Dnes opeľuje palmy výlučne nosatec a ročné úspory sú 140 miliónov amerických dolárov.
Na to všetko by sme mali pamätať keď budeme jesť margarín alebo používať kozmetické prípravky alebo akýkoľvek výrobok z palmového oleja - že musíme byť vďační za služby nedôležitých malých chrobákov z kamerunských lesov.

Najvýznamnejším dôvodom, prečo ochrana TDP je celosvetovým problémom a nutnosťou je skutočnosť, že s ničením pralesov súvisí globálny environmentálny problém – oteplovanie Zeme. Na jednej strane neustále rastú emisie CO2 do atmosféry a na strane druhej významný absorbér tohoto skleníkového plynu ľudia jednoducho ničia. Okrem globálneho významu existuje celý rad lokálnych dôvodov, prečo TDP treba chrániť. Medzi najdôležitejšie negatívne vplyvy ničenia TDP patria erózia pôdy a záplavy, pretože nemá čo prílevy dažďovej vody zachytávať keď sa pralesy vyrúbu. Keď sa vyrúbu pralesy okolo rovníka sa môže narušiť systém dažďov a vetrov a zväčší sa svietivosť na rovník.

Objavuje sa dobrá správa na záchranu TDP. Je to návrh kampane na vysadzovanie stromov vo vlhkých trópoch čo by mohlo značne zmierniť obsah CO2 v atmosfére. A určite nenájdeme lepšie prostredie na rast stromov ako sú vlhké, teplé trópy. Iba jediný hektár tropického pralesa dokáže vstrebať za rok až 10 ton uhlíka. Znamená to že jeden milión m2 môže likvidovať z ovzdušia až jednu miliardu ton uhlíka. Vysadzovaním stromov nemôžeme všetku akumuláciu uhlíka z ovzdušia vylúčiť, nie je na to dosť voľnej pôdy. Reálne by sme si mohli dať cieľ o polovičné zníženie. Vyžadovalo by to za 10 rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Finančné náklady by mohli znášať priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav aký práve je. Keby sa táto kampaň rozložila na viac ako 10 rokov ročne by bolo treba asi 8 miliárd dolárov. Je to 5násobok čiastky, ktorá je určená na tropické lesníctvo. Nemalo by sa začať vysádzať stromy v jednej oblasti a v druhej veselo pokračovať s výrubom. Práve preto by sa k tomu malo pristupovať s dôrazom a všade nielen na niektorých územiach.

Nádej pre budúcnosť
TDP majú doposiaľ nádej v niektorých krajinách ako na Filipínách, Thajsku a v Indii kde bolo odlesňovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo odlesňovanie v posledných rokoch veľmi veľké urobila kroky aby zabránila vyklčovaniu. Ešte ďaleko lepší je rozvoj skupín občianskych aktivistov v krajinách s tropickými lesmi. Indonézke ekologické fórum (Indonesian Enviromental Forum) získalo podstatný politický vplyv. V Indii hnutie Chipko a kampaň za Tiché údolie (Silent Valley) dosiahli už značných výsledkov. V Keni vysadila organizácia Zelený pás (Green Belt) v období jedného roka viac stromov ako sa podarilo vláde za 10 rokov. Takáto snaha sa dá pozorovať aj v Kolumbii.

AKO BY MOHLO SLOVENSKO POMÔCŤ?

Ja osobne si myslím že Slovensko nemôže veľkou mierou pomôcť zastaviť výrub TDP.
Slovensko je malá krajina a rozvojové krajiny ani nevedia kto sme.