Afrika

Afrika je svojou rozlohou druhý najväčší kontinent zaberajúci približné 1/5 súše na Zemi. Zahŕňa 53 štátov, z ktorých je 6 na ostrovoch.
Afrika je najhorúcejším kontinentom na svete. Ma tropické dažďové pralesy, trávnaté oblasti s rozptýlenými stromami (známe ako savany), ktoré sú domovom ohromného množstva rozličných druhov divej zveri. Tretinu Afriky pokrýva Sahara, najväčšia púšť sveta.

Väčšinu územia Afriky tvoria plošiny - ploché územia s vysokou nadmorskou výškou. Súvislosť plošiny vo východnej Afrike narúšajú dve mohutne sopky – Keňa a Uhuru (Kilimandžáro) – a Veľká riftová dolina. Veľká riftová dolina je obrovskou puklinou v zemskej kôre, ktorá sa ťahá do Mozambiku naprieč východnou Afrikou k Červenému moru a ďalej do juhozápadnej Ázie. V doline sa vytvorili jazera pretiahnutého tvaru. Afrikou preteká Níl, jedna z najväčších riek sveta, a rozprestiera sa tu jazero Tanganika, ktoré je najdlhšie na svete (620km).

Afriku pretína rovník, a preto sa vyznačuje extrémne horúcim podnebím. Najvyššiu teplotu na svete – 58 °C v tieni – namerali v Líbyi v r. 1932. Krajina okolo oboch obratníkov trpí nedostatkom dažďov a na vyše ½ územia Afriky je ročný úhrn zrážok nižší ako 500 mm.
V niektorých oblastiach, zvlášť v západnej a strednej Afrike, veľa prší a krajinu pokrývajú husté dažďové pralesy. Monrovia, hlavne mesto Libérie, ma ročný úhrn zrážok 5140 mm. Medzi dažďovými pralesmi a pustami sa rozprestierajú rozľahlé tropické savany. Savana je takmer vyprahnutá krajina so striedajúcimi sa obdobiami dažďu a sucha.

V afrických dažďových pralesoch žijú gorily, šimpanzy, opice, leopardy, chameleóny a mnoho tropických vtákov. Zatiaľ čo krokodílí a hrochy sa váľajú v bahne savanových jazier a riek, slony, antilopy, žirafy, pakone a zebry sa pasú na savanách vedľa dravcov, ako sú levy a gepardy. Divá zver je ohrozovaná ničením prírodného prostredia Afriky. Mnohé územia sú v súčasnosti chránené ako národné parky.
Čaj, kakao, bavlna, arašidy, kaučuk a cukor sú najbežnejšie plodiny pestovane v Afrike. Mahagónové a orechové drevo sa získava z dažďových pralesov. Nerastné suroviny, ako diamanty, zlato bauxit, železná ruda a meď, sa ťažia na vývoz. Ropa sa exportuje z Gabonu, Líbye a Nigérie.

Mnoho Afričanov býva v kmeťových dedinách s osobitou kultúrou. Južne od Sahary sa hovorí viac ako tisíckou samostatných jazykov. Hranice štátov nezohľadňujú kmeňové rozdiely preto v jedenej krajine môže jestvovať mnoho kmeňových zoskupení.
Ľudia žijúci v severnej Afrike sú zväčša Arabi a Berberi hovoriaci po Arabsky a vyznávajúci islamské náboženstvo. Krajiny južnej časti Afriky sú obývané čiernymi Afričanmi. Aj keď väčšina z nich sú moslimovia a kresťania podľa starobylých, dodnes udržiavaných tradícii sa viac ako ¼ obyvateľov Afriky riadi podľa miestneho vierovyznania.

Dve tretiny najchudobnejších krajín sveta ležia v Afrike. Väčšina Afričanov žije v dedinách a na farmách. Chudoba, choroby a vojny v rozličných častiach kontinentu sú príčinou toho, že sa ľudia zvyčajne nedožívajú vysokého veku. V polovici 90. rokov sa priemerný obyvateľ Sierra Leony, Ugandy a Malawi dožili približne 45 rokov.
Napriek tomu že väčšina Afričanov žije na vidieku, ma kontinent niekoľko rušných veľkomiest. Káhira, hlavne mesto Egypta, má s predmestiami 15 miliónov obyvateľov. Ďalšie významné mesta sú pri pobreží, napr. Kapské mesto v juhoafrickej republike, Casablanca v Maroku a Alžír v Alžírsku.

Mnoho vedcov sa domnieva, že vývoj ľudstva sa začal na africkom kontinente asi pred 2 – 4 miliónmi rokov. O tomto ranom období vývoja ľudských dejín však vieme veľmi malo. Asi pred 10 000 rokmi bolo na Sahare vlhšie podnebie a mnoho obyvateľov sa živilo lovom zvery, zberom plodín a neskôr aj roľníctvom a chovom dobytka.
Okolo roku 3100 pred Kr. sa v Hornom a Dolnom Egypte sformovala najväčšia zo starobylých civilizácii. Staroveky Egypt rozkvital na úrodných brehoch Nílu až do roku 30 pred Kr., keď sa stal súčasťou Rímskej ríše. V 7. stor. po Kr. dobili severnú Afriku araby a obyvatelia Egypta a susedných krajín sa museli preorientovať na islamskú vieru.