Vyrastajú na kmeňoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny čerpajú z neveľkého množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážď, alebo ju čerpajú zo vzdušnej vlhkosti vzdušnými koreňmi.
Zastupcovia: Orchidaceae (vstavačovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae (láčkovité)
Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmeť).

Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a potom poschodie bylinné. Zreteľný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny značne vysokého vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami. Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek tomu dominujú paprade nenáročné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z čelade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich rastlinách.

Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byť v jednotlivých prípadoch rôzne. Význačným rysom je veľká rozmanitosť druhov a v konkurenčných podmienkach to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak obohacovaný živinami. Je v ňom veľké množstvo lian, často visiacich nad vodným tokom.

Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom kyslíka, vznikajú bažinné dažďové pralesy. Tento les je ochudobňovaný o živiny nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok kyslíka sa živiny ťažko rozkladajú a dostávajú sa späť do vody. Práve preto sa tu dobre darí drevinám so vzdušnými koreňmi.
Keď dôjde k poklesu zrážok tak vrchná časť začne zhadzovať listy. Iba dolná vrstva ostáva vždy zelená.
TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná ročná a mesačná teplota. Tým sa zmenšuje výpar a zrážky stúpajú tiež s nadmorskou výškou, takže vlhkosť je trvalo blízka 100%.Vo vysokej nadmorskej výške sa vzrast stromov zmenšuje.

V submontánnom stupni (od 400-1000mnm) sa vytvárajú 2 vrstvy stromového poschodia. Rozdiely medzi nimi nie sú veľké.
Väčšie rozdiely sú v montánnom stupni. Je tu väčšie množstvo zrážok a menší výpar, ale zlepšuje sa stav vody v pôde, lebo odteká zo svahov smerom dole. Medzi poschodiami už nie sú takmer žiadne rozdiely a stromy nepresahujú výšku 20 m.