V lete nedosahuje vzduch na arktických ostrovoch príliš veľké teploty, aj keď vo vnútrozemí môžu v niektorých oblastiach nastať krátke obdobia tepla, pri ktorých teploty vystupujú aj k 30°C. Ďalej na juh je podnebie typicky kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami. Najteplejšie je v južnom Ontariu, v oblasti Veľkých jazier. Najmiernejšie zimy sú na juhovýchodnom a hlavne západnom pobreží, ktoré ma charakteristické oceánske podnebie. Vetry vanúce z mora prinášajú silné dažďové a snehové zrážky k Pobrežným vrchom, ale za nimi sa nachádza oblasť v zrážkovom tieni, suchá najmä v zime. V lete, známom prérijnými búrkami, poskytujú zrážky celej rozsiahlej oblasti Veľkých planín. Ďalej na východe sú zdrojom vlahy Veľké jazera. Vlhký vzduch od Atlantického oceánu prináša v lete hojné dažďové zrážky a v zime obzvlášť husté sneženie na Newfoundlande a Novom Škótsku.

Väčšia časť skalnatého horského terénu Arktických ostrovov je obklopená ľadovou a snehovou prikrývkou, a niektoré masívy sú celé pokryté obrovskými ľadovcami. Ľadovce sa nachádzajú na hornatých ostrovoch, kde leto (obdobie, kedy teploty presahujú 0°C) trvá len veľmi krátko, maximálne od začiatku júna po koniec augusta. Dní bez mrazu je tu ešte menej. Zem tu zamŕza až do hĺbky 600m. Zrážky tu dosahujú len 250 mm, polovicu tvorí letní dážď a druhú zasa snehové zrážky.

4.1.3. Pôdy

Vo všeobecnosti možno povedať, že v Kanade sa dajú rozlíšiť tri pôdne zóny, ktoré korešpondujú s vegetačnými pásmami. Pôdy južných prérií sú svetlohnedej farby a podzolového charakteru, pričom dôvodom pre toto sfarbenie je riedka vegetácia. Tento typ pôdy je najmenej úrodný. Suchá v tejto oblasti sú spojené s vertikálnym pohybom vlhkosti v pôde. Dôsledkom je vyvieranie minerálnych solí na povrchu. Noooo. Viac na sever sa nachádza úrodnejší pás tmavších hnedozemí, úrodnejších vďaka väčšiemu množstvu humusu. Obsahujú menej minerálnych solí a sú vhodnejšie pre poľnohospodárstvo. Ešte viac na sever sa nachádza oblasť černozemí, úrodných vďaka vyššej kvalite humusu. Mierna povaha zrážok v oblasti má za dôsledok absenciu nerastných surovín. 4.1.4. Rastlinstvo

Hranica lesov v severnej Kanade sa tiahne v oblúku od stredného Labradoru pod polostrovom Ungava k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu. Pokračuje pozdĺž jeho pobrežia ďalej smerom k severozápadu až k Veľkému Medvediemu jazeru a ústiu rieky Mackenzie a rozsiate sú až po Aljašku. Ďalej na sever sa rozkladá oblasť, ktorá sa nazýva Barren Grounds a kde je pôda väčšinou večne zamrznutá, rozmŕzajúca v lete do hĺbky niekoľko centimetrov, zarastená sporou vegetáciou tundry.