Stromy majú silný kmeň a veľkosť listov je menšia. Liany už nie sú tak hojné a ustupujú. Epifitov naopak pribúda zvlášť papradí. V bylinnom a kerovom pásme prevládajú paprade. Pribúdajú húštiny bambusov.

V polohách nad 2500m prechádzajú tropické horské lesy na hmlisté lesy. Vytvárajú sa v podmienkach kde sa tvoria oblaky, preto je tu účasť svetelne menej náročných druhov. Paprade tu rastú a nie sú zatienené korunami stromov. Bylinné poschodie je bohato zastúpené rastlinami s vysokým vzrastom, bambusy a podobne. Z epifitov sú to paprade, machy lišajníky. V týchto výškach patrí najväčší podiel stromom s tuhými skoro tvrdými listami.
Zástupcovia: Podocarpaceae, Araucariaceae, Pinaceae (borovicovité), Ericaceae.

NIEKTORÉ DRUHY ŽIVOČÍCHOV V TDP

V TDP žije veľmi veľa živočíchov, ktoré sú viazané iba na jedno územie na zemi. Pre každé územie sú charakteristické iné živočíchy.

Južná Amerika
Zo živočíchov tu žije okrem hmyzu aj veľa obratlovcov, ktoré majú dlhý chápavý chvost. Sú to zvlášť ploskonosé opice ako vrešťan. Ďalej tu žijú vačice, dikobrazy, tapíry, mravenčiary, leňochody, veľa netopierov a papagájov. Množstvo kvetov pomáha opeľovať kolibrík, ktorý je známy svojim rýchlym letom. Nápadné sú aj veľké hady a po stromoch lezúce žaby.

Afrika
Zo živočíchov tu žijú úzkonosé opice ako šimpanz alebo gorilla. Zaujímavé sú aj letuschopné šupinochostové veveričky. Najvlhšie a najhustejšie miesta pralesa obýva podivný druh žirafy-okapi pruhovanej. Pri brehoch rieky žije hroch. Z vtákov je najvýznamnejší papagáj šedý a zoborožci. Veľa z týchto zvierat sa vyskytuje aj v pralesoch Indonézie.



Juhovýchodná Ázia

Zo zvierat sa tu vyskytuje veľký počet hmyzu, je tu veľa hmyzožravcov, ako mravčiar. Nájdeme tu aj opice makakové a gibony, vtáctvo, netopiere, tapírov, atď.


GEOLOGICKÝ VÝVOJ TDP

V kriede asi (pred 140-65 miliónov) bolo na celej planéte teplé a vlhké podnebie. Okrem tropického pásu vznikli rozsiahle pásy mierneho podnebia, siahajúcich až do polárnych končín obidvoch pologulí. Rastlinstvo v kriede malo veľký význam kedy sa zaznamenal nástup krytosemenných rastlín. V kriede boli úplne iné podmienky na flórogenézu pretože oceány a pevniny boli úplne inak rozložené. Výmena flór mohla prebiehať na územiach aj ďaleko od seba vzdialených. Napr. existovalo spojenie medzi Austráliou a Južnou Amerikou, ktoré umožňovala Antarktída, ktorá mala inú polohu ako má dnes.