Hlavným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, je rastlinná výroba (pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živočíšna výroba má menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má potravinársky a ľahký priemysel. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhľadom na malú vnútornú potrebu, časť energie sa exportuje. Rozvoj priemyslu brzdí nedostatok odborníkov, technológií a kapitálu. Macedónsko
bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový). Juhoslávia
ako zväzový štát dvoch republík: Srbska a Čiernej Hory vznikol po rozpade Juhoslovanskej federatívnej republiky v rokoch 1991-92. leží na rozhraní Balkánskeho polostrova a Strednej Európy.Jej severná rovinatá časť patrí k Veľkej uhorskej nížine. Západne od Moravy sa tiahnu hrebene Dinárov až k pobrežiu Jadranského mora. Na východ od Moravy sa tiahne podhorie Balkánskeho pohoria a Srbské rudohorie. Najvýznamnejšími nerastnými surovinami sú zinočnaté, olovnaté a medené rudy, ktoré spracovávajú huty v mieste ťažby (Bor) a bauxit, ktorý sa spracováva v Čiernej Hore.Medzi významnejšie priemyselné odvetvia patria: výroba automobilov, strojárenstvo a chemický priemysel. V roku 1999 podniklo NATO rozsiahle bombardovanie Juhoslávie ako odpoveď na genocídu kosovských Albáncov, pri ktorom sa zničila značná časť priemyselných komplexov a infraštruktúry. Potravinovou zásobárňou krajiny je Vojvodina, kde sa pestuje najmä cukrová repa, pšenica, kukurica, slnečnica, repka olejná, konope a chmeľ. Rozvinul sa aj spracovateľský priemysel (mlyny, cukrovary, mäsokombináty). V údoliach riek sa pestuje vinič. Na území Vojvodiny je intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných, kým v Kosove a Čiernej Hore je charakteristické extenzívne horské pasenie oviec, kôz a hovädzieho dobytka.