Niektoré štáty Európy

Island
Islanďania volajú svoj ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu, ostrov ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 kedysi činných sopiek, 26 je činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Najvyšším bodom je Hvannadalshnúkúr (2119 m). Vďaka intenzívnej vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca para a voda. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. V skleníkoch dokážu dopestovať aj banány, hrozno a rôzne druhy zeleniny. Asi jednu desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8500 km2), ktorého hrúbka miestami dosahuje aj 1000 metrov. Aj z tohto dôvodu nazvali Island "ľadovou zemou" jeho prví objavitelia, Vikingovia, v 9. storočí. V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa Vďaka mimoriadne nepriaznivým prírodným podmienkam je 80% rozlohy krajiny neobývanej. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu, ktoré sa začína rozmáhať. Dánsko
Dánsko sa rozprestiera na Jutskom polostrove a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch. Povrch krajiny, ktorý formoval pevninský ľadovec, je mierne zvlnený a rovinatý. Dánsko je najhustejšie zaľudneným štátom v severnej Európe. Krajine chýbajú nerastné suroviny, preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová technika a technika pre domácnosti). Dánsko má vďaka prírodným podmienkam (pôdy) a oceanickému podnebiu dobré podmienky pre poľnohospodárstvobyv. Z celkovej rozlohy má Dánsko 60% ornej pôdy, najviac zo všetkých krajín Európy. Pestujú sa predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok pre mlieko, ošípané, hydina). Významný je aj podiel rybolovu a spracovania rýb. Veľkým prínosom do ekonomiky Dánska je export potravinárskych produktov (mlieko a mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčová šunka, slanina, hydina, vajcia). Fínsko
Fínsko je nížinatá krajina, popri Botnickom a Fínskom zálive sa tiahne jeho najnižšie položená časť, zvlnený povrch dosahuje nadmorskú výšku okolo 500 m v Laponsku a v severozápadnej časti krajiny. Najvyšší bod dosahuje v Škandinávskom pohorí (Halti, 1324 m).

Vo východnej časti územia sa rozkladá nízka vrchovina, stred krajiny a jej južnú časť pokrýva Fínska jazerná pahorkatina (s takmer 60 000 jazerami) a pásy koncových morén (Salpausselkä, Suomenselkä). Najväčším prírodným bohatstvom Fínska sú ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú 2/3 územia štátu. Hospodárstvo Fínska sa zakladá na zhodnotení tohto bohatstva na svetových trhoch. Je tu rozvinutá ťažba dreva a najmä rôzne odvetvia jeho spracovania. Fínsko zaujíma druhé miesto na svete vo vývoze dreva, papiera a celulózy. Okrem dreva má Fínsko aj nerastné suroviny (meď, cín, nikel, chróm), ktoré spracováva hutníctvo farebných kovov využívajúc elektrickú energiu vodných elektrární. Okrem nich má Fínsko aj atómové elektrárne a tepelné elektrárne, ktoré spaľujú rašelinu. Má rozvinutý aj strojársky priemysel (výroba lodí, stroje pre drevospracujúci a celulózový priemysel). Vedúcim odvetvím fínskeho poľnohospodárstva je živočíšna výroba (na juhu chov hovädzieho dobytka, na severe chov sobov a kozušinových zvierat). Na orných pôdach pestujú krmivo, raž a zemiaky.
Poľsko
Značnú časť rozlohy štátu, ktorý leží v severovýchodnej časti Strednej Európy zaberá nížina, ktorú vytváral pevninský ľadovec. Pozostatkami tohto zaľadnenia je Mazúrska jazerná pahorkatina a Pomoranská jazerná pahorkatina s nespočetným množstvom jazier a medzi nimi morénovými pahorkatinami. Povrch územia sa smerom na juh stupňovite dvíha, kým Poľské stredohorie dosahuje výšku nad 600 m, Sudety presahujú výšku 1000-1600 m, najvyššie štíty Karpát presahujú vo Vysokých Tatrách i 2000 m. Poľsko má bohaté zdroje nerastných surovín (draselná soľ, síra, zinok, meď, čierne uhlie). Tepelné elektrárne vybudované na báze čierneho uhlia, zásobujú elektrickou energiou hutníctvo železa a naň napojené ťažké strojárenstvo a chemický priemysel (Horné Sliezsko). Výroba lodí v baltských prístavoch (Štetín, Gdaňsk a Gdyňa) v súčasnosti prežíva krízu. Veľké tradície má v Poľsku textilný priemysel. V hlavnom meste prevládajú odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (výroba automobilov, jemná mechanika). Poľnohospodárstvo je rozšírené na Poľskej nížine. Je na veľmi nízkej úrovni, prevažuje hlavne rastlinná výroba. Územia na severe majú chudobné pôdy (podzoly), oceanické podnebie, rozšírili sa tu pasienky, na ktorých pasú hovädzí dobytok. Medzi lúkami a pasienkami sa pestuje raž a zemiaky. Štát je odkázaný na dovoz potravín. Obľúbenými cieľmi cestovného ruchu sú starobylé mestá (napr. Krakov) a lyžiarske a turistické centrá vo Vysokých Tatrách. Litva
Litva leží v severozápadnej časti Baltskej nížiny. Je najľudnatejšou ale najmenej rozvinutou pobaltskou krajinou.

