Pre vnútornú Čínu je charakteristické usadlé, často závlahové intenzívne poľnohospodárstvo,
vysoká hustota osídlenia a absolútna prevaha hanského/chanského obyvateľstva. Vonkajšia Čína je vhodnejšia pre chov dobytka, kombinovaný s nezávlahovým poľnohospodárstvom alebo doplnkovými poľnohospodárskymi oblasťami (napr. v oázach). Väčšinu obyvateľstva tvoria tradičné pastierske národy - Mongolovia, Tibeťania a turkické národy. V posledných
- 3 -

dvadsiatich až tridsiatich rokoch však i do vonkajšej Číny smeruje predovšetkým z politických dôvodov riadená hanská imigrácia. Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Číny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a ďalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. Fyziograficky sa dá povrch Číny rozdeliť na niekoľko veľkých geografických oblastí:
1. severozápad - táto oblasť zahŕňa dve panvy: Džungarskú na severe a Rarimskú na juhu Xinjiangu a pohorie Tian Shan. Džungarská panva má rozsiahle plochy piesočnej a kamenistej púšte a podporuje závlahové poľnohospodárstvo. 2. Mongolské pohraničie - oblasť severostrednej Číny vyplňuje hlavne Vnútromongolská náhorná plošina s piesočnými kamennými a štrkovitými púšťami, súhrnne známymi ako Gobi. 3. Severovýchod - historické územie Mandžuska východne od Veľkého Chinganu zahrňuje Mandžuskú nížinu a s ňou hraničiace vrchoviny. Nížina má rozsiahle oblasti úrodných pôd, vrchoviny sú pahorkaté až hornaté s početnými širokými údoliami a miernymi svahmi.
4. Severní Čína - táto oblasť leží medzi mongolským pohraničím na severe a údolím Chang Jiangu na juhu a pozostáva z niekoľkých charakteristických topografických útvarov. Severočínska nížina je dôležitou poľnohospodárskou oblasťou s najrozsiahlejšou plochou obrábanej pôdy v ČLR. Juhozápadne ležiace horstvá strednej Číny tvoria impozantnú bariéru medzi severnou a južnou Čínou. 5. Južná Čína - oblasť zahrňuje údolie Chang Jiangu a topograficky rozmanité oblasti na juh od nej. Údolie Chang Jiangu sprevádza rad kotlín a nížin s úrodnými pôdami, ktoré križujú vodné cesty - umelé i prirodzené - a ktoré sú posiate množstvom jazier. Sichuanská panva na západe tvorí pomerne izolovanú oblasť pahorkatého terénu. Je známa intenzívnym terasovým poľnohospodárstvom. 6. Qinghaisko - tibetská náhorná plošina - zaberá najvzdialenejší juhozápad Číny. S priemernou nadmorskou výškou 4510 m je najvyššou náhornou plošinou na svete a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k najväčším. Tvorí vrchol topografického "schodišťa" Číny.