Trasovanie po kultúrnych a historických pamiatkach, cestovný ruch
PRÁCA Z GEOGRAFIE CESTOVNÉHO RUCHU
TRASOVANIE: Kultúrne a historické pamiatky významných turistických stredísk
Cestovná kancelária SATUR usporiada 7-dňový zájazd po kultúrnych pamiatkach významných turistických stredísk. Dátum: 10. – 16. 5. 2001
Počet dní: 7
Plánovaný počet účastníkov: 40 + 2
Dopravný prostriedok: KAROSA LC 736 **** s klimatizáciou
TRASA: Bratislava-Viedeň-Graz-Klagenfurt-Villach-Tarvisio-Udine-Venezia-Padova-
-Bologna-Firenze-Roma-Firenze-Bologna-Padova-Venezia-Udine-Tarvisio-
Villach-Klagenfurt-Graz-Viedeň-Bratislava
1. deň: Bratislava - Viedeň 63 km
2. deň: Viedeň - Graz 136 km
Graz - Klagenfurt 150 km
Klagenfurt - Villach 39 km
Villach - Tarvisio 30 km
Tarvisio - Udine 40 km
Udine - Venezia 134 km
592 km
3. deň: Venezia - Padova 20 km
Padova - Bologna 99 km
Bologna - Ferenze 85 km
Firenze - Roma 284 km
488 km
4. deň: Roma
5. deň: Roma
6. deň: Roma - Firenze 284 km
Firenze - Bologna 85 km
Bologna - Padova 99 km
Padova - Venezia 20 km
488 km
7. deň: Venezia - Udine 134 km
Udine - Tarvisio 40 km
Tarvisio - Villach 30 km
Villach - Klagenfurt 39 km
Klagenfurt - Graz 150 km
Graz - Viedeň 136 km
Viedeň - Bratislava 63 km
592 km
PROGRAM
1.
deň: Odchod z Bratislavy 7:00 hod.
Príchod do Viedne 10:00 hod.
Obed v reštaurácií Hernals 13:00 – 14:00 hod.
Prehliadka Hofburgu 14:30 – 17:30 hod.
Ubytovanie v penzióne Mozart 18:00 hod.
Večera v penzióne 18:30 hod.
2. deň: Raňajky 8:00 hod.
Cesta do zámku Schönbrum (prehliadka 9:00 – 12:00 hod.
zámku Wagenburgu, parku, blízkeho okolia)
Obed v reštaurácii Hernals 12:00 – 13:00 hod.
Prechádzka po Ringu, prehliadka (kostola,
Burgtheatra, radnice, parku, Parlamentu) 13:30 – 17:30 hod.
Večera v penzióne 18:00 hod.
Odchod z Viedne 20:00 hod.
3. deň: Príchod do Benátok 7:00 hod. Raňajky v reštaurácií Canova 7:00 – 9:00 hod.
Prehliadka námestia sv. Marka 9:00 – 11:00 hod. Obed v reštaurácií Canova 11:30 – 12:30 hod.
Prehliadka Canal Grande gondolou 13:00 – 17:00 hod.
Večera v reštaurácií 18:00 hod.
Odchod z Benátok 19:00 hod.
4. deň: Príchod do Ríma 6:00 hod.
Ubytovanie a raňajky v hoteli Ravema 7:00 – 8:00 hod.
Prehliadka: Námestie sv. Petra a chrám 8:30 – 13:00 hod.
sv. Petra (podzemie i kupola) – Vatikánske
múzeá, Sixtínska kaplnka, Anjelský hrad .
Obed v reštaurácií 13:00 – 14.00 hod.
Prehliadka: Corsio Vikttorio Emanuele, 14:30 – 18:00 hod
Piaza Campo dei Fiori – Palazzo Farenise
Piaza Navona – Panteón – Via del Plebiscito
Piaza Venezia. Večera v reštaurácií 18:00 hod.
5. deň: Raňajky v hoteli Ravena 7:00 – 8:00 hod.
Prehliadka: Piaza Venezia – Kapitol – 8:30 – 12:00 hod.
Forum Romanum – Koloseum – kostol S.
