V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, určité druhy cyprusa, jedle, červeného smreka aj. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Číne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súčasnej doby sa podarilo v Číne zachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.

Náboženstvo

V Číne žije asi 58% obyvateľov bez vyznania, 30% ľudí verí v taoismus a konfuciánstvo, 8 % je budhistov a 2,5 % je moslimov. Snáď najhlbší vplyv malo v Číne konfuciánstvo, oficiálna ideológia čínskej ríše po mnoho storočí; ujalo sa i v ďalších zemiach Ďalekého východu. Konfuciánstvo je však v Číne chápané predovšetkým ako filozofické učenie, nie ako náboženstvo. Taoismus sa na rozdiel od konfuciánstva sústreďoval na vzťah človeka k prírode. Za základný princíp bytia i chovania je považovaná "cesta", čínsky dao (tao).Taoismus ovplyvnil čínske umenie a literatúru, zvlášť poéziu, a mal veľký význam pre obyčajných ľudí, ktorým poskytoval možnosť úniku zo všedného, neradostného bytia.
Budhizmus sa dostal do Číny z Indie, rýchlo sa rozšíril a prijal celú radu domácich prvkov. Ústrednou myšlienkou budhistov je poňatie života na zemi ako utrpenie. Vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia, teda nirvány, môže dosiahnuť ten, kto prestane lipnúť na živote, vzdá sa túžob a prianí, ktoré ho zvádzajú zo správnej cesty. Islam je v Číne najviac vyznávaný v Ujgurské AO Xinjiang a Huiské AO Nigxia. Islam putoval do Číny okolo polovice 7. stor. spolu s arabskými obchodníkmi po Hodvábnej ceste. Tu našiel mnoho stúpencov, ktorí sa od ostatného čínskeho obyvateľstva líšia dodržovaním rôznych zvykov, spojených s vierou. - 5 -

Zaujímavosti


Čína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Číňania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili teraz svoju v poradí už tretiu loď „Šen-žu III“ a usilovne sa pripravujú na vyslanie ľudskej posádky. Vesmírnu loď „Šen-žu III“ vyniesla do vesmíru nosná raketa „Dlhý pochod II“. Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus. Takisto sa overila funkčnosť záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu čínskej technológie bol i prezident Ťiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Čínou prípravou na vstup do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslať ľudí do vesmíru. Zatiaľ to dokážu len Rusi a Američania.