Bratislava
História Koncom 18. storočia sa Bratislava stala významným centrom slovenského národného hnutia. V 80. rokoch tu študoval kodifikátor prvého spisovného slovenského jazyka A. Bernolák. Centrom národnoobrodeneckých snáh sa stalo najmä bratislavské lýceum a pri ňom pôsobiace spolky. V Bratislave študovali a začali verejne pôsobiť predstavitelia slovenského i českého národného obrodenia P. J. Šafárik, J. Kollár, F. Palacký. Tu sa sformovala a pôsobila štúrovská generácia. Vedúca osobnosť tohto hnutia, Ľ. Štúr, začal v Bratislave 1845 vydávať prvé slovenské politické noviny - Slovenskje národňje novini. Bratislava sa ako hlavné mesto Uhorska stala aj jeho kultúrnym centrom.
Z viacerých bratislavských škôl, ktoré vznikli v tomto období, zohrali významnú úlohu v rozvoji vzdelanosti a kultúry najmä evanjelická škola premenovaná neskôr na lýceum, jezuitské gymnázium a právnická akadémia preložená z Trnavy. Od začiatku 18. storočia vystupovali v meste prvé profesionálne nemecké a talianske spoločnosti. Bohatý bol aj hudobný život. Pestovala sa najmä chrámová hudba, svetská hudba predovšetkým v šľachtických palácoch. Bratislavu navštívili, vlastne vystupovali L. van Beethoven, W. A. Mozart, J. Haydn a iný. Pôsobili J. P. Roškovský, S. Capricornus. V Bratislave pôsobili viacerí významní spisovatelia a vedci : M. Bel, J. Tomka-Sásky, P. Doležal, J. M. Korabinský atď. R. 1721 tu M. Bel začal vydávať prvé pravidelné noviny v Uhorsku - Nova Posoniensia.
Z hľadiska rozvoja slovenskej vzdelanosti a kultúry bolo zvlášť významné účinkovanie evanjelického lýcea. V Bratislave pripravoval a vydával časopisy Týdenník a Hronka J. Plkovič, odtiaľto vyšiel J. Kollár, P. J. Šafárik, F. Palackí a celá generácia štúrovcov – umelcov, vedcov, politikov a národných buditeľov. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta podmienilo aj rozvoj výtvarného umenia. Z tohto obdobia pochádza rad renesančných, barokových a klasicistických cirkevných stavieb, mešťanských domov, verejných budov, šľachtických palácov a kaštieľov. Na ich stavbe a výzdobe sa zúčastňovali umelci ako F. A. Pilgram, A. Galli da Bibiena, J. R. Donner, M. Hefele, F. A. Maulpertsch a iný.
Pamiatky
Bratislavský hrad:
Bratislavský hrad sa vypína na 85m vysokej hradnej skale nad Dunajom a vytvára nezabudnuteľný charakteristický obraz mesta. Hrad sa radikálnymi prestavbami v dôsledku historických udalostí menil podľa najnovších fortifikačných, architektonických a výtvarných požiadviek jednotlivých dôb.
Devínsky hrad:
Výhodná strategická poloha na sútoku riek Moravy a Dunaja bola predpokladom vzniku dôležitej lokality. Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Devín bol osídlený už v mladšej dobe kamennej.
Slavín:
Monumentálny pamätník je symbolom úcty a vďaky hrdinom Sovietskej armády, ktorí padli v bojoch pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska. Pamätník slávnostne sprístupnili v predvečer 15. výročia oslobodenia Bratislavy (3. 4. 1960). Socha vyjadruje túžbu Bratislavčanov po mieri a slobode
Dóm sv. Martina:
Je to najväčšia gotická stavba v Bratislave postavená na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Celý názov znie Bratislavský Dóm sv. Martina. Stavať sa začal v 13. storočí, no trvalo niekoľko storočí, kým bol dokončený. Dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849, po tom, ako bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku umiestnili vo výške 85 metrov kovovú podušku, na ktorej leží silne pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny (ako pamiatka na korunovačné časy).