Povrch krajiny je tiež nížinatý, mierne zvlnený so stopami po štvrtohornom zaľadnení: morény, jazerá a pod. Najvyšší bod krajiny dosahuje 284 m. V roku 1940 bolo pričlenené k Sovietskemu zväzu, osamostatnila sa v roku 1991. Prakticky nemá žiadne nerastné suroviny. Jej nízko polozené piesočnaté pobrežie neumožnilo založenie významného prístavu, ktorý by prispel k rozvoju obchodu. Priemysel Litvy je odkázaný na dovoz surovín, najdôležitejším odvetvím je strojárstvo (výroba lodí, prístrojov a zváracích strojov). Z hľadiska vývozu a zamestnanosti je významný textilný priemysel. Chemický priemysel spracúva ruskú ropu. Na tvorbe národného produktu sa poľnohospodárstvo podieľa 40%. Hlavným odvetvím je chov hospodárskych zvierat, hovädzí dobytok na mlieko a ošípané. Produkty tohto odvetvia sa vyvážajú. Pestujú sa obilniny, krmoviny, zemiaky a ľan. Väčšinu územia krajiny pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami (Veľká uhorská nížina, Malá uhorská nížina). V juhozápadno-severovýchodnom smere sa cez Maďarsko tiahnu pohoria, ktoré sú zníženými výbežkami Álp a Karpát.V predpolí pohorí a v juhozápadnej časti krajiny sa rozkladajú pahorkatiny. Krajina je chudobná na nerastné a energetické suroviny (ropa, zemný plyn, bauxit a mangánové rudy). Vyťažené suroviny nepokrývajú ani domácu potrebu, preto je Maďarsko vo veľkej miere odkázané na dovoz. Významnými odvetviami priemyslu je strojárenstvo, chemický priemysel, ktorý je významným z hľadiska exportu, predimenzované a s hospodárskymi problémami sa potýkajúce hutníctvo (železo a hliník) a najmä ženskú pracovnú silu využívajúci textilný priemysel. Poľnohospodárstvo vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a dobrým pôdam zohráva v hospodárstve štátu významnú úlohu. Rastlinná i živočíšna výroba (ošípané, hovädzí dobytok, kone, ovce, hydina) sa podielajú zhruba rovnakým dielom na poľnohospodárskej výrobe. Najdôležitejšími plodinami pestovanými na orných pôdach sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je aj pestovanie zeleniny (cibuľa, paprika na korenie). Pestovanie ovocia pokrýva domáce potreby. Vinohradnícke tradície siahajú až do rímskych dôb, kvalitné vína sú dôležitým vývozným artiklom. Veľká Británia
Spojené kráľovstvo tvoria historické krajiny Škótsko, Anglicko a Wales, ktoré ležia na ostrove Veľká Británia a Severné Írsko, ktoré zaberá severnú časť ostrova Írsko. Pobrežie je členené fjordami a zálivmi. Najvyššie horstvá sú v Škótsku a vo Walese, ale nedosahujú vysoké výšky, pretože sú tvorené starými horninami a sú do značnej miery zarovnané.

Hlavnú os Anglicka tvorí pohorie Pennine, ku ktorému sa pripájajú kotliny, zarovnané tabule a roviny. Povrch Walesu a Cornwallského poloostrova tvoria nízke pohoria. Povrch Severného Írska zaberá čadičmi budovaná plošina Antrim. Najvyšší vrch krajiny (Ben Nevis, 1343 m) sa nachádza v pohorí Grampian v Škótsku. Priaznivá poloha Veľkej Británie, zálivy vhodné na vybudovanie prístavov, široké delty riek umožnili, že Veľká Británia po stáročia kraľovala vo svetovom námornom obchode a vybudovala si obrovskú koloniálnu ríšu. Vďaka príjmom plynúcim z čulého námorného obchodu a exploatácie svojich kolónií sa stala vedúcou hospodárskou mocnosťou sveta v 19. storočí. V tomto ostrovnom štáte mala svoje počiatky priemyselná revolúcia. Priemyselný rozvoj napredoval jednak vďaka technickým vynálezom, ale aj dostatku domácich nerastných surovín (uhlie, ropa, zemný plyn, železná ruda, cín, olovo, medená ruda), ako aj prístupu k nerastnému bohatstvu v britských kolóniách. V dnešnej štruktúre priemyselných odvetví ešte stále zohrávajú vážnu úlohu tradičné odvetvia (ťažba uhlia, textilný priemysel, výroba lodí, hutníctvo železa), vyvinuté v minulom storočí, avšak od nich sa rýchlejšie rozvíjajú konkurencieschopnejšie a ziskovejšie odvetvia, ktoré produkujú na export (elektronika, výroba automobilov, lietadiel a chemický priemysel). Po 2. svetovej vojne stratila svoje kolónie, čo malo za následok problémy so zdrojmi nerastných surovín, ako aj stratu trhov. Po vyčerpaní domácich energetických zdrojov (uhlie) a nerastných surovín (železná ruda) sa priemyselné odvetvia "presťahovali" do prístavných miest. Britské produkty dokážu na svetových trhoch konkurovať americkým i japonským výrobkom vďaka svojej špecialite, výbornej kvalite a jedinečnosti (vlnené výrobky, letecké motory, kancelárska technika, polovodiče a pod.). Vo Veľkej Británii je veľmi nízky podiel obyvateľstva, ktoré sa živí poľnohospodárstvom (2%). Hlavným odvetvím je chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, ošípané, morky). V súlade s oceánskym podnebím sa na ornej pôde pestujú na severe zemiaky, raž, jačmeň a na juhu územia pšenica a zelenina. Okolie miest je súvislou "kuchynskou záhradou". Rybárstvo v poslednom čase stráca na svojom pôvodnom význame. Veľká Británia je aj dnes významným finančným a obchodným centrom (londýnska burza). Z hospodárskeho hľadiska má význam aj rozvinutý cestovný ruch. Estónsko
Estónsko leží na pobreží Baltského mora, v severozápadnej časti Baltskej nížiny. Má rovinatý povrch, modelovaný ľadovcom, najvyšším bodom je Suur Munamägi (318 m) v pahorkatine Haanja.

