov by nemalo byť väčším problémom. Postupne schádzame až k nádhernému zelenomodrému Dlhému plesu (1939 m), ktoré leží priamo pod Gerlachovským štítom. Za ním nás čaká botanicky veľmi bohatá časť, výstižne nazvaná Kvetnica. Tá leží nad vysokým skalným prahom Velickej doliny, z ktorého sa dole valí 15 metrový Velický vodopád. Tento prah prekonávame po mokrých skalách, nazvaných Večný dážď a schádzame tak k Velickému plesu (1665 m) a Sliezskému domu.
Pri zostupe do Starého Smokovca sa veľmi rýchlo dostávame do pásma lesa a cesta sa nám pravdepodobne bude zdať veľmi dlhá a únavná – veď za sebou budeme mať už obrovský kus cesty, ktorý ovšem rozhodne stál za to.

Zaujímavosti:
Ř Bielovodská dolina je jednou z najdlhších a najkrajších tatranských dolín. Bola vytvarovaná najdlhším ľadovcom v Tatrách, ktorý bol dlhý 14 km, široký 1,5 km a 200-300 m hrubý.
Ř V Bielovodskej doline stále kedysi lovecká chata, potom prerobená na hájovňu. Tá v roku 1923 vyhorela a o 3 roky neskôr požiar zničil i malý turistický útulok. O obnovení turistickej chaty sa dlho diskutovalo, ale nakoniec bolo rozhodnuté proti stavbe, aby sa viac nenaručila prekrásna príroda tejto doliny.



-71-

Turistická trasa na Východnú Vysokú:
(Mapa č.9)




















Mierka: 1 : 100 000
Zdroj: Vysoké Tatry (tur.

mapa)


Keďže som túto túru absolvovala, chcela by som sa podeliť o krásnu prírodu, ktorú som zvečnila na fotografii. Pri absolvovaní tejto turistickej trasy sa núkajú tieto úkazy:


-72-


(Fotka č.1) (Fotka č.2)



pohľad z Poľskeho hrebeňa


výstup na Východnú Vysokú
(Fotka č.3) (Fotka č.4)


pohľad z Východnej Vysokej pohľad z Východnej Vysokej
(Fotka č.5) (Fotka č.6)






pohľad z Východnej Vysokej

z Poľského hrebeňa...
-73-

(Fotka č.7) (Fotka č.8)
Oblasť výskytu kamzíkov

Dlhé pleso
(Fotka č.9) (Fotka č.10)






Velické pleso, Sliezsky dom ku Sliezskemu domu...
(Fotka č.11) (Fotka č.12)






Velický vodopád pohľad na Sliezsky dom



-74-


11.5. Najťažšia – Priečne sedlo (2352,3 m.n.m).

Túru som vybrala aj z toho dôvodu, že v jednej časti je turista istený dlhými reťazami, cez ktoré je možné prejsť v jednom smere (keď si to niekto na vrchole rozmyslí s cestou späť – nemá na výber).

Trasa:
Hrebienok (1285 m) – „červená“ Starolesnianská poľana (0:20) – Zamkovského chata (1475 m) (0:30) – „zelená“ Téryho chata (2015 m (2:00) – „žltá“ Priečne sedlo (1:30) – Zbojnícka chata (1960 m) (1:30) – „modrá“ Starolesnianská poľana (1:55) – „červená“ Hrebienok (0:20).
Celkom: 8:05 hod.

Náročnosť:
Veľmi ťažká trasa. Obtiažný je najmä úsek s prudkým stúpaním na Priečne sedlo. Tento úsek je zaistený dlhými reťazami a preto je z bezpečnostných dôvodov povolené prechádzať iba v smere z Malej do Veľkej Studenej doliny!