Pietro in Vincoli – kostol S. Maria Maggiure –
železničná stanica Stazione Termini
Obed v reštaurácií 12:00 – 13:00 hod.
Autobusom na Via Appia Antica – katakomby 13:30 – 15:00 hod.
Prehliadka kostola S. Giovanni in Laterano 15:00 – 16:00 hod.
Železničná stanica Stazion Termini 17:00 hod. Večera v reštaurácií 18:00 hod.
6. deň: Raňajky v hoteli Ravena 7:00 – 8:00 hod.
Odchod z Ríma 9:00 hod.
7. deň: Príchod do Bratislavy 7:00 hod.
VIEDEŇ
Viedeň sa považuje nielen za jedno z najkrajších miest Európy, ale aj celého sveta. Má bohatú minulosť a pokladá sa za hudobnú metropolu spojenú s takými slávnymi menami, ako sú Mozart, Haydn, Beethoven, Straus a iní.
Viedeň je aj dôležité priemyselné centrum krajiny a je tiež bohatá na kultúrne pamiatky. DÓM SV. ŠTEFANA (Stephansdom)
Vypína sa uprostred mesta a je tiež symbolom mesta. Prvá zmienka pochádza z r. 1174. Je to gotická katedrála, ale niektoré jej časti sú postavené aj v románskom štýle. Dóm sv. Štefana je najvýznamnejšia gotická stavba Rakúska a jeden z najveľkolepejších kostolov kontinentu. Celková dĺžka Dómu dosahuje 107 m. Má štyri brány: Obria brána, Orlia brána, brána pre biskupov (Bischopstor) a brána pre spevácky zbor (Singertor). Stavba Dómu je spojená s menami Wenzel, Peter a Ján z Prachatíc a Hans Puchsbaum. Južná veža Dómu je pomenovaná ,,Steffl“. Je 136,5 metrov vysoká a je stavebne nedokončená.
HRAD HOFBURG
Hrad je bývalým sídlom habsburského panovníckeho rodu a jeho dejiny siahajú až do 13. storočia. Spočiatku neveľký hrad neustálymi dostavbami rozširovali. To zapríčinilo, že netvorí jednotný komplex, ale súhrn budov najrôznejšieho štýlu. Najstaršie časti hradu sú na strane smerom k mestu. Do námestia Michaelerplatz sa obracia tzv. Michalský trakt postavený súčasne s krídlom Ríšskej kancelárie a dokončený v r. 1889 – 1893. V jeho strede je veľkolepá Michalská brána s farebným erbom, lemovaná monumentálnymi súsošiami symbolizujúcimi neobmedzenú moc Habsburgovcov. Po prejdení Michalskou bránou vstúpime do okrúhleho vestibulu zaskleného vysokou kupolou. Odtiaľ sa môžeme dostať do cisárskych a reprezentačných miestností, zhromažďujúcich v niekoľkých miestnostiach veľkú kolekciu vzácneho porcelánu. Vľavo od Michalského taktu je krídlo Jazdeckej školy. Postavili ju v r. 1729 – 1735 za cisára Karola VI. Vo vnútri je veľká sála, kde sa konajú predstavenia ,,španielskej jazdeckej školy“, ktoré patria k najväčším atrakciám Viedne. Tento trakt je spojený s tzv. Stallburgom. Dal ho postaviť cisár Ferdinand I. r. 1558 pre svojho syna Maximiliána II. Pôvodne to bol honosný trojposchodový renesančný zámok, ale od čias cisára Karola VI. však jeho prízemie využívali ako stajňu cisárových osobných koní. Na poschodiach potom umiestňovali stále sa rozrastajúce habsburské zbierky. V čase výstavby dostalo nádvorie Stallburgu bohato zdobené arkády, o ktorých sa tvrdilo, že sú najkrajšie v celom Rakúsku. Tie však pri úpravách v 18. storočí zamurovali a zostali pred zrakmi divákov ukryté až do r. 1955. Dnes je v Stallburgu umiestnená galéria moderného umenia (Neue Galerie) zhromažďujúca diela umelcov 19. a 20. storočia ako napr. Gogh, Monet, Degas a ďalší.
