Po stáročia vedeli ľudia žijúci mimo územia Afriky len veľmi malo o kontinente na juh od Sahary. V 12. – 15. stor. Arabi obchodovali so zlatom, slonovinou a otrokmi, so svojich obchodných ciest prinášali zvesti o veľkých ríšach, ako boli Ghana, Mali, Benin, Songhai a Kanem. V kráľovstvách ako Ife a Benin vyrábali nádherné bronzové sošky, ktoré sú dodnes veľmi vzácne. Aj na juhu vyrástli kráľovstvá s obrovským kamenným mestom s názvom Zimbabwe. Zvesti o bohatstve Afriky vzbudzovali zvedavosť Európanov.

Portugalsky moreplavci sa stali prvými Európanmi, čo zmapovali pobrežie Afriky. V r. 1498 Vasco da Gama oboplával južný cíp Afriky a pokračujúc v badaní doplával do Indie. Jeho nasledovníci sa plavili do východnej Afriky. Portugalci boli prví Európania vyvážajúci otrokov zo západnej Afriky. Obchodovali s nimi až do 19. stor.
V 17. Stor. vytlačili Holanďania z mnohých trhov Portugalcov. V r. 1652 založili Kapské mesto, ktoré sa stalo súčasťou juhoafrickej republiky. Na sklonku 19. stor. väčšina Afriky bola v rukách Európanov.

Afrika bola pod koloniálnou nadvládou až do 50. rokov 20. stor., keď sa kolónie začali osamostatňovať. Začiatkom 70. rokov už bola väčšín krajín nezávislá, ale hospodárske problémy spôsobené chudobou a náboženskými spormi viedli k nestabilite mnohých regiónov. V r. 1963 vznikla organizácia africkej jednoty (OAU), ktorej cieľom bola hospodárska, politická a kultúrna spolupráca celého kontinentu.
V r. 1994 sa juhoafrická republika stala demokratickou krajinou na cele s Nelsonom Mandelom. Tom sa skončilo obdobie apartheidu (segregácia belochov a černochov), ktorý do r. 1948 dal moc do rúk bielim, popierajúc pritom mnoho práv čiernym obyvateľom krajiny.