Popis:
Zo stanice pozemnej lanovky na Hrebienku sa vydáme po pohodlnej magistrále, môžeme tiež zvoliť menej pohodlnú, ale takmer rovnakú dlhú variantu po zelenej značke k vodopádom Studeného potoka. Obidve trasy sa stretávajú na rázcestí nad Starolesnianskou poľanou, odkiaľ pokračuje magistrále miernym stúpaním okolo Obrovského vodopádu. Na rázcestí u Zamkovského chaty z magistrály odbočíme na zelený označený chodník a pokračujeme hore Malou Studenou dolinou až dorazíme k Téryho chate. Chata dokončená

-75-


v roku 1899 slúži celoročne, v zimnom období tu turistická cesta končí. Od chaty vedie medzi Spišskými plesami chodník označený spoločne zelenou a žltou, rozdelí sa až na konci doliny. Tam pokračuje zelená značka doprava do sedla Sedielko (2376 m) my sa dáme po žltej doľava. Po nej je cesta povolená iba týmto smerom. Približne po štvrť hodine prídeme k spodnému koncu reťazov a ďalej postupujeme s najväčšou opatrnosťou, pretože záverečný výstup je v niektorých miestach silne exponovaný.

Napriek tomu, že je cesta zaistená, je dobré dávať pozor na pevnosť skál i na kvalitu upevnenia reťazov. Námahu nám však vynahradí krásny výhľad zo sedla na východ (Lomnický štít, Pyšný štít) i na západ (Gerlachovský štít).
Z Priečneho sedla sa ešte kúsok spúšťame po reťazoch prudkým súťovým svahom a potom už cesta pokračuje mierne z kopca až k Sivým plesám (2013 m) a vo Veľkej Studenej doline. Nasleduje cesta traverzom Javorového štítu (2417 m) a cez Zbojnícku pláň okolo Starolesnianského (1988 m) a Sesterského plesa až na Zbojnícku chatu, kde sa rozlúčime s jednosmernou žltou značkou a pustíme sa po modrej dole. Cestou míňame ešte ďalšie plesá (Dlhé, Vareškové). Dve reťaze po ceste slúžia už len pre väčšie pohodlie, rozhodne však nie sú problematickými miestami. Túra končí po takmer dvojhodinovom pochode údolím Veľkého Studeného potoka nad Starolesnianskou poľanou. Odtiaľ trvá cesta na Hrebienok 20 minút, do Tatranskej Lomnice 1:30, alebo do Tatranskej Lesnej 1:30 hod.






-76-

Turistická trasa Priečne sedlo:
(Mapa č.10)












Mierka: 1 : 50 000
Zdroj: Turistická mapa. Vysoké Tatry

Zaujímavosti:
Ř Lovecké a zlatokopecké chodníky viedli obidvoma dolinami už v 17. Storočí. Prvý turistický chodník tu vznikol v roku 1847.
Ř Téryho i Zbojnícka chata, založená v rokoch 1898 a 1907, sú po požiaroch v zime 1999 (resp. v lete 1998) zrenovované opäť slúžia celoročne turistom a horolezcom.

Poznámka: Jedná sa o jednu z najkrajších, ale zároveň najexponovanejších túr v celých Tatrách. Vyplatí sa preto počkať na pekné počasie z dôvodu bezpečnosti i pekného rozhľadu. Zvlášť za mokra môže byť exponovaný terén do Priečneho sedla veľmi nebezpečný.


-77-


ZÁVER

Už z názvu tejto práce vyplýva, že celé moje dielo je zamerané na zhodnotenie pozitívnych a negatívnych vplyvoch cestovného ruchu. Okrem samotnej problematiky som sa zaoberala aj príčinami pre rozvoj cestovného ruchu (prírodné a socioekonomické podmienky). Táto práca ma obohatila o nové poznatky z tejto oblasti. Dozvedela som sa okrem iného aj zaujímavosti, s ktorými by som sa iným spôsobom nestretla. Zo zdrojov z internetu, ktoré uvádzam aj v zozname použitej literatúry som zistila, že vedomosti o tomto horstve sa šíria veľmi rýchlo. Aj české internetové stránky sú plné informácií z tejto oblasti. Preto my, ako „domorodí“ obyvatelia by sme mali ísť príkladom pre väčšinu zahraničných turistov, no v súčasnosti je to pravý opak. Práve domáci turisti urobia v krajine najviac šarapaty a pritom si neuvedomujú, čo to všetko obnáša.

Preto by som prostredníctvom tejto práce chcela vyzdvihnúť bohaté prírodné dedičstvo, ktoré sa tu ešte zachovalo a s ním súvisiacu ochranu, v rámci ktorej by som navrhovala zvýšiť vedomostnú úroveň nás, obyvateľov Slovenska.