SCHONBRUNN
Jeho dejiny siahajú až do 14. storočia.
Vtedy sa toto územie spomínalo ako majetok kláštora v Klosterneuburgu a nazývalo sa Katterműhle. V roku 1471 sa prvýkrát spomína poľovnícky zámok Katterburg. Dnešné pomenovanie je z čias vlády cisára Mateja, keď tu pomenovali najstaršiu studňu zámku ako ,,Schöner Brunnen“. Pôvodný zámok v 17. storočí vyhorel, ale Habsburgovci si toto miesto natoľko obľúbili, že sa rozhodli zámok znovu vybudovať. So stavbou sa začalo r. 1695 a bola ukončená r. 1713. V r. 1744 – 1749 však dochádza k rozsiahlej prestavbe. Od čias Márie Terézie si budova uchovala svoju podobu až do súčasnosti. Počas rokov sa stal Schonbrunn najdôležitejším sídlom rakúskych cisárov a bol svedkom častých vzácnych návštev. Býval tu cisár Napoleón I., r. 1832 tu zomrel Napoleónov syn zvaný Orlík a r. 1918 sa tu vzdal koruny a tým aj trónu cisár Karol. Hlavná budova je 175 m dlhá a 55 m široká. Vedie k nej široká aleja (Schloßalle), od ktorej sa otvára pekný pohľad na celé čestné nádvorie, oddelené od ostatnej plochy dvoma vysokými obeliskmi a sochami. Vpravo je potom nevýrazná budova Dvorného divadla, postaveného v r. 1766 – 1767.
Hala zámku je priechodná, vedie do rozľahlého parku. Vpravo je vchod do reprezentačných miestností a vľavo do zámockej kaplnky. Kaplnka bola vysvätená r. 1745. Mramorový hlavný oltár zdobia reliéfy Panny Márie Bolestnej. Vpravo od hlavného vchodu sú hospodárske objekty, v ktorých sa nachádza kolekcia nádherných historických kočov, saní a postrojov. Za zámkom sa nachádza park, ktorý založili v r. 1705 – 1706. V pravej časti parku zoologická záhrada, ktorá je najstaršou v strednej Európe. RING
Ring je trieda lemovaná reprezentatívnymi budovami. Jej dejiny sa začali písať r. 1857, keď cisár František Jozef I. nariadil zrušiť hradby a bašty a na ich mieste dal vybudovať správne budovy. Pre verejnosť ju otvorili až po ôsmich rokoch. Lemovali ju stavby , ktoré zvýšili krásu Viedne a súčasne urobili z nej skutočné moderné veľkomesto. Ring je trieda dlhá 4 kilometre. Súčasťou Ringu je mnoho pamiatok z ktorých spomenieme:
VOTÍVNY KOSTOL
Bol postavený v rokoch 1859 – 1879. Je to ďalšia významná novogotická stavba. Kostol dal postaviť cisár František I. na znak vďaky za záchranu pred atentátom. V interiéri, kde je rad pamätných tabúl, upúta pozornosť hlavne prvá kaplnka vpravo od hlavného oltára s renesančným náhrobkom N. Salma. Pekný je i gotický oltár z 15. storočia v pravej lodi. DVORNÉ DIVADLO
Bolo postavené v rokoch 1874 – 1888 v novorenesančnom štýle. Koncom druhej svetovej vojny divadlo ťažko poškodili, ale v r.
1945 – 1955 ho úplne obnovili. Z jeho výzdoby upútajú busty slávnych spisovateľov a básnikov pod oknami hlavného priečelia. Vo vnútri sú maľby G. a E. Klimovcov.