Väčšinou však rovinatý povrch nedosahuje ani výšku 100 m, monotónnu krajinu členia len močiare a rašeliniská a jazerá medzi morénovými ostrovčekmi. K Estónsku patrí 1520 ostrovov, väčšina z nich leží v Rižskom zálive a Baltskom mori. Estónsko bolo v roku 1940 pričlenené k Sovietskemu zväzu, avšak v roku 1991 opäť získalo nezávislosť. Polovicu národného produktu vytvorí priemysel, ktorý má rozvinuté tie odvetvia, ktoré nemajú vysoké nároky na suroviny, ale naopak na kvalifikovanú prácu (stroje, elektronika, prístroje, výroba textilu). Takmer 90% energie získavajú v tepelných elektrárňach na severovýchode krajiny, kde sa spotrebovávajú horľavé bridlice. Na tejto energii a ťažbe fosfátov je založený chemický priemysel (výroba umelých hnojív). Veľkú tradíciu má drevospracujúci a papierenský priemysel ( rezivo, nábytok, sane, lyže a lyžiarske palice). Vďaka chladnému podnebiu tu nie sú dobré podmienky pre poľnohospodárstvo, hlavným odvetvím je chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok chovaný pre mlieko, ošípané). Na ornej pôde, ktorá je nekvalitná (rašeliny, močiare, štrkovité pôdy) sa pestuje najmä krmivo, raž a zemiaky. Leží v severozápadnej časti Baltskej níziny. Väčšina územia nedosahuje ani nadmorskú výšku 100 m (Stredolotyšská nížina), zvyšok zaberajú mierne pahorkatiny (Kurzemská a Vidzemská pahorkatina) , ráz krajiny umocňuje mnoho riek a tri tisíc jazierokov Do povrchu krajiny sa hlboko vrezáva Rižský záliv. Najvyšším bodom je Gaizinkalns (311 m). Lotyšsko bolo v roku 1940 pričlenené k Sovietskemu zväzu, nezávislosť získalo v roku 1991. Lotyššsko okrem rašeliny a malých zásob stavebných surovín nemá žiadne nerastné bohatstvobyv. Vodné elektrárne produkujú 70% spotreby elektrickej energie. Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo, čo je pozostatkom z čias, keď bolo súčasťou Sovietskeho zväzu. Vyrábajú sa tu lode, vagóny, elektronika a elektrotechnické zariadenia. Ďalším významným odvetvím je potravinársky a textilný priemysel, ktorý spracováva dovezenú bavlnu a domáci ľan. Pre lotyšské poľnohospodárstvo je typický chov hovädzieho dobytka založený na pestovaných krmovinách, vývozným artiklom je hovädzie mäso a mliečne výrobky. Ďalej sa pestuje raž, cukrová repa, zemiaky a ozimná pšenica. Francúzsko
Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej Európe, je z väčšej časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu hrebene Pyrenejí a dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu Korzika (8862 km2) zasahuje hlboko do jeho západnej časti.

