Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine nedozierne škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.
Slovinsko
Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Rumunsko
leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Na jej území kraľujú rozsiahle hrebene a kotliny Východných a Južných Karpát. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu, ktorý je súčasťou Veľkej uhorskej nížiny. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na juhu sa rozprestiera najväčšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi Dunajom a Čiernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža. Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná soľ, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároveň energetiky je ropa a zemný plyn.