Veľké množstvo tvoria epifyty a zbytok patrí chamaefytom a hemikryprofytom.

Stromy tvoria asi 70% rozmanitosti a sú v tomto smere prevládajúcim elementom (rozmanitosť dosahuje 40-90 druhov na 100 m2).

Rastlinstvo je v pralese budované v 3 poschodiach:
Horná vrstva dorastá do výšky 50-60 m. Často je tvorené jednotlivými obrovskými exemplármi so široko rozloženými korunami. Stredná vrstva siaha do výšky 25-50 metrov a vytvára akoby jednoliaty komplex, koruny sú viac obmedzované navzájom a preto majú pretiahnutý tvar. Dolná vrstva siaha do výšky 10-15 metrov a vo vývoji je so zníženými svetelnými podmienkami silne obmedzená. Stromy zvlášť tejto vrstvy sú porastené lianami na kmeňoch a na vetvách a listoch sú porastené epifytmi.

Väčšina stromov ma stĺpovitý štíhly kmeň z pravidla 1m v priemere a vo vysoko položenej korune je bohato rozvetvený. V dôsledku celoročného rastu sa letokruhy nevytvárajú. U mnohých sa vytvárajú diskovité korene, presahujúce až 8m nad povrch pôdy. Stretávame sa s takými napríklad u zástupcov z čelade Moraceae (morušovníkovité), Ficus, Bignoniaceae (trubačovité) Sterculiaceae, Caesalpiniaceae (sapanovité), Mimosaceae(citlivkovité), Euphorbiaceae(pryšcovité). Na bahnitých pôdach s vysoko položenou korunou sú takéto korene adaptačne výhodné.
Rozdielnosť mikroklimatických, zvlášť svetelných a vlahových pomerov sa odráža na charaktere listov. Horná vrstva stromov má listy celistvé, plošné neveľké, hladké a kožovité prispôsobené tak denným výkyvom vzdušnej vlhkosti. Listy dolných vrstiev sú naopak veľké, tvarovo veľmi rozmanité a mäkké. Postavením na vetvách a svojím povrchom sú prispôsobené rýchlemu stekaniu vody, ktorej vrstvička na listoch bránila transpirácii. Pre zatienenú a vodou dobre zásobenú časť, je významná silná gutácia.

U drevín a ostatných rastlín TDP je význačný spôsob opeľovania. Uplatňuje sa chiropterogamia, ku ktorej sú kvety prispôsobené tvarom a žiarivým zafarbením od červenej a oranžovej farby až po žltú. Silné zatienenie stromovým poschodím spôsobuje vyrovnanosť klímy vo vnútri lesa. Teplota dňom a nocou kolíše iba nepatrne, zvlášť v prízemných vrstvách kde vzdušná vlhkosť dosahuje až 90-100%. Nočné ochladenie sa prejavuje v korunách stromov a spôsobuje tvorenie rosy, ktorá steká späť a potom sa znovu vyparuje. Svetlo preniká do vnútra lesa iba zriedka takže pri zemi tvorí iba 1- 0.1% svetla z množstva dopadajúceho na povrch stromov. Jeho veľký nedostatok je limitujúcim faktorom pre rozvoj krovinatého a bylinného porastu.
Nedostatok svetla a nutnosť rýchleho rastu s úsporným vytváraním oporných pletív vedú k rozvoju lian. Sú to dreviny s kmeňmi až 20cm silnými, ktoré majú koreň v pôde ale i liany epifitné, ktorých korene sa uchytávajú na kmeňoch a vetvách stromov, a prenikajú do značných výšok.