Súsošie sv. Martina v Dóme sv. Martina: Vytvoril ho v roku 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.
Slovenské národné divadlo:
Budova divadla postavená v neorenesančnom štýle, bola dokončená v roku 1866. Naprojektovali ju viedenskí architekti F. Fellner a H. Helmer, ktorí sú zodpovední za projekty divadiel aj v mnohých iných európskych mestách. Divadlo stojí na mieste klasicistického stavovského divadla, ktoré tu stálo v rokoch 1776-1884. Jeho stavba stála 340 000 zlatých. Od roku 1920 je sídlom SND. Pri rekonštrukcii v rokoch 1969-1971 bola k divadlu pristavená nová prevádzková budova. Spočiatku sa tu hrávali všetky druhy divadelných predstavení, dnes je sídlom opery a baletu. Prvá slovenská opera (Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu) mala premiéru v roku 1926. Prvá skutočne národná slovenská opera sa hrala roku 1949. Bola ňou Krútňava od Eugena Suchoňa. Pred divadlom stojí Ganymedova fontána od bratislavského rodáka V. Tilgnera z roku 1888.
Academia Istropolitana:
Názov (Universitatis Istropolitana) pochádza z gréčtiny, kde Ister znamená Dunaj a polis znamená mesto. Doslovne teda vysoká škola v dunajskom meste. Prvá vysoká škola na území Slovenska vznikla z podnetu uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý po získaní papežského povolenia od Pavla II v bule z 19.5. 1465 poveril ostřihomského arcibiskupa Jána Vitéza zriadením univerzity v Bratislave. Ide o neskorogotické, renesančné sídlo. O dva roky univerzitu slávnostne otvorili a začalo sa prednášať. Riadila sa podľa poriadku bolonskej univerzity. Za kancelára Academie vymenoval Korvín Jána Vitéza, vicekancelárom sa stal Juraj Schomberg. Na univerzite pôsobili významní domáci a zahraniční humanistickí učenci, menovite: matematik Vavrinec Koch (z Krompách), Ján Müller Regiomontanus, Erazmus z Rezna, Martin Bylina z Olkuszu…
Grassalkovichov palác:
V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Významným hosťom, ktorý tu v roku 1772 dirigoval domácu kapelu, bol skladateľ J. Haydn. Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jeho rozložitý pavilón členený pilasrami s prístreškom pre koče na strane čestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Ale rokoková ornamentika interiérov ukazuje už vplyv dobového rokokového umenia.
Stará radnica:
V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. K severnému gotickému krídlu pristavali v roku 1581 renesančnú arkádovú chodbu. Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v roku 1733 prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria, v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala fortifikačný charakter.
Rolandova fontána:
Pred radnicou stojí fontána z roku 1572. Nazýva sa Maximiliánova alebo Rolandova fontána. Je najstaršia v Bratislave. Najslávnejšia bratislavská fontána bola vybudovaná ako verejný zdroj vody. Postavili ju na príkaz cisára Maximilána II., keď po jeho korunovácii za uhorského kráľa roku 1563 vypukol v meste veľký požiar. Renesančnú fontánu tvorí okrúhla nádrž s priemerom 9 metrov. V strede nádrže stojí stĺp, ukončený sochou rytiera v renesančnom brnení. Socha zobrazuje podobizeň kráľa.