Východné hranice sledujú hrebene Álp a pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna. Na území Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Oblasť Massif Central je pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). V Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont Blanc. (4807 m). Medzi pohoria (Pyreneje, Alpy, Massif Central, Ardeny, Vogézy) sa vkliňujú panvy a úvaly (Parížska panva, panva rieky Garoonne atď.) Nerastné bohatstvo je rozmanité, ale nachádza sa len v menšom množstve (urán, kamenná soľ, draselná soľ, železná ruda). Je chudobné aj na energetické suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden). Takmer tri štvrtiny spotreby energie zabezpečujú atómové elektrárne.Priemysel, ktorý vytvára až 80% francúzskeho vývozu, zamestnáva jednu tretinu ekonomicky činného obyvateľstva. Významné sú odvetvia s dlhoročnou tradíciou, vyrábajúce luxusný tovar (parfumy, módne odevy a alkohol). Dôležité miesto zaujíma aj štátom podporovaná produkcia špičkovej techniky (lietadlá, zbrane, automobily, technologické zariadenia atómových elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru francúzskeho priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach, ako napr. automobilový priemysel, výroba lodí a lietadiel a pod. Vo Francúzsku stúpa počet pracovníkov s nízkou kavlifikáciou. Ide najmä o prisťahovalcov z bývalých kolónií. Vzhľadom na mieru nezamestnanosti sa objavujú pokusy s využitím štátnej podpory vracať prisťahovalcov domov. Francúzske poľnohospodárstvo je moderné, pracujúce vo veľmi dobrých podmienkach. Avšak v porovnaní s ostatnými stredomorskými krajinami má vyššie režijné náklady, čo niekedy spôsobuje problémy s odbytom v rámci krajín Európskej únie. Na značnej časti územia panuje oceánické podnebie, tu má prevahu chov hovädzieho dobytka). Z mlieka dobrej kvality vznikajú svetoznáme syry. Na ornej pôde pestujú v prvom rade pšenicu (Francúzsko je najväčším vývozcom pšenice v Európe), ďalej kukuricu a cukrovú repu. Pre mediteránne oblasti sú charakteristické zelenina, ovocie, olivy a mandle. Základnou surovinou preslávených parfumov sú levanduľové a ružové oleje pochádzajúce z južných oblastí. Významné je aj vinohradníctvo a výroba vín. ich produkty (šampanské, koňaky a vína) sú žiadané na celom svete. Najvýnosnejším odvetvím v oblasti služieb je turistika a cestovný ruch.

V letných mesiacoch sú najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská. Dopravná sieť štátu je veľmi hustá a na vysokej úrovni. V období výstavby ( v r.1981) boli vlaky TGV najrýchlejšími na svete, dnes im stále patrí prvenstvo v Európe. Značnú časť územia Belgicka zaberá Severofrancúzska nížina, ktorá bola dlho močaristá a zaplavovaná morom. Nízko položené územie sa od Severného mora v juhovýchodnom smere postupne dvíha do pohoria Ardeny. V severnej časti krajiny, na nížine, žijú Flámi a na juhu francúzsky hovoriaci Valóni. Pre túto oblasť je charakteristické hutníctvo a ťažký priemysel, ktorý sa tu vybudoval na ložiskách železnej rudy a čierneho uhlia v Ardenách. Keďže medzitým sa ložiská vyčerpali, tunajší priemysel je odkázaný na ich dovoz. Belgické hutníctvo prežíva v súčasnosti krízu, ale aj napriek tomu sa krajina vo výrobe surového železa a ocele na jedného obyvateľa stále nachádza na popredných miestach na svete. Významné je aj hutníctvo farebných kovov (Liége), výroba zbraní a strojov, priemysel stavebných hmôt a chemický priemysel budovaný na báze zemného plynu dovezeného z Holandska. Charakteristické pre belgické poľnohospodárstvo je lesné hospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec. Hlavnou poľnohospodárskou oblasťou štátu sú roviny na severe. Oceanické podnebie vytvára dobré podmienky na pestovanie rôznych krmovín, rozšírenie lúk a pasienkov, resp. chov hovädzieho dobytka na mlieko. Významnými plodinami sú ľan, cukrová repa, chmeľ a sladovnícky jačmeň. Spracovanie ľanu má dlhoročnú tradíciu, ktorá siaha až do stredoveku (bruselská čipka). Priemysel, spracujúci dovážané suroviny (hutníctvo farebných kovov, ropné rafinérie, elektronický priemysel) vyrástol najmä v prístavoch (Antverpy, Gent). Dvojjazyčné hlavné mesto, Brusel, je sídlom viacerých nadnárodných spoločností a inštitúcií (Európska únia, NATO).
Írsko
Írsko zaberá asi 5/6 rozlohy Írskeho ostrova. Rozkladá sa na Írskej rovine s nadmorskými výškami 30-40 m n.m., ktorá je členená len rašeliniskami a väčšími či menšími jazerami. Po okrajoch ostrova sa ťahajú pahorkatiny dosahujúce 600-800 m (napr.: Wicklow Mountains, Caha Mountains a pod.). Ide o staré pohoria, ktoré vnútrozemský ľadovec zbrúsil vo štvrtohorách. Najvyšší bod krajiny sa nachádza v pohorí Kerry (Carrauntoohill, 1041 m). Írsko patrí medzi slabšie rozvinuté krajiny Európskej únie, čo má čiastočne na svedomí aj britská kolonizácia. Počas nej sa mohlo rozvíjať len poľnohospodárstvo, čo bolo prakticky jediným zdrojom obživy Írov.