NOVÁ RADNICA
Je dominantou Radničného námestia. Bola postavená v rokoch 1872 – 1883. Je to najvýznamnejšia novogotická stavba mesta s 97,9 m vysokou vežou zakončenou 6 m vysokým ,,železným radničným mužom“, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Vnútri je veľkolepé schodište, na ktorého odpočívadle je pamätná tabuľa slávnych osobností mesta, a veľká novogotická sála vyzdobená sochami. Konajú sa tu koncerty. Pred radnicou je radničný park s mnohými modernými sochami slávnych osobností. Napríklad: Johana Straßa, Josepha Lannera, prezidenta Dr. K. Rennera, starostu a neskôr i prezidenta Th. Kornera a maliara F. Waldmüllera. V parku môžeme vidieť i tzv. Peknú studňu (Schőner Brunnen) je to najstaršia studňa zámku a podľa nej dostal pomenovanie i zámok. Z parku možno vyjsť bránou, kde stojí tzv. Kaiserstockl – budova, ktorú dala postaviť Mária Terézia pre svojho radcu a kancelára grófa Kounica. Neskôr bol sídlom ministrov zahraničia.
PARLAMENT
Postavili ho v r. 1873 – 1883. Atiku jeho budovy zdobia viac ako dve desiatky sôch. Sochárske stvárnenie tympanónu v priečelí je dielom E. Helmera a mozaika za stĺporadím je od Lebiedzkiho. Sochársku výzdobu rampy dopĺňa veľkolepá Aténina studňa, socha Atény, pri jej nohách sú alegorické postavy hlavných riek mocnárstva: Labe, Vltava, Inn, Dunaj.
BENÁTKY
Pôvod Benátok – V priebehu dlhodobého historického procesu, ktorý začína prvými náznakmi úpadku Rímskej ríše, X. Regio, to je Venetia a Histria, sa stalo najviac trpiacou oblasťou celého impéria. Život v kraji sa stával čím ďalej tým viac neistý. Ožobračení obyvatelia boli nútení opustiť svoje obydlia a hľadať útulok a väčšiu istotu na ostrovoch.
Mesto Benátky vzniklo na ostrovoch Rivoalto v roku 810, keď sa skupina ľudí, na čelo ktorých sa postavil Angelo Partecipazio, rozhodla opustiť Malamocco, v tej dobe dôležité centrum, a rozhodla sa usadiť na ostrovoch uprostred lagúny. Nové generácie, ktorým toto prostredie ponúkalo vhodnú pôdu na akúkoľvek ľudskú činnosť, vytvorili vlastnú existenciu v symbióze s prírodou a s výhodami, ktoré im táto poskytovala.
Benátky – Mesto ponúka návštevníkom zbytky zrúcanín z 8.-10. storočia na ostrovoch Torcello a Murano alebo ďalšie zastavané niektorými benátskymi budovami.
Ide o zbytky civilizácie, ktorá v dobe Atily a Longobardov opustila pevninu a priniesla medzi vody lagúny vlastnú prastarú tradíciu benátskeho kraja. Potom je tu viditeľná stopa byzantskej kultúry, viditeľná na rytinách starého Dóžovho paláca, alebo v dodnes zachovaných byzantských oblúkoch, v systéme baziliky sv. Marka a niektorých kostoloch. Neskôr človek gotiky, keď stotožnenie umenia a ekonomického rozmachu je potvrdením seba samého ako neobmedzeného pána sveta: Dóžov palác, dekorácia baziliky sv. Marka Ca`d´Oro, a všetky ostatné paláce stredných veľkostí so stavebným a sochárskym dekorom čistej orientálnej idei. Človek renesancie stotožnený v námestí sv. Marka, v Malom námestí, a v palácoch na Canal Grande, kde veľkoleposť a odmeranosť prerušujú byzantskú rovnováhu mesta, tento človek prekoná hranice vody a spojí sa s tradíciou románskou, ktorú už ovládol a ktorej pôsobenie vytvorilo základ kultúry. Benátky v18. storočí nevytvárajú dejiny, ale ani im nepodliehajú. Benátčan žije v ústraní, vo svojej lagúne, stretáva sa s ľuďmi sebe podobnými v divadle, pri hrách, na námestiach, v uliciach necháva voľný priebeh revolúciám – najskôr priemyselnej, neskôr politickej. NÁMESTIE SV. MARKA
