Afrika

Afrika

Afrika je svojou rozlohou druhý najväčší kontinent zaberajúci približné 1/5 súše na Zemi. Zahŕňa 53 štátov, z ktorých je 6 na ostrovoch.
Afrika je najhorúcejším kontinentom na svete. Ma tropické dažďové pralesy, trávnaté oblasti s rozptýlenými stromami (známe ako savany), ktoré sú domovom ohromného množstva rozličných druhov divej zveri. Tretinu Afriky pokrýva Sahara, najväčšia púšť sveta.

Väčšinu územia Afriky tvoria plošiny - ploché územia s vysokou nadmorskou výškou. Súvislosť plošiny vo východnej Afrike narúšajú dve mohutne sopky – Keňa a Uhuru (Kilimandžáro) – a Veľká riftová dolina. Veľká riftová dolina je obrovskou puklinou v zemskej kôre, ktorá sa ťahá do Mozambiku naprieč východnou Afrikou k Červenému moru a ďalej do juhozápadnej Ázie. V doline sa vytvorili jazera pretiahnutého tvaru. Afrikou preteká Níl, jedna z najväčších riek sveta, a rozprestiera sa tu jazero Tanganika, ktoré je najdlhšie na svete (620km).

Afriku pretína rovník, a preto sa vyznačuje extrémne horúcim podnebím. Najvyššiu teplotu na svete – 58 °C v tieni – namerali v Líbyi v r. 1932. Krajina okolo oboch obratníkov trpí nedostatkom dažďov a na vyše ½ územia Afriky je ročný úhrn zrážok nižší ako 500 mm.
V niektorých oblastiach, zvlášť v západnej a strednej Afrike, veľa prší a krajinu pokrývajú husté dažďové pralesy. Monrovia, hlavne mesto Libérie, ma ročný úhrn zrážok 5140 mm. Medzi dažďovými pralesmi a pustami sa rozprestierajú rozľahlé tropické savany. Savana je takmer vyprahnutá krajina so striedajúcimi sa obdobiami dažďu a sucha.

V afrických dažďových pralesoch žijú gorily, šimpanzy, opice, leopardy, chameleóny a mnoho tropických vtákov. Zatiaľ čo krokodílí a hrochy sa váľajú v bahne savanových jazier a riek, slony, antilopy, žirafy, pakone a zebry sa pasú na savanách vedľa dravcov, ako sú levy a gepardy. Divá zver je ohrozovaná ničením prírodného prostredia Afriky. Mnohé územia sú v súčasnosti chránené ako národné parky.
Čaj, kakao, bavlna, arašidy, kaučuk a cukor sú najbežnejšie plodiny pestovane v Afrike. Mahagónové a orechové drevo sa získava z dažďových pralesov. Nerastné suroviny, ako diamanty, zlato bauxit, železná ruda a meď, sa ťažia na vývoz. Ropa sa exportuje z Gabonu, Líbye a Nigérie.

Mnoho Afričanov býva v kmeťových dedinách s osobitou kultúrou. Južne od Sahary sa hovorí viac ako tisíckou samostatných jazykov. Hranice štátov nezohľadňujú kmeňové rozdiely preto v jedenej krajine môže jestvovať mnoho kmeňových zoskupení.
Ľudia žijúci v severnej Afrike sú zväčša Arabi a Berberi hovoriaci po Arabsky a vyznávajúci islamské náboženstvo. Krajiny južnej časti Afriky sú obývané čiernymi Afričanmi. Aj keď väčšina z nich sú moslimovia a kresťania podľa starobylých, dodnes udržiavaných tradícii sa viac ako ¼ obyvateľov Afriky riadi podľa miestneho vierovyznania.

Dve tretiny najchudobnejších krajín sveta ležia v Afrike. Väčšina Afričanov žije v dedinách a na farmách. Chudoba, choroby a vojny v rozličných častiach kontinentu sú príčinou toho, že sa ľudia zvyčajne nedožívajú vysokého veku. V polovici 90. rokov sa priemerný obyvateľ Sierra Leony, Ugandy a Malawi dožili približne 45 rokov.
Napriek tomu že väčšina Afričanov žije na vidieku, ma kontinent niekoľko rušných veľkomiest. Káhira, hlavne mesto Egypta, má s predmestiami 15 miliónov obyvateľov. Ďalšie významné mesta sú pri pobreží, napr. Kapské mesto v juhoafrickej republike, Casablanca v Maroku a Alžír v Alžírsku.

Mnoho vedcov sa domnieva, že vývoj ľudstva sa začal na africkom kontinente asi pred 2 – 4 miliónmi rokov. O tomto ranom období vývoja ľudských dejín však vieme veľmi malo. Asi pred 10 000 rokmi bolo na Sahare vlhšie podnebie a mnoho obyvateľov sa živilo lovom zvery, zberom plodín a neskôr aj roľníctvom a chovom dobytka.
Okolo roku 3100 pred Kr. sa v Hornom a Dolnom Egypte sformovala najväčšia zo starobylých civilizácii. Staroveky Egypt rozkvital na úrodných brehoch Nílu až do roku 30 pred Kr., keď sa stal súčasťou Rímskej ríše. V 7. stor. po Kr. dobili severnú Afriku araby a obyvatelia Egypta a susedných krajín sa museli preorientovať na islamskú vieru.
Po stáročia vedeli ľudia žijúci mimo územia Afriky len veľmi malo o kontinente na juh od Sahary. V 12. – 15. stor. Arabi obchodovali so zlatom, slonovinou a otrokmi, so svojich obchodných ciest prinášali zvesti o veľkých ríšach, ako boli Ghana, Mali, Benin, Songhai a Kanem. V kráľovstvách ako Ife a Benin vyrábali nádherné bronzové sošky, ktoré sú dodnes veľmi vzácne. Aj na juhu vyrástli kráľovstvá s obrovským kamenným mestom s názvom Zimbabwe. Zvesti o bohatstve Afriky vzbudzovali zvedavosť Európanov.

Portugalsky moreplavci sa stali prvými Európanmi, čo zmapovali pobrežie Afriky. V r. 1498 Vasco da Gama oboplával južný cíp Afriky a pokračujúc v badaní doplával do Indie. Jeho nasledovníci sa plavili do východnej Afriky. Portugalci boli prví Európania vyvážajúci otrokov zo západnej Afriky. Obchodovali s nimi až do 19. stor.
V 17. Stor. vytlačili Holanďania z mnohých trhov Portugalcov. V r. 1652 založili Kapské mesto, ktoré sa stalo súčasťou juhoafrickej republiky. Na sklonku 19. stor. väčšina Afriky bola v rukách Európanov.

Afrika bola pod koloniálnou nadvládou až do 50. rokov 20. stor., keď sa kolónie začali osamostatňovať. Začiatkom 70. rokov už bola väčšín krajín nezávislá, ale hospodárske problémy spôsobené chudobou a náboženskými spormi viedli k nestabilite mnohých regiónov. V r. 1963 vznikla organizácia africkej jednoty (OAU), ktorej cieľom bola hospodárska, politická a kultúrna spolupráca celého kontinentu.
V r. 1994 sa juhoafrická republika stala demokratickou krajinou na cele s Nelsonom Mandelom. Tom sa skončilo obdobie apartheidu (segregácia belochov a černochov), ktorý do r. 1948 dal moc do rúk bielim, popierajúc pritom mnoho práv čiernym obyvateľom krajiny.