V tom období postihlo krajinu niekoľko hladomorov a mnoho obyvateľov emigrovalo za prácou. Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti (1937), kedy sa ostrov rozdelil na dve časti: Severné Írsko zostalo súčasťou Veľkej Británie. Jediným energetickým zdrojom krajiny je rašelina. Na mieste vyrúbaných lesov vznikli rozsiahle lúky a pasienky, kde chovajú hovädzí dobytok a ovce. Produkty živočíšnej výroby (mäso, ovčia vlna, mliečne výrobky) tvoria veľkú časť exportu. Najdôležitejším produktom rastlinnej výroby sú zemiaky. Nízke náklady na pracovnú silu priťahujú zahraničných investorov a tak okrem tradičných priemyselných odvetví (potravinárstvo, textilný priemysel) je na vzostupe strojárstvo a elektronický priemysel (výroba počítačov a ich súčastí, kancelárske stroje a pod.).
Holandsko
Nížinatá krajina v Západnej Európe. Väčšina jej územia je nižšia ako 100 m, formovaná kedysi činnosťou pevninského ľadovca a riek. Viac ako 1/4 územia leží pod úrovňou mora, chránená od morských vĺn jednak umelými hrádzami a tiež rozsiahlymi systémami pieskových dún, ktoré vznikli činnosťou vetra. Zásoby zemného plynu patria medzi najväčšie na svete. Podmienili rozvoj chemického priemyslu a hlinikární. Inak je Holandsko chudobné na nerastné suroviny, priemysel spracováva zahraničné suroviny, preto veľké priemyselné centrá vyrástli pri rušných prístavoch (Rotterdam, Amsterdam). Významnými priemyselnými odvetviami sú stavba lodí, hutníctvo železa, farmaceutický priemysel, petrochemický priemysel, chemický a elektrotechnický priemysel. Rotterdam, ktorý leží v ústí Rýna, ktorý je najrušnejšou vodnou dopravnou cestou, nazývajú aj Bránou Európy. Na poldroch, ktoré sú vlastne vysušeným morom, prebieha intenzívna poľnohospodárska činnosť, resp. sa využívajú aj na stavbu letísk, športovísk i nových sídiel. Oceanické podnebie vytvára dobré podmienky na pestovanie krmovín a rozvoj pasienkov a tým na chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, hydinu). Z kvalitného mlieka sa vyrábajú na export syry, maslo, mlieko v prášku, ale významným vývozným produktom je aj mäso a vajíčka. Osobitým odvetvím holandského poľnohospodárstva s dlhoročnými tradíciami je pestovanie zeleniny, okrasných a rezaných kvetín. V súčasnosti ich už pestujú zväčša v skleníkoch, vykurovaných zemným plynom. Na malých farmách s malou výmerou poľnohospodárskej pôdy dosahujú vysoké priemerné výnosy. Závislé územia
Lichenštajnsko
Malé kniežatstvo sa vkliňuje medzi Švajčiarsko a Rakúsko. So Švajčiarskom si vytvorilo colnú a menovú úniu.

V západnej časti, popri Rýne je územie rovinaté, vo východnej časti sa dvíhajú Alpy. Kedysi chudobné kniežatstvo je dnes dobre prosperujúcou a bohatou krajinou. Patrí medzi európske daňové raje, preto si ho mnoho firiem zvolilo za svoje sídlo. Tieto firmy tvoria až jednu tretinu daňových príjmov kniežatstva. Ďalším významným zdrojom príjmov je vydávanie známok a cestovný ruch (vysokohorská turistika, lyžovanie). Krajina má aj frekventovanú tranzitnú dopravu (leží na hlavnej trase Viedeň-Paríž).Pre jeho priemysel sú charakteristické vysoké nároky na množstvo pracovnej sily. Česko
Štát ležiaci v Strednej Európe vznikol po 1.svetovej vojne v roku 1918 po niekoľkostoročnej nadvláde Habsburgovcov ako Československo, do ktorého bolo začlenené Slovensko i Zakarpatská Ukrajina. Po 2. svetovej vojne sa stalo federatívnou republikou pozostávajúcou z dvoch republík, Zakarpatská Ukrajina bola pričlenená k Sovietskemu zväzu. V roku 1993 vznikla samostatná Česká republika. Väčšia časť krajiny patrí k Českému masívu, ktoré patrí medzi najstaršie stavebné jadrá Európy. Na jeho okraji sú pohoria Krušné hory, Český les, Šumava a v jeho vnútornej časti Českomoravská vrchovina. Do východnej časti územia zasahujú hrebene vrásových pohorí, patriacich do sústavy Karpát. Česká republika má bohaté zdroje nerastných surovín, v južnom predpolí Krušných hôr sú ložiská hnedého uhlia, v Ostravskej panve čierne uhlie a v okolí Karlovych Varov sa ťaží kaolinit. Tradície ťažkého priemyslu siahajú až do dôb Rakúsko-Uhorskej monarchie, Česko bolo „priemyselnou dielňou„ monarchie. Významné tradície má výroba skla a porcelánu, výroba ceruziek, textilný priemysel (spracovanie ľanu) a výroba nábytku. Hlavným odvetvím českého priemyslu je strojárenstvo (automobily, zariadenia pre huty, lokomotívy a poľnohospodárske stroje), ktorého základom je hutníctvo. V kontinentálnom podnebí sa vyvinulo poľnohospodárstvo na dobrej úrovni ( obilie, krmoviny, ovocinárstvo), ale nedokáže zabezpečiť pre obyvateľstvo potravinovú sebestačnosť. V panvách sa pestuje najmä pšenica, cukrová repa, zemiaky, chmeľ a sladovnícky jačmeň, na vysočinách najmä krmoviny. Lesy poskytujú dobré suroviny pre nábytkársky priemysel a výrobu ceruziek. Na liečivých prameňoch sú vybudované svetoznáme liečivé kúpele (KarloLuxembursko je najmenším zo štátov BENELUX-u. V severnej časti územia sa tihnu Ardeny a pohorie Eifel, na juhu sa rozkladá mierna pahorkatina. Hospodársky význam drobného veľkovojvodstva tkvie v hutníctve železa. Je na prvom mieste na svete vo výrobe ocele na jedného obyvateľa.

