Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pričom jeho dĺžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Najväčším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatiaľ nevyužiteľné a tak je odkázané na dovoz. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná ťažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba. Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica , kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva. Albánsko
leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvateľmi skál„ (skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy. Príčiny chudoby a zaostalosti siahajú do minulosti. V štáte, ktorý bol vždy uprostred skál odrezaný od sveta, po 2. svetovej vojne uchopili moc komunisti, ktorí krajinu v období od r. 1960 až do r. 1991 udržiavali v úplnej hospodárskej a politickej izolácii. Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vysťahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie.