3.2. Škodlivé účinky stenšovania

3.2.1. Vplyv na zdravie človeka
Škodlivé účinky stenšovania ozónovej vrstvy nie sú na prvý pohľad zrejmé. Ultrafialové žiarenie, vyvolávajúce rakovinu kože, je jednou z príčin. Ozónová diera tak môže spôsobiť prírastok počtu ľudí, trpiacich touto chorobou. Bolo odhadnuté, že úbytok ozónu o 1 % zvýši frekvenciu výskytu rakoviny kože o 3 %. Rakovina nie je jediným následkom rednutia ozónovej vrstvy. Rovnako narastá počet prípadov očného zákalu. Pri nadmernom UV žiarení dochádza k tzv. snežnej slepote. Odhaduje sa, že úbytok 10 % ozónu by v roku 2050 viedol k 4 miliónom prípadov očného zákalu naviac, a to len v USA. Akútne pôsobenie UV žiarenia na organizmus človeka tiež vyvoláva stresové účinky so zvýšením celkovej intenzity metabolizmu, zvýšením tlaku krvi, stimuláciou činnosti štítnej žľazy a hypofýzy. Celkove vedie k zmenám v imunitnom systéme človeka, oslabuje ho a tým zvyšuje počet prípadov infekčných ochorení.

3.2.2 Vplyv UV žiarenia na rastliny
Ľudia nie sú jedinými obeťami stenšovania ozónovej vrstvy. Ultrafialové lúče škodia aj rastlinám.

3.2.2.1 Suchozemské rastliny - Suchozemské rastliny sa čiastočne prispôsobili súčastnej intenzite žiarenia, avšak asi dve tretiny sú citlivé na UV-B žiarenie, pričom stupeň citlivosti sa mení v širokom rozpätí, dokonca aj v rámci rôznych odrôd jedného druhu. Ukazuje sa, že u citlivých rastlín pri zvýšenej intenzite UV-B žiarenia dochádza k spomaleniu rastu, majú menšie listy a preto nie sú schopné účinnej fotosyntézy a rastliny majú nižšiu úrodnosť. V niektorých prípadoch sa u rastlín objavili dokonca aj zmeny v chemickom zložení, čo môže ovplyvniť kvalitu potravín. Zvýšená intenzita UV-B môže taktiež ovplyvniť aj produktivitu lesa, rovnováhu v prírodných ekosystémoch a tým zmeniť rozloženie a početnosť rastlinných druhov.

3.2.2.2 Vodné rastliny - Vplyv akéhokoľvek zvýšenia UV-B žiarenia na vodné rastlinstvo závisí od hĺbky, do ktorej preniká. Môže ohroziť celú pobrežnú flóru a faunu a všetky rastliny a živočíchy žijúce v ústiach a lagúnach. Taktiež spomaľuje proces fotosyntézy vo fytoplanktóne.

3.2.3 Vplyv žiarenia na podnebie
Opakované cykly vzniku a zániku ozónu v atmosfére sú sprevádzané celkovou absorpciou slnečného žiarenia, ktoré sa nakoniec hromadí v stratosfére vo forme tepla. Preto možno predpokladať, že akýkoľvek úbytok ozónu môže spôsobiť zmenu teplotnej štruktúry atmosféry. Okrem toho ozón absorbuje infračervené žiarenie, a preto tiež akékoľvek zmeny jeho koncentrácie zvýšia účinok skleníkového efektu.

4. Prevencia stenšovania ozónovej vrstvy
Prvým krokom k obmedzovaniu vypúšťania freónov do životného prostredia bola akcia v USA v roku 1977, keď tri federálne organizácie vydali spoločné vyhlásenie, ktoré viedlo k prijatiu zákonov zakazujúcich používanie freónov v sprejoch a v nádobách. Prvé kroky k dosiahnutiu medzinárodnej dohody boli urobené v roku 1981. Bola vytvorená pracovná skupina právnych a technických odborníkov, poverená zostavením návrhu „Konvencia na ochranu ozónovej vrstvy“, a po dlhých rokovaniach sa dospelo k Viedenskej dohode, ktorú v marci 1985 podpísalo 20 štátov. Dňa 16. septembra 1987 bol dohodnutý Montrealský protokol. Schválilo ho 11 štátov, ktoré predstavovali dve tretiny celkovej spotreby. Jeho celkovým cieľom bolo do roku 1992 zmraziť spotrebu halogénov a v roku 2000 znížiť spotrebu freónov až na 50 %.