Republika Serenissima (v preklade Najjasnejší) vytvárala námestie sv. Marka mnoho storočí. V 12. storočí to bol voľný priestor pred bazilikou, neskôr sa stalo miestom, ktoré slúžilo k cirkevným a politickým manifestáciám. Vybudovanie súkromnej dóžovej kaplnky, to jest baziliky sv. Marka, bolo základným dôvodom vzniku námestia. Bazilika spojená na južnej strane sa stala už od začiatku základným bodom architektúry celého námestia. Náboženská funkcia námestia sa objavuje v celej svojej dôležitosti už na priečelí baziliky, bohaté cirkevným obsahom, ktoré nielen predstavuje interiér baziliky zvonku, ale súčasne sa stáva veľkým oltárom pre ľud na námestí, ktorému nebol povolený vstup do chrámu, a ktorý sa mohol odtiaľto zúčastniť cirkevného obradu. BAZILIKA SV. MARKA
V roku 832 bol zasvätený prvý kostol evanjelistovi sv. Markovi, ktorého pozostatky boli podľa legendy ukradnuté v kláštore v egyptskej Alexandrii dvoma benátskymi moreplavcami a privezené do Benátok. Evanjelický symbol okrídleného leva sa stal symbolom mesta a sv. Marek jeho patrónom. Kostol nazývaný tiež Partecipazov bol zničený v roku 976, keď vzbúrený ľud , aby sa pomstil Pietrovi IV. Candianovi, podpálil Dóžov palác. Jeho nástupca, Pietro Orseolo začal rekonštrukciu o obnovovanie zničených budov. V roku 1094 bol kostol vysvätený. Kostol bol ďalšie storočia nepretržite obohacovaný výzdobou, mramorovým obložením a mozaikami.
Doplňujúce práce boli v 15. storočí dokončené okázalým zakončením listovou dekoráciou. Bazilika sv. Marka je známa taktiež svojimi mozaikami, ktoré zdobia vnútro i priečelie baziliky. Na týchto mozaikách zdobených zlatom, nájdeme výjavy so svetskou i náboženskou tématikou. Na priečelí chrámu sa taktiež nachádzajú štyri kone. O týchto koňoch privezených benátčanmi z Konštantinopolu dobytého v roku 1204 behom štvrtej križiackej výpravy, nepoznáme s presnosťou vôbec nič. Ani dátum ich odliatia, zliatinu kovu z ktorého sú vyrobené ani miesto ich pôvodu. Vyvolali mnoho dohadov, Grécko či Rím, bronz či meď, 4. storočie p.n.l. alebo 2. storočie n.l. Pre Benátsky štát predstavovali tieto kone v minulých storočiach vzor sily a moci. Po dobití Benátskeho štátu Napoleon nariadil tieto kone previesť do Paríža. V dobe rakúskej nadvlády boli vrátené na svoje miesto, aby naďalej reprezentovali tradíciu mesta. Interiér chrámu je postavený podľa starého zvyku stavby katedrál. Má pôdorys tvaru gréckeho
kríža, neveľkých a nepresných rozmerov. Podlaha je z mramoru a zostavená je do mozaík. Piliere sú zo vzácneho mramoru, steny sú obložené mramorovými doskami rôznej farby, horné steny a kupola sú pokryté zlatými a sklenenými mozaikami.
DÓŽOV PALÁC
Vznikol v druhej polovici 9. storočia a Benátska republika vykladala neustále obrovské množstvo peňazí na udržiavanie jeho vonkajšieho i vnútorného vzhľadu, aby dôstojne reprezentoval ideál štátu. Jeho pôvodný účel bol obranný a preto bol postavený ako hradná pevnosť, neskôr v dobe byzantskej a predovšetkým v dobe gotiky získal odľahčený architektonický štýl. Súčasný vzhľad paláca predstavujú gotické tvary 14. storočia v širokých oknách, spolu so vzácnym mramorovým obložením stien zobrazujúcich blahobyt Benátskeho štátu. Dóžov palác mal niekoľko presných funkcií. Na strane ku kanálu bol umiestnený dóžov apartmán, v nasledujúcich sálach sídlili rôzne benátske magistrály, ako Senát a Kolégium(Rada), palác Spravodlivosti so súdnymi sálami a väzením, v rohovom krídle smerom k Ponte della Paglia bola zbrojnica. V krídle smerom k lagúne je sála Rady Starších. Volebná miestnosť je umiestnená v krídle smerom k Malému námestiu, kde sa predtým nachádzala Markova knižnica. Sály paláca sú zdobené nástennými maľbami. Priečelie paláca tvoria mohutné stĺpy zakončené vzácnymi hlavicami. Na hlavných stĺpoch sú zobrazené výjavy, ktoré predstavujú dôležitosť paláca a štátu: symboly obchodu, vojny a mieru.