-78-


12. Zoznam použitej literatúry

¨ Adamec, V., Roubal, R., 1974:VYSOKÉ TATRY turistický sprievodca.II. vyd. SPN, Bratislava, 195 s
¨ Bobula, J., Hohlíková, T., Kováčiková, M. :Informátor Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica, 64 s
¨ Kele, F., 2001:TATRY s Markízou. I.vyd. Ikar, Bratislava, 135 s
¨ Kopšo, E., Gúčik, M., Müllerová,V., Škvarčeková,G., 1980:Zemepis cestovného ruchu, I. vyd. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava; 444 s
¨ Michaeli, E., 1996:Vybrané kapitoly z regionálnej geografie Slovenskej republiky.Cestovný ruch. I.vyd. Metodické centrum, Prešov, 65 s
¨ Kolektív, 1980:Atlas Slovenskej socialistickej republiky. I. vyd. SAV a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 296 s
Časopisy:
¨ Motyčka Ľubomír, CESTOVATEĽ, ročník VII, 11/2001
¨ Kubiš Milan PhDr., Krásy Slovenska, ročník LXXVIII, 11-12/2001
¨ Kubiš Milan PhDr., Krásy Slovenska, ročník LXXIX, 1-2/2002
¨ Hoholíková Tatiana PhDr., TATRY, ročník XXXVI, 2/1997
¨ Hoholíková Tatiana PhDr., TATRY, ročník XLI, 1/2001
Internet:
¨ www.vysoke-tatry.info www.tanap.sk www.vysoke-tatry.sk
¨ www.tatry.cz www.tatry.org www.tatry.region.sk
¨ www.tatraguide.com www.poprad-tatry.sk www.svts.sk
¨ www.tatry2006.sk www.atlas.sk www.mapy.cz
¨ www.travelguide.sk www.hory.sk
mapy: Turistická mapa. Vysoké Tatry., II. vyd. 1994-95


OBSAH:
Úvod 1
1. Metodika 2
2. Vymedzenie územia. 4
3. Prírodné podmienky 8
3.1. GEOLOGICKÁ STAVBA A RELIÉF. 8
3.2. KLÍMA. 9
3.3. VODSTVO. 11
3.4. RASTLINSTVO 13
3.5. ŽIVOČÍŠSTVO 15
4. Ochrana prírody – TANAP. 18
5. Socioekonomické podmienky. 21
5.1. SÍDLA 21
5.2. DOPRAVA 23
5.3. HOSPODÁRSKE AKTIVITY 24
6. Technická vybavenosť. 25
6.1 STRAVOVACIE ZARIADENIA. 25
6.2. UBYTOVACIE ZARIADENIA. 26
6.3. ŠPORTOVÉ ZARIADENIA. 30
6.3.1. Zima. 30
6.3.2. Leto 33
6.4. KULTÚRNE A SLUŽBOVÉ ZARIADENIA. 35
7. Aktivity. 38
7.1. KULTÚRNE 38
7.2. ŠPORTOVÉ 39
8. Návštevnosť 41
9. Problematika cestovného ruchu 47
10. ZOH a Tatry 55
11. Plán túry. 58
11.1. NAJĽAHŠIA: PREDNÉ SOLISKO (2093,3 M.N.M.) 58
11.2. NAJDLHŠIA – HLADKÉ SEDLO (1933,4 M.N.M) 61
11.3. NAJDRAHŠIA – TATRANSKÁ MAGISTRÁLA 64
11.4. NAJKRAJŠIA – VÝCHODNÁ VYSOKÁ (2428,6 M.N.M.) 67
11.5. NAJŤAŽŠIA – PRIEČNE SEDLO (2352,3 M.N.M). 74
ZÁVER 77
12. Zoznam použitej literatúry 78




Čestné vyhlásenie






Čestne vyhlasujem, že prácu geografickej olympiády som vypracovala samostatne, s použitím literatúry a iných podkladových materiálov, uvedených v zozname. ............................... ................................

dátum podpis

GYMNÁZIUM KROMPACHY
Lorencova 46, 053 42 Krompachy















GEOGRAFICKÁ OLYMPIÁDA
Kategória „B“

















Vypracovala: Mária BUCOVÁ



Marec 2002
Ročník: II.

GYMNÁZIUM KROMPACHY
Lorencova 46, 053 42 Krompachy

















Aktuálna
problematika cestovného ruchu















Vypracovala: Mária BUCOVÁ




Marec 2002
Ročník: II.