Keďže sa bane, ktoré ťažili suroviny od minulého storočia, vyčerpali, huty spracovávajú železnú rudu najmä z Francúzska, Švédska a Brazílie, koks sa dováža z Nemecka. Významná je aj výroba pneumatík a liekov. Luxembur je významným sídlom z hľadiska Európskej únie: sídlia tu justičné orgány EU, Investičná banka, sekretariát Európskeho parlamentu a Medzinárodný menový fond. Vďaka priaznivej daňovej legislatíve tu sídli nespočetné množstvo bánk a poisťovní. Na vidieku sa hovorí najmä rôznymi nemeckými dialektami a v mestách po francúzsky. Oceanické podnebie vytvára dobré podmienky na chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, hydina). V údolí Mosely sú významné vinohrady. vy Vary, Mariánske Lázně, Františkovy Lázně), ktoré každoročne priťahujú množstvo návštevníkov. Španielsko
zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu časť krajiny vypĺňa suchá náhorná plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské reťaze Kastílskeho predelového pohoria, ktoré čnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve časti. Medzi Mezetu a ju obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vkliňujú nížiny a panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry. V období veľkých zemepisných objavov patrila Španielsku obrovská koloniálna ríša, avšak obrovské príjmy a výhody plynúce z kolónií nedokázalo dobre využiť. Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väčšom množstve ťažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortuť.Výroba elektrickej energie je postavená na báze domáceho čierneho uhlia, ale významný podiel majú aj atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovateľský priemysel domácich nerastných surovín (hutníctvo železa, ťažké strojárenstvo, chemický priemysel). Čoraz väčší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti, zaznamenáva sa veľká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka. Nemalý význam v hospodárstve krajiny má aj poľnohospodárska výroba. Jej rozvoj však na mnohých miestach brzdia veľkostatky, nedostatok poľnohospodárskej mechanizácie a chýbajúce závlahy. Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa extenzívne pestuje pšenica, jačmeň a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo regadio) prebieha intenzívne pestovanie cytrusových plodov, obilia, viniča, olív a zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína.

Chov hospodárskych zvierat je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu je cestovný ruch. Španielkso priťahuje návštevníkov nízkymi cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím. Ročne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov. Portugalsko
Severná a východná časť krajiny je tvorená zníženými plošinami Mezety a z nich vystupujúcich pohorí. Južnej a západnej časti kraľujú najmä nížiny, z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny. Na pevnine je najvyšším bodom vrch Estrela (1991 m) v pohorí Sierra da Estrela. K Portugalsku patrí aj Madeira a Azorské ostrovy, na ktorých lezí najvyšší bod štátu (Pico, 2320 m). Tento štát, rozprestierajúci sa v západnej časti Pyrenejského polostrova disponoval od 16. storočí obrovskou koloniálnou ríšou (Brazília, Angola, Mozambik, Macao a pod..), ale nedokázal využiť túto skutočnosť vo svoj prospech. Hospodárske vzťahy medzi zámorskými kolóniami a materskou krajinou neboli v skutočnosti nikdy príliš pevné (tvorili 20 %podiel zahraničného obchodu). Po definitívnom rozpade koloniálnej ríše (1970) a po pripojení k Európskej únii (1986) sa tempo hospodárskeho rozvoja zrýchlilo. V malých množstvách ťažia mnohé druhy rúd (napr. wolfrám, urán, medené rudy), ktoré exportujú bez akéhokoľvek spracovania. Priemysel stavia na lacnej pracovnej sile a na tých odvetviach, ktoré tu majú tradíciu (textil, konfekcia, obuv, montáž automobilov). Hospodársky významné strediská sú na morskom pobreží, pretože takmer celý zahraničný obchod sa realizuje námornou cestou. Poľnohospodárstvo je na nízkej úrovni, na ornej pôde pestujú pšenicu, kukuricu a ryžu, v južných mediteránnych oblastiach sú olivové plantáže, vinohrady a plantáže cytrusového ovocia. Portugalské vína sú svetoznáme (porto, madeira). V horských oblastiach prebieha extenzívny chov hospodárskych zvierat (kozy, ovce). V Portugalsku sa vyprodukuje 50% svetovej produkcie korku. Významným a tradičným odvetvím je rybárstvo a ryby spracujúci priemysel. Vyvážajú sa aj spracované poľnohospodárske produkty. Dôležitým a významným zdrojom príjmov je aj cestovný ruch (Madeira, Azorské ostrovy). Taliansko
sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnu alpské chrbty. Tu sa týči najvyšší bod Talianska, Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju ohraničujú Apeniny, ktoré sú bočnou vetvou vychádzajúcou zo Západných Álp a pokračujúcou cez celý polostrov.

