Petra, kde stále horí 72 olejových lámp, pre ktoré sa olej získava z Olivovej záhrady. Ďalšou zaujímavosťou interiéru je Cappella Colonna s kupolou, kde sa nachádza najväčší reliéf v Európe – Stretnutie Leva Veľkého s Atillom. Za hlavným oltárom sa nachádza oltár katedry. Je to bronzový trón, nad ktorým sú pápežské znaky. Chrám je bohatý na nádherné kaplnky, ako kaplnka sv. Sebastiána , kaplnka Capella Colonna , kaplnka Capella Clementina, Capella delle Presentazioni, a kaplnka s krstiteľnicou. Kým opustíme baziliku sv. Petra, môžeme zostúpiť do podzemných krýpt alebo vystúpiť na kupolu, odkiaľ sa otvára krásny pohľad na Rím.

VATIKÁNSKY PALÁC A VATIKÁNSKE MÚZEÁ

Druhou časťou Vatikánskeho štátu, ktorá je prístupná verejnosti, je historická časť vatikánskych budov a múzeá, patriace k najväčším na svete. Múzeá založil pápež Mikuláš V. a významne ich rozšírili za pápeža Júliusa II. Za pápeža Pia V. sa tieto zbierky rozdali a zničili a obnovené boli až za pápeža Klementa XIV. Existujú tu 4 okruhy turistických prehliadok. Prvá časť je venovaná egyptskému umeniu. Veľmi cenné sú Galéria búst, Galéria sôch, Siene zvierat, Sieň múz, Okrúhla sála, Sály gréckeho kríža. Ďalší priestor sa nazýva Galéria svietnikov, okruh smeruje do Galérie Profana, Galérie gobelínov a Galérie máp. Hodnotné sú Konštantínova sála, Sieň šerosvitu. Súčasťou tohto celku sú ďalšie miestnosti – Stanze di Raffaelo, ktoré sú vyzdobené freskami. Známa je freska Aténska škola. Do ďalšieho okruhu patrí šesť miestností nazývaných Appartamento Borgia. Najväčším klenotom je však Sixtínska kaplnka.




SIXTÍNSKA KAPLNKA

Dal ju postaviť v r. 1473-84 pápež Sixtus IV. Je vyzdobená freskami od najpoprednejších umelcov (Pinturicchio, Botticelli, Roselli, Perugio). Najväčšiu hodnotu má freska na strope, ktorú namaľoval Michelangelo. Za tému si zvolil stvorenie sveta, ktorý doplnil prorokmi a Sibylami. ANJELSKÝ HRAD

Táto stavba ináč nazývaná aj Hadriánovo mauzóleum, pochádza z r. 135-139. Posledným cisárom, ktorého tu pochovali, bol Septimius Severus. Neskôr, keď sa stavala Auretánska hradba, stalo sa mauzóleum jeho súčasťou. Premenoval ho pápež Gregor a dôvodom boli vidiny na odvrátenie moru. Pápež videl ako archanjel Gabriel zostupuje z hradieb a zasúva meč do pošvy, ako znak vyplnenia ich prosieb. Na strechu nechal pápež umiestniť sochu anjela. Anjelský hrad sa stal pevnosťou, kde sa utiekali pápeži v čase nebezpečenstva.