Ide o zbytky civilizácie, ktorá v dobe Atily a Longobardov opustila pevninu a priniesla medzi vody lagúny vlastnú prastarú tradíciu benátskeho kraja. Potom je tu viditeľná stopa byzantskej kultúry, viditeľná na rytinách starého Dóžovho paláca, alebo v dodnes zachovaných byzantských oblúkoch, v systéme baziliky sv. Marka a niektorých kostoloch. Neskôr človek gotiky, keď stotožnenie umenia a ekonomického rozmachu je potvrdením seba samého ako neobmedzeného pána sveta: Dóžov palác, dekorácia baziliky sv. Marka Ca`d´Oro, a všetky ostatné paláce stredných veľkostí so stavebným a sochárskym dekorom čistej orientálnej idei. Človek renesancie stotožnený v námestí sv. Marka, v Malom námestí, a v palácoch na Canal Grande, kde veľkoleposť a odmeranosť prerušujú byzantskú rovnováhu mesta, tento človek prekoná hranice vody a spojí sa s tradíciou románskou, ktorú už ovládol a ktorej pôsobenie vytvorilo základ kultúry. Benátky v18. storočí nevytvárajú dejiny, ale ani im nepodliehajú. Benátčan žije v ústraní, vo svojej lagúne, stretáva sa s ľuďmi sebe podobnými v divadle, pri hrách, na námestiach, v uliciach necháva voľný priebeh revolúciám – najskôr priemyselnej, neskôr politickej. NÁMESTIE SV. MARKA

Republika Serenissima (v preklade Najjasnejší) vytvárala námestie sv. Marka mnoho storočí. V 12. storočí to bol voľný priestor pred bazilikou, neskôr sa stalo miestom, ktoré slúžilo k cirkevným a politickým manifestáciám. Vybudovanie súkromnej dóžovej kaplnky, to jest baziliky sv. Marka, bolo základným dôvodom vzniku námestia. Bazilika spojená na južnej strane sa stala už od začiatku základným bodom architektúry celého námestia. Náboženská funkcia námestia sa objavuje v celej svojej dôležitosti už na priečelí baziliky, bohaté cirkevným obsahom, ktoré nielen predstavuje interiér baziliky zvonku, ale súčasne sa stáva veľkým oltárom pre ľud na námestí, ktorému nebol povolený vstup do chrámu, a ktorý sa mohol odtiaľto zúčastniť cirkevného obradu. BAZILIKA SV. MARKA

V roku 832 bol zasvätený prvý kostol evanjelistovi sv. Markovi, ktorého pozostatky boli podľa legendy ukradnuté v kláštore v egyptskej Alexandrii dvoma benátskymi moreplavcami a privezené do Benátok. Evanjelický symbol okrídleného leva sa stal symbolom mesta a sv. Marek jeho patrónom. Kostol nazývaný tiež Partecipazov bol zničený v roku 976, keď vzbúrený ľud , aby sa pomstil Pietrovi IV. Candianovi, podpálil Dóžov palác. Jeho nástupca, Pietro Orseolo začal rekonštrukciu o obnovovanie zničených budov. V roku 1094 bol kostol vysvätený. Kostol bol ďalšie storočia nepretržite obohacovaný výzdobou, mramorovým obložením a mozaikami.