Zo západnej i východnej strany sa na Apeniny pripájajú viaceré pohoria a probrežné nížiny. Prirodzeným pokračovaním polostrova je ostrov Sicília (25 426 km2), na jeho východnej strane čnie najvyššia sopka Európy, Etna (3340 m). Žulovými horninami tvorený povcrh ďalšieho ostrova, Sardínie (23 813 km2) je súčasťou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické ostrovy a ostrovy Pantelleira. Apeninský polostrov sprevádzajú viaceré skupiny ostrovov (Toskánske ostrovy, Tremitské ostrovy a i.), z ktorých sú najnavštevovanejšie sopečné Liparské ostrovy. Taliansko je chudobné na nerastné suroviny. Nachádzajú sa tu neveľké ložiská ortute, pyritové, zinočnaté a olovnaté rudy, zemný plyn. Je tu dostatok vodnej energie. V Carrare sa ťaží svetoznámy mramor. Po 2. svetovej vojne sa Taliansko začalo rozvíjať ako priemyselný štát, avšak zároveň sa prehĺbili rozdiely medzi Priemyselným severom a zaostalým juhom. V južných oblastiach prevažuje poľnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská nezamestnanosť a emigrácia obyvateľstva, na ktorú nemalo výraznejší vplyv ani postupné spriemyselňovanie a pozemková reforma. Vzhľadom na nedostatok surovín sa v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu (výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná mechanika a textilný priemysel). V prístavoch na báze dovážanej ropy vznikol významný chemický priemysel a na báze koksu a železnej rudy významné železiarske a oceliarske kombináty. Väčšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý vytvárajú mestá Miláno-Janov-Turín. Významnú pozíciu majú aj umelecko-remeselné výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože). Najvyspelejšia a intenzívna poľnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku nížinu. Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej mediteránnej časti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina, hrozno a olivy, ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch pasú kozy a ovce. Okrem nepriaznivých klimatických podmienok sú na juhu brzdou rozvoja aj vlastnícke vzťahy k pôde. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch. Grécko
leží v južnej časti Balkánskeho polostrova a značnú časť jeho povrchu zaberá pohorie Pindos. Hlavnú časť územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Medzi horské hrebene sa vkliňujú úrodné kotliny (Macedónia, Trákia, Tessália).

Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pričom jeho dĺžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Najväčším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatiaľ nevyužiteľné a tak je odkázané na dovoz. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná ťažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba. Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica , kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva. Albánsko
leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvateľmi skál„ (skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy. Príčiny chudoby a zaostalosti siahajú do minulosti. V štáte, ktorý bol vždy uprostred skál odrezaný od sveta, po 2. svetovej vojne uchopili moc komunisti, ktorí krajinu v období od r. 1960 až do r. 1991 udržiavali v úplnej hospodárskej a politickej izolácii. Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vysťahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie.

Hlavným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, je rastlinná výroba (pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živočíšna výroba má menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má potravinársky a ľahký priemysel. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhľadom na malú vnútornú potrebu, časť energie sa exportuje. Rozvoj priemyslu brzdí nedostatok odborníkov, technológií a kapitálu. Macedónsko
bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový). Juhoslávia
ako zväzový štát dvoch republík: Srbska a Čiernej Hory vznikol po rozpade Juhoslovanskej federatívnej republiky v rokoch 1991-92. leží na rozhraní Balkánskeho polostrova a Strednej Európy.Jej severná rovinatá časť patrí k Veľkej uhorskej nížine. Západne od Moravy sa tiahnu hrebene Dinárov až k pobrežiu Jadranského mora. Na východ od Moravy sa tiahne podhorie Balkánskeho pohoria a Srbské rudohorie. Najvýznamnejšími nerastnými surovinami sú zinočnaté, olovnaté a medené rudy, ktoré spracovávajú huty v mieste ťažby (Bor) a bauxit, ktorý sa spracováva v Čiernej Hore.Medzi významnejšie priemyselné odvetvia patria: výroba automobilov, strojárenstvo a chemický priemysel. V roku 1999 podniklo NATO rozsiahle bombardovanie Juhoslávie ako odpoveď na genocídu kosovských Albáncov, pri ktorom sa zničila značná časť priemyselných komplexov a infraštruktúry. Potravinovou zásobárňou krajiny je Vojvodina, kde sa pestuje najmä cukrová repa, pšenica, kukurica, slnečnica, repka olejná, konope a chmeľ. Rozvinul sa aj spracovateľský priemysel (mlyny, cukrovary, mäsokombináty). V údoliach riek sa pestuje vinič. Na území Vojvodiny je intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných, kým v Kosove a Čiernej Hore je charakteristické extenzívne horské pasenie oviec, kôz a hovädzieho dobytka.

Kedysi prekvitajúci cestovný ruch v dôsledku vojen takmer zanikol. Bosna a Hercegovina
Väčšiu časť územia tohto štátu, ktorý získal nezávislosť v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väčších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke. Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné kresťanstvo s islamom), čo spôsobovalo a dodne s aj spôsobuje mnohé miestne konflikty. Má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku. Chorvátsko
Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine.V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brač, Hvar a i.). Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s veľkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a cytrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch, najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám.

Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine nedozierne škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.
Slovinsko
Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Rumunsko
leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Na jej území kraľujú rozsiahle hrebene a kotliny Východných a Južných Karpát. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu, ktorý je súčasťou Veľkej uhorskej nížiny. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na juhu sa rozprestiera najväčšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi Dunajom a Čiernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža. Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná soľ, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároveň energetiky je ropa a zemný plyn.

