Island
Islanďania volajú svoj ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu, ostrov ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 kedysi činných sopiek, 26 je činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Najvyšším bodom je Hvannadalshnúkúr (2119 m). Vďaka intenzívnej vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca para a voda. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. V skleníkoch dokážu dopestovať aj banány, hrozno a rôzne druhy zeleniny. Asi jednu desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8500 km2), ktorého hrúbka miestami dosahuje aj 1000 metrov. Aj z tohto dôvodu nazvali Island "ľadovou zemou" jeho prví objavitelia, Vikingovia, v 9. storočí. V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa Vďaka mimoriadne nepriaznivým prírodným podmienkam je 80% rozlohy krajiny neobývanej. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu, ktoré sa začína rozmáhať. Dánsko
Dánsko sa rozprestiera na Jutskom polostrove a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch. Povrch krajiny, ktorý formoval pevninský ľadovec, je mierne zvlnený a rovinatý. Dánsko je najhustejšie zaľudneným štátom v severnej Európe. Krajine chýbajú nerastné suroviny, preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová technika a technika pre domácnosti). Dánsko má vďaka prírodným podmienkam (pôdy) a oceanickému podnebiu dobré podmienky pre poľnohospodárstvobyv. Z celkovej rozlohy má Dánsko 60% ornej pôdy, najviac zo všetkých krajín Európy. Pestujú sa predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok pre mlieko, ošípané, hydina). Významný je aj podiel rybolovu a spracovania rýb. Veľkým prínosom do ekonomiky Dánska je export potravinárskych produktov (mlieko a mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčová šunka, slanina, hydina, vajcia). Fínsko
Fínsko je nížinatá krajina, popri Botnickom a Fínskom zálive sa tiahne jeho najnižšie položená časť, zvlnený povrch dosahuje nadmorskú výšku okolo 500 m v Laponsku a v severozápadnej časti krajiny. Najvyšší bod dosahuje v Škandinávskom pohorí (Halti, 1324 m).