Steny priečelia sú zdobené farebnými doskami z mramoru v tvare kosoštvorcov.
ZÁLIV SV. MARKA A KANÁL GRANDE
Záliv sv. Marka je tá časť lagúny, ktorá sa rozprestiera od Prístavu sv. Marka k brehu ostrova sv. Juraja. Na pravej strane naproti je ostrov Giudecca a bližšie Punta della Dogana, s ktorou je spojený Chrám Spásy. Od prístavu sv. Marka môžeme začať našu exkurziu po Canal Grande. Pre turistov je možnosť plaviť sa po Canal Grande na gondolách, ktoré sú jedným zo symbolov Benátok, až k námestiu Roma. Hlavne pri západe slnka zažije turista
nezabudnuteľné chvíle na vodách lagúny.
RÍM A VATIKÁN
NÁMESTIE SV. PETRA
Námestie sv. Petra je majstrovským dielom Berniniho. Má tvar oválu otvoreného do ul. Via della Conciliazione a má charakterizovať otvorenú náruč Cirkvi. Hranice Vatikánskeho mestského štátu sú v otvorenej časti vyznačené inou dlažbou. Celú plochu obklopuje kolonáda s 284 stĺpmi a 88 piliermi. Toto dielo, ktoré sa pokladá za skvost baroka, postavili na príkaz pápeža Alexandra VII. v roku1556-67. Monumentálnu kolonádu dopĺňa 144 sôch svätcov. Uprostred námestia stojí egyptský obelisk pochádzajúci z Nerónových záhrad a tvrdí sa, že pri ňom v r.67 ukrižovali sv. Petra. Medzi kolonádou a chrámom sv. Petra je tzv. Bronzová brána, ktorú stráži švajčiarska garda. Tu sa nachádza vstup do Vatikánu, ktorý sa vždy po smrti pápeža pečatí. BAZILIKA SV. PETRA
Baziliku postavil na mieste chrámu vybudovaného už za vlády cisára Konštantína. Konštantinova päťloďová bazilika postavená okolo r. 326 nad miestom, kde bol pochovaný sv. Peter, bola bohato vyzdobená mozaikami, vďaka ktorým patrila k najkrajším chrámom na svete. Pápež Július II. položil základný kameň na stavbu nového chrámu, ktorého prvým staviteľom sa stal Bramante. Neskôr stavbou poverili Raffaela. Na chráme pracovali aj slávni stavitelia ako A. da Sangallo, M. Buonarroti, Vignola, Giacomo della Porta, Maderna a Bernini. K priečeliu vystupuje široké schodište, nad ktorým sa týči vysoká fasáda, zakončená rímsou s radom sôch apoštolov, Krista, a sv. Jána Krstiteľa. V interiéri nás budú zaujímať portály, ktorých je celkove päť. Úplne vpravo je zamurovaná tzv. Svätá brána, ktorú pápež otvára iba vo svätom roku, t. j. raz za 25 rokov. Druhé dvere sú bronzové, tretia brána pochádza z pôvodnej baziliky, nasledujú nové dvere a posledné sa nazývajú aj Brána smrti. Strednú , hlavnú loď nesú mohutné piliere. Pod kupolou sa nachádza veľkolepý hlavný oltár. Pred oltárom sa nachádza hrob sv.