Na báze domácich i dovezených železných rúd a čierneho uhlia pracuje hutníctvo železa. Strojárenstvo vyrába zariadenia pre chemický priemysel (rafinérie ropy), ale významná je aj výroba dopravných prostriedkov a poľnohospodárskych strojov. Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a papierenského priemyslu. Veľké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu celulózy. Priemysel je vďaka megalomanskej socialistickej industrializácii predimenzovaný, snaha o sebestačnosť vo všetkých smerochn sa prejavila ako brzda zahraničného obchodu. Hlavnou riekou Rumunska je Dunaj, ktorý zohráva dôležitú úlohu v medzinárodnej vodnej doprave, i keď vojna v Juhoslávii a embargo spôsobilo ťažké straty a krízu vodnej dopravy. V kotlinách s kontinentálnym podnebím a na nížinách prevláda rastlinná výroba (kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica a konope). Významnú úlohu však zohráva aj chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, hydina, kone, priadka morušová). Po rozbití socialistických veľkopodnikov, začínajú pracovať menšie rodinné farmy. Bulharsko
leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu, i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova. Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a Bulharská tabuľa pri Dunaji. V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa v jednotlivých regiónoch dosť výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajčiny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych voňaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážať. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a poľnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas). Moldavsko
ktoré získalo nezávislosť v roku 1991, leží v juhozápadnej časti Východoeurópskej nížiny. Nemá žiadne nerastné bohatstvo, preto sa obyvateľstvo zameriava najmä na poľnohospodárstvo.

Územie medzi riekami Dnester a Prut, kedysi nazývané aj Besarábiou, je pokryté hrubou vrstvou spraší, do ktorej rieky vrezali hlboké a strmé doliny. Rovina má výborné pôdne podmienky, pestuje sa najmä obilie, ovocie, zelenina a hrozno. Má rozvinutý potravinársky priemysel. V hlavnom meste je sústredená strojárenská výroba, ktorá vyrába stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel. V Moldavsku sú dve autonómne oblasti, na východe je to Podnesterská republika, v ktorej prevažujú Rusi a Ukrajinci a na juhu v okolí mesta Comrat Gagauzská republika obývaná tureckými Gagauzčanmi. Bielorusko
leží vo Východnej Európe. Územie celej krajiny tvorí Východoeurópska nížina, ktorej povrch formoval pevninský ľadovec a následne činnosť riek. Striedajú sa tu morény, ktoré zanechal ľadovec, s močaristými zníženinami a jazerami (4000 jazier). Krajina je chudobná na nerastné suroviny, môže sa opierať jedine o veľké zásoby rašeliny a obrovské lesy. Popri riekach vyrástli drevospracujúce a celulózové podniky. V podmienkach kontinentálneho podnebia sa pestuje ľan, na báze ktorého sa rozvinula výroba kobercov, ktorej produkty sú žiadané v celej Európe. Vzhľadom na nedostatok surovín sa začínajú rozvíjať priemyselné odvetvia, ktoré majú nízke nároky na surovinové vstupy a energiu (elektronické zariadenia, nástroje). Na poľnohospodárskej pôde sa pestuje predovšetkým raž, zemiaky a cukrová repa. Následkom havárie Černobyľskej atómovej elektrárne a rádioaktívneho zamorenia sa časť územia na juhu stala neobývanou. Ukrajina
ležiaca vo Východnej Európe, vznikla v roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu. Prevažná časť územia štátu patrí k Východoeurópskej nížine, pre ktorú su charakteristické jednotvárne roviny (Dneperská nížina), z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny (Donecká pahorkatina, Volynsko-podolská vrchovina). Na juhu sa Krymský polostrov vkliňuje medzi Čirne a Azovské more. V západnej časti územia sa tiahnu Východné Karpaty. Znížené predpolie Východných Karpát tvorí okrajové časti Veľkej uhorskej nížiny. Krajina má veľké zásoby nerastných surovín (železná ruda, mangán, kamenné uhlie, ropa, zemný plyn). V blízkosti baní vyrástli významné strediská ťažkého priemyslu (Donecká panva). Dôležitými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov, výroba banských a hutníckych zariadení, lokomotív a poľnohospodárskych strojov. Výroba nástrojov, elektronických súčiastok a chemický priemysel sa opierajú o kvalifikovanú pracovnú silu. Úroveň priemyselných produktov (napr. automobily) zaostáva za svetovou úrovňou, v záujme konkurencieschopnosti na svetových trhoch by bola potrebná rozsiahla modernizácia.

Jej najväčším morským prístavom je Odesa. Má výborné pôdy, na ktorých sa v podmienkach kontinentálneho podnebia pestuje najmä obilie, kukurica, cukrová repa, slnečnica a zelenina. Rozšírený je aj chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Ukrajina sa borí s ťažkosťami pri obchodovaní so svojimi poľnohospodárskymi produktmi, pretože ťažko sa presadzuje na trhoch Európskej únie a bývalý sovietsky trh je insolventný. Rusko

Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Rusko je najrozľahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti.

Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.