Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov je 36,9 % (1997), z nich 6,8 % pracuje v poľnohospodárstve, 32,0 % v priemysle. Dopravná sieť je komplexná, 6 500 km diaľnic, 15 950 km železníc. Významné námorné prístavy sú Janov (obrat 39,5 mil. t), Terst, Neapol, Tarent. V Taliansku je ntenzívny cestovný ruch a je to jedna z najnavštevovanejších zemí sveta (56,3 mil. zahraničných návštevníkov vrátane krátkodobých, príjem 30 mld. USD). Taliansko je spoluzakladajúci člen NATO, je členom EU, OECD, OSN. Politická scéna je často zmietaná korupčnými škandálmi a nestabilitou. Rozdiel medzi priemyselným severom a poľnohospodárskym juhom je prekonávaný len pomaly a oslabuje tradičné demokratické strany. Hlavou štátu je prezident, volený na spoločnom zasadaní poslancov, senátorov a 58 delegátov z autonómnych krajov na 7 rokov. Zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament; tvorí ho Poslanecká snemovňa (630 členov, volených obyvateľstvom na 5 rokov podľa kombinovaného volebného systému; 75 % poslancov volených podľa väčšinového systému, zbytok podľa systému pomerného zastúpenia) a Senát (325 členov, z nich 315 volí obyvateľstvo podľa systému, ktorý kombinuje väčšinové a pomerné zastúpenie; ostatní sú doživotní senátori z radov bývalých prezidentov republiky a osobnosti menované prezidentom. Funkčné obdobie trvá 5 let. Výkonná moc je v rukách vlády v čele s predsedom, ktorého menuje prezident; na doporučenie predsedu vlády menuje prezident ostatných ministrov. V súčasnosti je predsedom vlády milánsky magnát Silvio Berlusconi a prezidentom republiky je Ciampi. Rímsko-katolícka cirkev hrá v Taliansku významnú úlohu a má silný vplyv na sociálne štruktúry. Súdržnosť rodiny je značne silnejšia ako v iných európskych krajinách. Voľné oblečenie je bežné, no plavky patria na pláž. Vo verejných dopravných prostriedkoch, niektorých verejných budovách, divadlách a kinách je zakázané fajčiť. Vo veľkomestách je treba si dávať pozor na osobné veci kvôli zlodejom. Euro

S prechodom na spoločnú menu Európskej menovej únie, aj podľa médií, aj na základe vlastných skúseností mali určite najväčší problém práve Taliani. Obdivuhodné je na celej tejto situácii práve to, že by to mali byť práve Taliani, ktorým by podľa matematických zákonov toto prepočítavanie malo ísť najlepšie. Však za jedno Euro zaplatia 1936,27 lír, zaokrúhlene 2000 lír. Demonštrujúc to na jednoduchom príklade: produkt, ktorý predtým stál 100.000 lír vydelíme 2, čiže nám vyjde 50.000 a po odmyslení si posledných troch núl je suma jednoduchá 50 Euro.