Vo východnej časti územia sa rozkladá nízka vrchovina, stred krajiny a jej južnú časť pokrýva Fínska jazerná pahorkatina (s takmer 60 000 jazerami) a pásy koncových morén (Salpausselkä, Suomenselkä). Najväčším prírodným bohatstvom Fínska sú ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú 2/3 územia štátu. Hospodárstvo Fínska sa zakladá na zhodnotení tohto bohatstva na svetových trhoch. Je tu rozvinutá ťažba dreva a najmä rôzne odvetvia jeho spracovania. Fínsko zaujíma druhé miesto na svete vo vývoze dreva, papiera a celulózy. Okrem dreva má Fínsko aj nerastné suroviny (meď, cín, nikel, chróm), ktoré spracováva hutníctvo farebných kovov využívajúc elektrickú energiu vodných elektrární. Okrem nich má Fínsko aj atómové elektrárne a tepelné elektrárne, ktoré spaľujú rašelinu. Má rozvinutý aj strojársky priemysel (výroba lodí, stroje pre drevospracujúci a celulózový priemysel). Vedúcim odvetvím fínskeho poľnohospodárstva je živočíšna výroba (na juhu chov hovädzieho dobytka, na severe chov sobov a kozušinových zvierat). Na orných pôdach pestujú krmivo, raž a zemiaky.
Poľsko
Značnú časť rozlohy štátu, ktorý leží v severovýchodnej časti Strednej Európy zaberá nížina, ktorú vytváral pevninský ľadovec. Pozostatkami tohto zaľadnenia je Mazúrska jazerná pahorkatina a Pomoranská jazerná pahorkatina s nespočetným množstvom jazier a medzi nimi morénovými pahorkatinami. Povrch územia sa smerom na juh stupňovite dvíha, kým Poľské stredohorie dosahuje výšku nad 600 m, Sudety presahujú výšku 1000-1600 m, najvyššie štíty Karpát presahujú vo Vysokých Tatrách i 2000 m. Poľsko má bohaté zdroje nerastných surovín (draselná soľ, síra, zinok, meď, čierne uhlie). Tepelné elektrárne vybudované na báze čierneho uhlia, zásobujú elektrickou energiou hutníctvo železa a naň napojené ťažké strojárenstvo a chemický priemysel (Horné Sliezsko). Výroba lodí v baltských prístavoch (Štetín, Gdaňsk a Gdyňa) v súčasnosti prežíva krízu. Veľké tradície má v Poľsku textilný priemysel. V hlavnom meste prevládajú odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (výroba automobilov, jemná mechanika). Poľnohospodárstvo je rozšírené na Poľskej nížine. Je na veľmi nízkej úrovni, prevažuje hlavne rastlinná výroba. Územia na severe majú chudobné pôdy (podzoly), oceanické podnebie, rozšírili sa tu pasienky, na ktorých pasú hovädzí dobytok. Medzi lúkami a pasienkami sa pestuje raž a zemiaky. Štát je odkázaný na dovoz potravín. Obľúbenými cieľmi cestovného ruchu sú starobylé mestá (napr. Krakov) a lyžiarske a turistické centrá vo Vysokých Tatrách. Litva
Litva leží v severozápadnej časti Baltskej nížiny. Je najľudnatejšou ale najmenej rozvinutou pobaltskou krajinou.