referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Streda, 4. decembra 2024
Opakovanie zemepis 5. ročník
Dátum pridania: 09.04.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: merymery
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 656
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
Zmeny krajín na Zemi od rovníka k pólom spôsobujú: Prírodné činitele: teplo, svetlo, voda, vzdušné prúdy
Typy krajín vo vysokých pohoriach sa striedajú, pretože čím vyššie ideme, tým je tam chladnejšie.
Nadmorská výška a úbytok tepla menia vzhľad krajiny.

Typy krajín: dažďové lesy , savany, púšte, stepi, tundra, polárna krajina.

Dažďové lesy
rastú okolo rovníka, kde je veľmi teplo a vlhko. Denne tam prší.
Rieky v dažďových lesoch majú dostatok vody, pretože denne sa opakuje kolobeh vody. Voda sa vyparuje z pôdy, vo výške sa ochladzuje, zráža a vytvára oblaky. Dážď padá naspäť.
Lesy vytvárajú poschodový porast. Najvyššie sú vysoké až 50 m. Najnižšie stromy majú 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast. Rastliny sa ťahajú za svetlom, lebo stromy sú veľmi vysoké.
Živočíchom poskytuje úkryt husté rastlinstvo pod stromami. Tu nedopadajú na zem takmer žiadne slnečné lúče. Žije tu veľa hadov, opíc, hmyzu a vtákov.
Monzúnové majú obdobie sucha a obdobie dažďov. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Od oceána sem prúdi vlhký vzduch – monzún. V období sucha monzún prúdi z pevniny nad oceán.

Savany – krajiny s trávnatým porastom v teplom podnebí, kde sa voda rýchlejšie vyparuje. Rastú v Afrike a Južnej Amerika. Striedajú sa obdobia dažďov a sucha.
V období sucha sa stromy bránia vyschnutiu tým, že uchovávajú vlahu v kmeni a kožovitých listoch.
Žije tu: žirafa, antilopa, slon, nosorožec, pštros, zebra, hroch, lev, pavián
V južnej Amerike od rovníka k obratníku Kozorožca, v Afrike nad a pod dažďovým lesom, menšia časť Indie a okolo pobrežia Austrálie

Púšte sa nachádzajú okolo obratníkov, pretože je tu dosť teplo, ale nedostatok vody.
Cez deň veľmi horúco, v noci mrzne. Prší občas.
Sahara, Sýrska púšť, Gobi, Kalahari, Veľká piesočná a Viktóriina púšť
Vádí – korytá po riekach, ktoré vytvoril dážď
Oáza – miesto, kde podzemná voda vystúpila na povrch.

Subropická krajina , nachádza sa medzi tropickým a miernym podnebím, pri moriach. Sú tu veľké teplotné a zrážkové rozdiely. Horúce letá a daždivé zimy.
Najviac vody je v riekach v zime a najmenej v lete. Závisí od dažďov.
Stromy a kríky majú tvrdé kožovité listy, aby sa menej vyparovala vody. Listy sú väčšinou celý rok zelené (vavrín, dub korkový, céder, borovica – pínia a eukalypty).
Žije tu daniel, jeleň, králik, jašterica, divá ovca, koza a dikobraz

Stepi na jednotlivých kontinentoch:
a) v severnej Amerike – prérie
b) v južnej Amerike – pampy
c) v Európe a Ázii – stepi
g) v Austrálii - buš

Stepi vznikli v miernom podnebí vo vnútrozemí kontinentov, kde málo prší. Sú tu teplé, suché letá a studené zimy. Je tu veľa bylín, tráv, ktoré sú potravou pre zver.
Žijú tu: divé kone, zajace, bažanty..
V Austrálii – pštros, klokan, emu, kengura, pes dingo, škorpión
V Amerike – skunk a bizón, lama, mravčiar
Ázii – sajga stepná

Ihličnaté a listnaté lesy
Vyskytujú sa v miernom podnebnom pásme na severnej pologuli, na južnej je málo súše s miernym podnebím.
Listnaté lesy potrebujú o niečo viac tepla, preto rastú južnejšie ako ihličnaté. Potrebujú teplo aspoň 4 mesiace, ihličnaté iba 1 až 3 mesiace.
(Buk, dub, jelša, topoľ, lipa, breza; borovica, smrek, jedľa, smrekovec, kosodrevina)
Živočíchy : Medveď, líška, srnka, jeleň, vlk, hmyz, chrobáky, zajac, diviak, kamzík , orol, sokol,...

Tajga – ihličnaté lesy na severe mierneho pásma, kde je tuhá zima (smrek, jedľa, borovica, smrekovec, breza, jarabina)
Živočíšstvo – jeleň, srna, líška, vlk, medveď, los,
Pôdy – podzol

Tundra – je to krajina bez lesov, alebo polárne lúky. Rastú tu machy, lišajníky
Leží za severnou polárnou kružnicou
Žije tu: polárna líška, hus snežná, sova, tuleň
Polárna krajina – večný sneh a ľad – Grónsko a Antarktída
Je polárna noc a polárny deň. Zvieratá sa chránia pred chladom hustou kožušinou, perím alebo hrubou vrstvou tuku.

Vo vysokých pohoriach vznikajú výškové stupne.
Pretože prírodné podmienky sa menia aj v závislosti od nadmorskej výšky. Čím je územie vyššie, tým je tam chladnejšie a spadne viac zrážok.

Vysoké pohoria : Himaláje (Ázia), Andy a Kordillery (Amerika), Kilimandžáro (Afrika), Alpy a Pyreneje (Európa)
Rastlinstvo závisí tu od podnebia. Iné je na úpätí Ánd (dažďový les) a iné v Afrike (savana), v Európe (duby alebo buky).
Rastliny horských lúk musia v krátkom čase vyklíčiť, zakvitnúť a priniesť plody. V lete sú tieto lúky pestrofarebné (vábia hmyz).
Žijú tu zvieratá, ktoré sa prispôsobili tamojším podmienkam. Sú bylinožravé (kamzík, svišť, divé ovce, kozy...)
Výškové stupne :
Listnaté lesy, ihličnaté lesy, horské lúky – hole, kosodrevina, skaly pokryté machmi a lišajníkmi, večný sneh a ľad
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.