Esterházyho palác: Palác pochádza z roku 1743, z obdobia neoslohu. Je to trojposchodová budova. Prejavil sa na ňom vplyv viedenského architekta J. E. Fischera z Erlachu vo veľkolepej koncepcii pôdorysného usporiadania dispozície tvaru U. Štvorposchodové priečelies kamenným vstupným portálom zdobia atlanti nesúci čirokú rímsu zvinutú do volút, po stranách sú vázy, vo vrchole mušľa. Za autora priečelia sa pokladá A. Huter. Od 1990 roku je Esterházyho palác súčasťou SNG. Po rekonštrukcii tohto paláca ukončenej roku 1994 galéria rozšírila svoje expozičné priestory. Palác L. de Pauliho: Palác stavali v rokoch 1775 - 1776 a jeho majiteľom bol vtedajší hlavný správca cisárskych majetkov v Uhorsku. Vznikol na mieste viacerých gotických domov. K palácu patrila veľká záhrada, z ktorej sa zachoval rokokový hudobný pavilón. Štvorkrídlová stavba má ústredný dvor s pavlačami, spočívajúcimi na dekoratívnych kamenných konzolách.
Michalská brána:
Je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch brán mestského opevnenia, ktoré obkolesovali stredoveké mesto. Dnes sa tu nachádza múzeum antických zbraní a z veže sa dá obdivovať panoráma historického centra Bratislavy. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411, no historici tvrdia, že jej gotická hranolová veža bola postavená ešte skôr, a to v prvej polovici.
Primaciálny palác a šesť gobelínov:
Primaciálny palác je považovný za jednu z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislave. Palác dal vybudovať arcibiskup a kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho v 80-tych rokoch 18. storočia. Palác a jeho Zrkadlová sieň sa stali svedkom mnohých historických udalostí. V roku 1805 v ňom podpísali Mierovú zmluvu medzi Francúzskom a Rakúskom. V sieni sa konali otváracie zasadania Uhorského snemu, ktorý sídlil v súčasnej budove Univerzitenej knižnice. V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto a pri rekonštrukcii budovy bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi.
Ganymedova fontána:
Pred budovou SND stojí najkrajšia fontána v Bratislave - Ganymedova. V roku 1888 ju vyhotovil významný rodák - sochár V. Tilgner. Námetom pre fontánu bola scéna z gréckej mytológie - únos Ganymeda na Olymp. Túto fontánu venovala mestu Prvá bratislavská sporiteľňa. Fontána je mramorová, sošky zvierat a Ganymeda sú z bronzu.
PriemyselBratislava zabezpečuje 15% hospodárskej výroby Slovenskej republiky. Najvýznamnejšie závody na jej území sú chemické závody. Preto sa Bratislava nazýva aj mesto chémie. V Slovnafte sa spracúva ropa dovážaná ropovodom. Závod Istrochem vyrába rôzne chemikálie. Podniky ktoré vyrábajú výrobky z gumy, alebo ju ďalej spracúvajú, sú Matador, Gumon a Kablo. Ďaľší chemický závod je Palma - Henkel. V západnej časti mesta je závod Volkswagen Bratislava. Okrem neho sú v meste aj Bratislavské automobilové závody, ktoré dodávajú nápravy do automobilov Škoda. Potravinárske závody zabezpečujú potraviny nielen pre obyvateľov mesta, ale dodávajú ich aj do iných oblastí SR a na vývoz do zahraničia. Mesto s množstvom dopravných príležitostí má najmenšiu nezamestnanosť na Slovensku.
Správa a školstvo V Bratislave sídlia naše najvyššie správne a zákonodarné úrady, ako národná rada, vláda, kancelária prezidenta, ministerstvá, súdy a zastupiteľské rady zahraničných štátov. Bratislava je centrom vzdelania a vedy. Cestovný ruch Historické pamiatky, kultúrne a obchodné podujatia lákajú ročne do Bratislavy niekoľko miliónov návštevníkov. V lete sú najnavštevovanejšie kúpaliská a jazerá.