Petra, kde stále horí 72 olejových lámp, pre ktoré sa olej získava z Olivovej záhrady. Ďalšou zaujímavosťou interiéru je Cappella Colonna s kupolou, kde sa nachádza najväčší reliéf v Európe – Stretnutie Leva Veľkého s Atillom. Za hlavným oltárom sa nachádza oltár katedry. Je to bronzový trón, nad ktorým sú pápežské znaky. Chrám je bohatý na nádherné kaplnky, ako kaplnka sv. Sebastiána , kaplnka Capella Colonna , kaplnka Capella Clementina, Capella delle Presentazioni, a kaplnka s krstiteľnicou. Kým opustíme baziliku sv. Petra, môžeme zostúpiť do podzemných krýpt alebo vystúpiť na kupolu, odkiaľ sa otvára krásny pohľad na Rím.
VATIKÁNSKY PALÁC A VATIKÁNSKE MÚZEÁ
Druhou časťou Vatikánskeho štátu, ktorá je prístupná verejnosti, je historická časť vatikánskych budov a múzeá, patriace k najväčším na svete. Múzeá založil pápež Mikuláš V. a významne ich rozšírili za pápeža Júliusa II. Za pápeža Pia V. sa tieto zbierky rozdali a zničili a obnovené boli až za pápeža Klementa XIV. Existujú tu 4 okruhy turistických prehliadok. Prvá časť je venovaná egyptskému umeniu. Veľmi cenné sú Galéria búst, Galéria sôch, Siene zvierat, Sieň múz, Okrúhla sála, Sály gréckeho kríža. Ďalší priestor sa nazýva Galéria svietnikov, okruh smeruje do Galérie Profana, Galérie gobelínov a Galérie máp. Hodnotné sú Konštantínova sála, Sieň šerosvitu. Súčasťou tohto celku sú ďalšie miestnosti – Stanze di Raffaelo, ktoré sú vyzdobené freskami. Známa je freska Aténska škola. Do ďalšieho okruhu patrí šesť miestností nazývaných Appartamento Borgia. Najväčším klenotom je však Sixtínska kaplnka.
SIXTÍNSKA KAPLNKA
Dal ju postaviť v r. 1473-84 pápež Sixtus IV. Je vyzdobená freskami od najpoprednejších umelcov (Pinturicchio, Botticelli, Roselli, Perugio). Najväčšiu hodnotu má freska na strope, ktorú namaľoval Michelangelo. Za tému si zvolil stvorenie sveta, ktorý doplnil prorokmi a Sibylami. ANJELSKÝ HRAD
Táto stavba ináč nazývaná aj Hadriánovo mauzóleum, pochádza z r. 135-139. Posledným cisárom, ktorého tu pochovali, bol Septimius Severus. Neskôr, keď sa stavala Auretánska hradba, stalo sa mauzóleum jeho súčasťou. Premenoval ho pápež Gregor a dôvodom boli vidiny na odvrátenie moru. Pápež videl ako archanjel Gabriel zostupuje z hradieb a zasúva meč do pošvy, ako znak vyplnenia ich prosieb. Na strechu nechal pápež umiestniť sochu anjela. Anjelský hrad sa stal pevnosťou, kde sa utiekali pápeži v čase nebezpečenstva.
V nasledujúcich rokoch ho spojili podzemnými chodbami s pápežskými palácmi.
