referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivan
Streda, 8. júla 2020
Atmosféra Zeme a Ozón
Dátum pridania: 26.03.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jennie18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 731
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 

1. Atmosféra Zeme
Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Nemá výraznú hornú hranicu (splýva s kozmickým priestorom) a otáča sa spolu so Zemou. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry. Tiež nás chráni pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Atmosféra je rozdelená do piatich vrstiev: troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra. Na vrchole stratosféry (asi 50 km) je koncentrovaný ozón vo vrstve, ktorej hovoríme ozónová vrstva. Teplota je tu vyššia než v troposfére (vrstva najbližšia zemskému povrchu), pretože ozón zachytáva veľké množstvo škodlivých ultrafialových slnečných lúčov. V ozónosfére prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. Za prítomnosti slnečného žiarenia tu dochádza k fotochemickým procesom, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu.

2. Ozón
Ozón je však zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. Vzniká tak, že sa dvojatómový kyslík rozštiepi pri pôsobení ultrafialových lúčov (fotónov) zo slnečného žiarenia na dva jednoatómové kyslíky a tie sa spoja s dvojatómovými a vytvoria trojatómový – ozón. Keďže molekula ozónu ochotne absorbovala energiu UV-fotónu, znížila tým jeho energiu. Keby UV lúče prešli na zemský povrch bez straty energie v ozónovej vrstve, boli by mimoriadne nebezpečné pre pozemské organizmy, pretože vysoká energia fotónov spôsobuje vznik rôznych typov rakovinových nádorov kože a poškodenia zraku. Hlavnou funkciou ozónu je, že predstavuje ochranný filter pred slnečným ultrafialovým žiarením, ktoré predstavuje vážny problém pri neželaných modifikáciách genetickej výbavy buniek.

Opakom životu prospešného ozónu v stratosfére je prízemný ozón, vyskytujúci sa tesne nad zemským povrchom. Ak koncentrácia ozónu v prízemnej vrstve výrazne prekračuje uvedenú hodnotu, predstavuje to vážny problém, pretože ozón je veľmi toxický. Aj v mierne zvýšenej koncentrácii dráždi dýchacie cesty a môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia, alebo narušenie rastu plodín. Zvýšený vznik prízemného ozónu pozorujeme najmä počas horúcich letných dní v lokalitách s vysokou koncentráciou výfukových plynov spaľovacích motorov, kde dochádza k nárastu obsahu oxidov dusíka a plynných uhľovodíkov vo vzduchu. Tento jav sa spoločným názvom označuje ako suchý smog, podľa miesta svojho častého a prvýkrát pozorovaného výskytu v roku 1940 tiež ako losangeleský smog. Ozón je jedným z najtoxickejších znečisťujúcich látok troposféry. Je to aj veľmi účinný skleníkový plyn. Ozón je vo vzdušnom obale zeme veľmi nerovnomerne rozložený. Oblasť najvyšších koncentrácií ozónu sa nachádza vo výške medzi 25 - 30 km v tzv. ozónovej vrstve.

3. Stenšovanie ozónovej vrstvy a vznik ozónovej diery
Ozónová diera je oblasť - najmä nad Arktídou a Antarktídou - s prudko zníženou koncentráciou ozónu v dôsledku antropogénneho znečistenia. Od roku 1970 pozorujeme stenšovanie ozónovej vrstvy v oblasti celej zemegule. Je to spôsobené civilizačnými vplyvmi. V súčasnosti poznáme viac ako 200 chemických reakcií procesu rozkladu ozónu. Hlavnou príčinou úbytku sú zlúčeniny chlóru, brómu, a fluóru, ktoré v stratosfére rozkladajú ozón. Sem sa dostávajú predovšetkým v podobe freónov. To je obchodný názov zlúčenín používaných napr. na chladenie (chladničky, mrazničky, klimatizácia), ale aj ako hnací plyn sprejov.

3.1. Freóny
Freóny boli vynájdené v marci roku 1930 Tomom Midgleyom. Sú to nejedovaté, nehorľavé, chemicky nereaktívne, silno prchavé chlórovo-fluorové uhľovodíky. Majú veľkú reakčnú schopnosť a dlhú životnosť, čím sa neustále zväčšuje ich koncentrácia v ovzduší. Prenikajú až do stratosféry, kde sa ich molekuly štiepia pôsobením ultrafialového žiarenia Slnka a vzniká voľný chlór. Ten sa ihneď zlučuje s atómovým kyslíkom v ozónovej vrstve, ktorá sa nachádza 25-30 km nad zemou, na oxid chlórny. Následkom toho klesá množstvo ozónu v stratosfére.

Ozónová diera je viac ako 50% dočasná strata ozónu v stratosfére. Vzniká v jesenných mesiacoch (september až november) a každoročne sa zväčšuje. Vytvára sa vďaka súhre niekoľkých podmienok. Počas zimy sa v Antarktíde vplyvom neprítomnosti slnečného svitu extrémne ochladí. To vytvára obrovský rotujúci polárny vír, ktorý zabraňuje, aby sa dovnútra víru dostal vzduch bohatší na ozón. Teplota tu klesá až na -90 °C a mrznutím riedkej vodnej pary sa vytvárajú stratosferické mraky. V priebehu zimy sa molekuly freónov a iných, ozón rozkladajúcich plynov nad Antarktídou zachytávajú v kryštáloch ľadu. Keď sa tieto kryštáliky v lete rozpustia, uvoľní sa naraz veľké množstvo týchto látok, čo má za následok rozklad veľkého množstva ozónu. Po dvoch, troch mesiacoch sa masa vzduchu s menším množstvom ozónu dáva do pohybu z Antarktídy do iných častí sveta. Tak vzniká škodlivá ozónová diera v atmosfére planéty. Ozónová diera nad Antarktídou bola začiatkom septembra najväčšia v celej histórii od začiatku meraní pred pätnástimi rokmi – dosahovala 29 miliónov štvorcových kilometrov, čo je približne trojnásobok rozlohy USA. Zo zhodnotenia výsledkov meraní vyplýva, že ozónová diera sa po prvýkrát rozšírila aj nad obývané oblasti. Najviac zasiahnutých bolo 120 tisíc obyvateľov mesta Punta Arenas v Chile. Dva dni boli vystavení bez ochrany nebezpečnému ultrafialovému žiareniu. Podľa odborníkov išlo o druhý najvážnejší rizikový stupeň – už sedemminútový pobyt na Slnku mohol spôsobiť popáleniny.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.