Prevažne sú to rastliny náročné na svetlo, zatienenie znášajú len vo svojich začiatkoch. Zastúpené sú: Arecaceae(arekovité), Calamus(rotan), Caesalpiniaceae (sapanovité) rody Bauhinia a Entada,
Medzi lianami sú aj také, ktoré znášajú veľké zatienenie a pri epifitnom spôsobe života sú adaptované na zachytenie vody svojimi koreňmi.
Zástupcovia: rody Monstera, Philodendron, Vanilla.

Epifity sú ďalšie rastliny, ktoré sú prispôsobené ťažkým svetelným podmienkam. Vyrastajú na kmeňoch a vetvách a v nižších poschodiach vyrastajú na listoch prispôsobeným najlepším svetelným podmienkam. Potrebné živiny čerpajú z neveľkého množstva pôdy v štrbinách vetiev a taktiež z odumretých organických zložiek, ktoré napadajú do štrbín. Zásobu vody im dodáva každodenný dážď, alebo ju čerpajú zo vzdušnej vlhkosti vzdušnými koreňmi.
Zastupcovia: Orchidaceae (vstavačovité), Bagoniaceae (kysalovité), Nepenthaceae (láčkovité)
Niektoré epifity sú aj poloparazitmi, napr. Loranthus (ochmeť).

Pod najnižšou vrstvou stromového poschodia je podstatne redšie poschodie kerové a potom poschodie bylinné. Zreteľný rozdiel medzi nimi nebýva. Byliny značne vysokého vzrastu ako banánovník sa prelínajú nielen s kermi ale aj s mladými stromami. Zastúpenie bylinného poschodia býva malé kvôli nedostatku svetla, ale aj napriek tomu dominujú paprade nenáročné na svetlo. Sú medzi nimi aj parazitné druhy, napr. z čelade Rafflesiaceae. Sú medzi nimi aj mikotrofné, ktoré parazitujú na kvitnúcich rastlinách.

Zloženie a štruktúra TDP cez ich typické schémy môžu byť v jednotlivých prípadoch rôzne. Význačným rysom je veľká rozmanitosť druhov a v konkurenčných podmienkach to spôsobuje že jednotlivé druhy sú rozptýlené. Základným typom TDP je ich podoba a zloženie na nížinatých polohách. V blízkosti vodných tokov tieto lesy prechádzajú do galériového typu, ktorý býva prechodne zaplavovaný a v povrchovej vrstve pôdy je tak obohacovaný živinami. Je v ňom veľké množstvo lian, často visiacich nad vodným tokom.

Tam, kde trvalo stojí voda alebo tam preteká pomaly vodný tok s nízkym obsahom kyslíka, vznikajú bažinné dažďové pralesy. Tento les je ochudobňovaný o živiny nadmerným vymývaním vodou. Preto sú stromy malé a zakrpatené. Pre nedostatok kyslíka sa živiny ťažko rozkladajú a dostávajú sa späť do vody. Práve preto sa tu dobre darí drevinám so vzdušnými koreňmi.
Keď dôjde k poklesu zrážok tak vrchná časť začne zhadzovať listy. Iba dolná vrstva ostáva vždy zelená.
TDP sa tiež mení so stúpajúcou nadmorskou výškou pretože tu klesá aj priemerná ročná a mesačná teplota.