Vytvoril ho v roku 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.

Slovenské národné divadlo:

Budova divadla postavená v neorenesančnom štýle, bola dokončená v roku 1866. Naprojektovali ju viedenskí architekti F. Fellner a H. Helmer, ktorí sú zodpovední za projekty divadiel aj v mnohých iných európskych mestách. Divadlo stojí na mieste klasicistického stavovského divadla, ktoré tu stálo v rokoch 1776-1884. Jeho stavba stála 340 000 zlatých. Od roku 1920 je sídlom SND. Pri rekonštrukcii v rokoch 1969-1971 bola k divadlu pristavená nová prevádzková budova. Spočiatku sa tu hrávali všetky druhy divadelných predstavení, dnes je sídlom opery a baletu. Prvá slovenská opera (Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu) mala premiéru v roku 1926. Prvá skutočne národná slovenská opera sa hrala roku 1949. Bola ňou Krútňava od Eugena Suchoňa. Pred divadlom stojí Ganymedova fontána od bratislavského rodáka V. Tilgnera z roku 1888.

Academia Istropolitana:

Názov (Universitatis Istropolitana) pochádza z gréčtiny, kde Ister znamená Dunaj a polis znamená mesto. Doslovne teda vysoká škola v dunajskom meste. Prvá vysoká škola na území Slovenska vznikla z podnetu uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý po získaní papežského povolenia od Pavla II v bule z 19.5. 1465 poveril ostřihomského arcibiskupa Jána Vitéza zriadením univerzity v Bratislave. Ide o neskorogotické, renesančné sídlo. O dva roky univerzitu slávnostne otvorili a začalo sa prednášať. Riadila sa podľa poriadku bolonskej univerzity. Za kancelára Academie vymenoval Korvín Jána Vitéza, vicekancelárom sa stal Juraj Schomberg. Na univerzite pôsobili významní domáci a zahraniční humanistickí učenci, menovite: matematik Vavrinec Koch (z Krompách), Ján Müller Regiomontanus, Erazmus z Rezna, Martin Bylina z Olkuszu…

Grassalkovichov palác:

V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Významným hosťom, ktorý tu v roku 1772 dirigoval domácu kapelu, bol skladateľ J. Haydn. Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jeho rozložitý pavilón členený pilasrami s prístreškom pre koče na strane čestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Ale rokoková ornamentika interiérov ukazuje už vplyv dobového rokokového umenia.

Stará radnica:

V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. K severnému gotickému krídlu pristavali v roku 1581 renesančnú arkádovú chodbu. Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v roku 1733 prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria, v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala fortifikačný charakter.

Rolandova fontána:

Pred radnicou stojí fontána z roku 1572. Nazýva sa Maximiliánova alebo Rolandova fontána. Je najstaršia v Bratislave. Najslávnejšia bratislavská fontána bola vybudovaná ako verejný zdroj vody. Postavili ju na príkaz cisára Maximilána II., keď po jeho korunovácii za uhorského kráľa roku 1563 vypukol v meste veľký požiar. Renesančnú fontánu tvorí okrúhla nádrž s priemerom 9 metrov. V strede nádrže stojí stĺp, ukončený sochou rytiera v renesančnom brnení. Socha zobrazuje podobizeň kráľa.