Bratislava

História

Koncom 18. storočia sa Bratislava stala významným centrom slovenského národného hnutia. V 80. rokoch tu študoval kodifikátor prvého spisovného slovenského jazyka A. Bernolák. Centrom národnoobrodeneckých snáh sa stalo najmä bratislavské lýceum a pri ňom pôsobiace spolky. V Bratislave študovali a začali verejne pôsobiť predstavitelia slovenského i českého národného obrodenia P. J. Šafárik, J. Kollár, F. Palacký. Tu sa sformovala a pôsobila štúrovská generácia. Vedúca osobnosť tohto hnutia, Ľ. Štúr, začal v Bratislave 1845 vydávať prvé slovenské politické noviny - Slovenskje národňje novini. Bratislava sa ako hlavné mesto Uhorska stala aj jeho kultúrnym centrom.

Z viacerých bratislavských škôl, ktoré vznikli v tomto období, zohrali významnú úlohu v rozvoji vzdelanosti a kultúry najmä evanjelická škola premenovaná neskôr na lýceum, jezuitské gymnázium a právnická akadémia preložená z Trnavy. Od začiatku 18. storočia vystupovali v meste prvé profesionálne nemecké a talianske spoločnosti. Bohatý bol aj hudobný život. Pestovala sa najmä chrámová hudba, svetská hudba predovšetkým v šľachtických palácoch. Bratislavu navštívili, vlastne vystupovali L. van Beethoven, W. A. Mozart, J. Haydn a iný. Pôsobili J. P. Roškovský, S. Capricornus. V Bratislave pôsobili viacerí významní spisovatelia a vedci : M. Bel, J. Tomka-Sásky, P. Doležal, J. M. Korabinský atď. R. 1721 tu M. Bel začal vydávať prvé pravidelné noviny v Uhorsku - Nova Posoniensia.

Z hľadiska rozvoja slovenskej vzdelanosti a kultúry bolo zvlášť významné účinkovanie evanjelického lýcea. V Bratislave pripravoval a vydával časopisy Týdenník a Hronka J. Plkovič, odtiaľto vyšiel J. Kollár, P. J. Šafárik, F. Palackí a celá generácia štúrovcov – umelcov, vedcov, politikov a národných buditeľov. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta podmienilo aj rozvoj výtvarného umenia. Z tohto obdobia pochádza rad renesančných, barokových a klasicistických cirkevných stavieb, mešťanských domov, verejných budov, šľachtických palácov a kaštieľov. Na ich stavbe a výzdobe sa zúčastňovali umelci ako F. A. Pilgram, A. Galli da Bibiena, J. R. Donner, M. Hefele, F. A. Maulpertsch a iný.

Pamiatky

Bratislavský hrad:

Bratislavský hrad sa vypína na 85m vysokej hradnej skale nad Dunajom a vytvára nezabudnuteľný charakteristický obraz mesta. Hrad sa radikálnymi prestavbami v dôsledku historických udalostí menil podľa najnovších fortifikačných, architektonických a výtvarných požiadviek jednotlivých dôb.

Devínsky hrad:

Výhodná strategická poloha na sútoku riek Moravy a Dunaja bola predpokladom vzniku dôležitej lokality. Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Devín bol osídlený už v mladšej dobe kamennej.

Slavín:

Monumentálny pamätník je symbolom úcty a vďaky hrdinom Sovietskej armády, ktorí padli v bojoch pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska. Pamätník slávnostne sprístupnili v predvečer 15. výročia oslobodenia Bratislavy (3. 4. 1960). Socha vyjadruje túžbu Bratislavčanov po mieri a slobode

Dóm sv. Martina:

Je to najväčšia gotická stavba v Bratislave postavená na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Celý názov znie Bratislavský Dóm sv. Martina. Stavať sa začal v 13. storočí, no trvalo niekoľko storočí, kým bol dokončený. Dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849, po tom, ako bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku umiestnili vo výške 85 metrov kovovú podušku, na ktorej leží silne pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny (ako pamiatka na korunovačné časy).