PIAZZA VENEZIA
Centrom historického jadra je námestie Piazza Venezia obklopené historickými budovami. Dominantou je pamätník Viktora Emanuela II. z bieleho mramoru a travertínu. PANTEÓN
Leží medzi ulicami Corso Vittorio Emanuele II., Piazza Colonna a Piazza Navona. Panteón, hlavná zaujímavosť, jediný dodnes zachovaný rímsky chrám, v ktorom uctievali všetky rímske božstvá. Panteón založil r. 27 p.n.l. Markus Agrippa. Vnútorný priestor má dokonalú akustiku, mohutnosť priestoru znásobuje jeho prázdnota, nie sú tu nijaké oltáre. Piazza Navona patrí k najkrajším rímskym námestiam. V rímskych časoch tu stál štadión, konali sa tu gladiátorské hry. V strede stojí monumentálna Fontána štyroch riek. KAPITOL
Býval centrom a symbolom mesta, stál tu hrad a chrám Jupitera Kapitolského. Pôvodný chrám neskôr patril benediktínom a františkánom. Interiér delí 22 antických stĺpov. V minulosti boli okolo kostola kláštorné budovy. Kapitolské námestie je vybudované podľa návrhu Michelangela. V jeho strede je jazdecká socha Marka Aurélia. Nad sochou stojí palác s vežičkou – Rímska radnica. Na ľavej strane námestia je tzv. Palazzo Nuovo, a na pravej je Palazzo dei Conservatori. FORUM ROMANUM
Forum romanum je najnavštevovanejšie miesto starovekého Ríma. Stojí na mieste, kde boli v dávnoveku močariská odvodnené kanálom Cloaca Maxima. Najväčší rozkvet prežívalo toto miesto v 2. storočí p.n.l. Na tomto priestore sa odohrával verejný život. Vľavo od vchodu stojí Emiliova bazilika, vedľa stála ďalšia z budov fóra – Curia. V nej zasadal rímsky senát a rozhodoval o dianí v ríši. dominantnou stavbou je Víťazný oblúk Septimia Severa. Neďaleko od neho sa týči 8 stĺpov Saturnovho chrámu. Zo stavieb na Fore Romane treba pripomenúť rečnícku tribúnu, stĺp cisára Foku. Vedľa Víťazného oblúka je tzv. Umbilicus urbis Romae – pupok Ríma, ktorý mal určovať stred Ríma. Z ďalších stavieb sú známe chrámy Dioskurov Kastora a Polluka, zvyšky Augustovho chrámu, Romulov chrám, zvyšky najväčšej stavby Fóra – Maxentiovej baziliky. KOLOSEUM
V r. 70-80 ho nechal vybudovať cisár Vespazián na pamäť víťazstva Rimanov nad Židmi. Dielo dokončil syn zakladateľa, cisár Titus. Pri príležitosti jeho otvorenia sa konali 100 dní hry. Koloseum tvorí ovál s rozmermi 188 x 156 metrov a hľadiskom, ktoré malo 5 poschodí. Udáva sa, že počas hier a popráv tu prišlo o život asi 400 000 ľudí. Smrť stoviek mučeníkov dnes pripomína kríž pred vchodom.
VIA APPIA ANTIKA
Je najslávnejšou rímskou cestou. Cestou si možno prezrieť kostolík S.
Cesareo in Palato, hrobku rodu Scipioneovcov, i Drusov oblúk. Viu Appiu založil v r. 312 p.n.l. cenzor Appius Claudius. Podľa zákona sa mŕtvi pochovávali popri hlavných cestách. Preto sa tu začali budovať v podzemí pohrebiská – katakomby, ktorých dĺžka v okolí Ríma presahuje niekoľko sto kilometrov. Katakomby slúžili v čase prenasledovania kresťanov ako miesto bohoslužieb.
BAZILIKA SANTA MARIA MAGGIORE
Bazilika stojí južne od hlavnej železnične stanice – Stazione Termini. K jej založeniu v roku 352 sa viaže povesť, podľa ktorej mal pápež Liberius sen, že uprostred leta tu napadal sneh. Vybral sa na toto miesto a zistil, že je to pravda, preto nechal na tomto pahorku vystaviť kostol. V roku 867 tu pápež Hadrián II. za prítomnosti Cyrila a Metoda schválil slovanskú liturgiu. Do predsiene kostola vedie 5 vchodov, z ktorých jeden (Svätá brána) sa otvára iba vo svätom roku. KOSTOL S. PIETRO IN VINCOLI
Jeho zakladateľkou bola cisárovná Eudoxia, manželka cisára Valentiniána III. Mal slúžiť na uloženie relikvie – reťazí, ktorými bol spútaný svätý Peter. Najväčšiu pozornosť v interiéri si zasluhuje socha Mojžiša od Michelangela. Použitá literatúra
1. Automapa - Autoatlas , GKP , Praha,
2. Benátky , Vydavateľstvo Storti Edizioni , Venezia 1993
3. Benátky , vydavateľstvo Šport , Bratislava 1994
4. Rím a Vatikán , Dr. Jromír Sopouch ,Vydavateľstvo Šport , Bratislava 1991
5. Viedeň , Vydavateľstvo Šport , Bratislava 1991
PRÍLOHY.
|