Doprava: Bratislava je významná dopravná križovatka. Mesto priamo hraničí s Rakúskom a Maďarskom. Križujú sa v ňom cesty z Viedne, Prahy, Budapešti, Trnavy a Komárna. Železnice vedú piatimi smermi. V meste hromadnú dopravu obyvateľstva zabezpečujú trolejbusy, autobusy a električky. Bratislava má vzhľadom na územie Slovenska nevýhodnú polohu (nie je v strede Slovenska). Jej poloha vzhľadom na európske hospodárske centrá je však najlepšia na Slovensku. Dopravná stratégia mesta je spracovaná a analyzovaná v dopravnom pláne mesta, ktorý spracovala skupina odborníkov v novembri 1990. V novembri 1993 prijalo Mestské zastupiteľstvo jeho aktualizáciu, ktorá uprednostňuje rozvoj mestskej hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou. Obsahom dopravného plánu nie je len tradičná mestská hromadná doprava, ale aj železničná, letecká a vodná doprava.
Z hľadiska životného prostredia a z pohľadu priestorových nárokov pôsobí individuálna doprava pre mesto len priťažujúco. Prostriedok hromadnej prepravy osôb je 18-krát efektívnejší. Dopravný podnik realizuje opatrenia, výsledkom ktorých je znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie mesta. V roku 1995 začal Dopravný podnik Bratislava, realizovať program modernizácie motorov. Pôvodné motory boli rekonštruované na modernejšie motory, ktoré spĺňajú normu EURO I. Rekonštruované motory dosahujú lepšie technické parametre - úspory pohonných hmôt a olejov, zníženie pevných častíc vo výfukových plynoch - a majú výrazne lepšiu výkonovú charakteristiku.
V súčasnej dobe sa množia sťažnosti, podložené meraniami hygienikov, na hluk spôsobený prevádzkou električkovej dopravy. Zníženie hlučnosti najstarších typov vozidiel predstavuje generálne opravy spojené s modernizáciou týchto vozidiel. Druhotným javom je nezanedbateľné zníženie celkovej spotreby elektrickej energie v rámci energetickej siete. Samostatnou oblasťou vo vzťahu k životnému prostrediu je plynofikácia autobusov určených pre mestskú hromadnú dopravu. Na jednej strane je treba vidieť vyššie obstarávacie náklady na takého vozidlá (je to riešené aj inou formou dotácie), ale na druhej strane ich nižšie prevádzkové náklady a kvalita výfukových plynov zodpovedajúca norme EURO III. Na základe skúseností sa odporúča nákupu nových vozidiel a nie prestavbou starých, ktoré sú už po životnosti. V minulom období boli v Bratislave viaceré snahy o rozšírenie trolejbusových a električkových tratí.
Nosný systém dopravy - metro Pre podporu integračných zámerov SR je nevyhnutné zabezpečiť súlad s rozvojovými trendmi európskeho regiónu, vytvoriť z hlavného mesta SR Bratislavy rovnocenné metropolitné centrum. Nosným prvkom spoločenského, politického, ale najmä ekonomického rozvoja je kvalita poskytovania dopravných služieb. Bratislava ako súčasť regiónu Viedeň - Bratislava - Györ (Budapešť), miesto križovania paneurópskych medzinárodných dopravných koridorov musí dopravnú obsluhu mesta a regiónu riešiť kvalitatívne. Zvýšenie kvantity a kvality hromadnej prepravy osôb a požiadavky na ekologizáciu prostredia Bratislavy si vyžadujú zavedenie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy.
Obmedzenia Bratislavy, je možné uspokojivo zabezpečiť len výstavbou nového kapacitného dopraného prvku v systéme MHD – metra. Výsledky štúdií a projektových dokumentácií, ktoré hľadali optimálne polohy trás a staníc metra v Bratislave vyústili do záveru, ktorý bol zakotvený do koncepčných a rozvojových dokumentov mesta. Technické zázemie metra sa predpokladá vybudovať v troch vozovniach. V počiatočnej etape výstavby metra bude prvoradou úlohou vybudovať kapacitné a spoľahlivé dopravné spojenie medzi Petržalkou so 130 tisíc obyvateľmi na pravom brehu Dunaja a centrom mesta.
