Niektoré štáty Európy II.

Španielsko
zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu časť krajiny vypĺňa suchá náhorná plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské reťaze Kastílskeho predelového pohoria, ktoré čnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve časti. Medzi Mezetu a ju obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vkliňujú nížiny a panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry. V období veľkých zemepisných objavov patrila Španielsku obrovská koloniálna ríša, avšak obrovské príjmy a výhody plynúce z kolónií nedokázalo dobre využiť. Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väčšom množstve ťažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortuť.Výroba elektrickej energie je postavená na báze domáceho čierneho uhlia, ale významný podiel majú aj atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovateľský priemysel domácich nerastných surovín (hutníctvo železa, ťažké strojárenstvo, chemický priemysel). Čoraz väčší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti, zaznamenáva sa veľká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka. Nemalý význam v hospodárstve krajiny má aj poľnohospodárska výroba. Jej rozvoj však na mnohých miestach brzdia veľkostatky, nedostatok poľnohospodárskej mechanizácie a chýbajúce závlahy. Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa extenzívne pestuje pšenica, jačmeň a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo regadio) prebieha intenzívne pestovanie cytrusových plodov, obilia, viniča, olív a zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína. Chov hospodárskych zvierat je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu je cestovný ruch. Španielkso priťahuje návštevníkov nízkymi cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím. Ročne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov. Portugalsko
Severná a východná časť krajiny je tvorená zníženými plošinami Mezety a z nich vystupujúcich pohorí. Južnej a západnej časti kraľujú najmä nížiny, z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny. Na pevnine je najvyšším bodom vrch Estrela (1991 m) v pohorí Sierra da Estrela.

K Portugalsku patrí aj Madeira a Azorské ostrovy, na ktorých lezí najvyšší bod štátu (Pico, 2320 m). Tento štát, rozprestierajúci sa v západnej časti Pyrenejského polostrova disponoval od 16. storočí obrovskou koloniálnou ríšou (Brazília, Angola, Mozambik, Macao a pod..), ale nedokázal využiť túto skutočnosť vo svoj prospech. Hospodárske vzťahy medzi zámorskými kolóniami a materskou krajinou neboli v skutočnosti nikdy príliš pevné (tvorili 20 %podiel zahraničného obchodu). Po definitívnom rozpade koloniálnej ríše (1970) a po pripojení k Európskej únii (1986) sa tempo hospodárskeho rozvoja zrýchlilo. V malých množstvách ťažia mnohé druhy rúd (napr. wolfrám, urán, medené rudy), ktoré exportujú bez akéhokoľvek spracovania. Priemysel stavia na lacnej pracovnej sile a na tých odvetviach, ktoré tu majú tradíciu (textil, konfekcia, obuv, montáž automobilov). Hospodársky významné strediská sú na morskom pobreží, pretože takmer celý zahraničný obchod sa realizuje námornou cestou. Poľnohospodárstvo je na nízkej úrovni, na ornej pôde pestujú pšenicu, kukuricu a ryžu, v južných mediteránnych oblastiach sú olivové plantáže, vinohrady a plantáže cytrusového ovocia. Portugalské vína sú svetoznáme (porto, madeira). V horských oblastiach prebieha extenzívny chov hospodárskych zvierat (kozy, ovce). V Portugalsku sa vyprodukuje 50% svetovej produkcie korku. Významným a tradičným odvetvím je rybárstvo a ryby spracujúci priemysel. Vyvážajú sa aj spracované poľnohospodárske produkty. Dôležitým a významným zdrojom príjmov je aj cestovný ruch (Madeira, Azorské ostrovy). Taliansko
sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnu alpské chrbty. Tu sa týči najvyšší bod Talianska, Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju ohraničujú Apeniny, ktoré sú bočnou vetvou vychádzajúcou zo Západných Álp a pokračujúcou cez celý polostrov. Zo západnej i východnej strany sa na Apeniny pripájajú viaceré pohoria a probrežné nížiny. Prirodzeným pokračovaním polostrova je ostrov Sicília (25 426 km2), na jeho východnej strane čnie najvyššia sopka Európy, Etna (3340 m). Žulovými horninami tvorený povcrh ďalšieho ostrova, Sardínie (23 813 km2) je súčasťou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické ostrovy a ostrovy Pantelleira. Apeninský polostrov sprevádzajú viaceré skupiny ostrovov (Toskánske ostrovy, Tremitské ostrovy a i.), z ktorých sú najnavštevovanejšie sopečné Liparské ostrovy. Taliansko je chudobné na nerastné suroviny.

Nachádzajú sa tu neveľké ložiská ortute, pyritové, zinočnaté a olovnaté rudy, zemný plyn. Je tu dostatok vodnej energie. V Carrare sa ťaží svetoznámy mramor. Po 2. svetovej vojne sa Taliansko začalo rozvíjať ako priemyselný štát, avšak zároveň sa prehĺbili rozdiely medzi Priemyselným severom a zaostalým juhom. V južných oblastiach prevažuje poľnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská nezamestnanosť a emigrácia obyvateľstva, na ktorú nemalo výraznejší vplyv ani postupné spriemyselňovanie a pozemková reforma. Vzhľadom na nedostatok surovín sa v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu (výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná mechanika a textilný priemysel). V prístavoch na báze dovážanej ropy vznikol významný chemický priemysel a na báze koksu a železnej rudy významné železiarske a oceliarske kombináty. Väčšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý vytvárajú mestá Miláno-Janov-Turín. Významnú pozíciu majú aj umelecko-remeselné výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože). Najvyspelejšia a intenzívna poľnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku nížinu. Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej mediteránnej časti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina, hrozno a olivy, ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch pasú kozy a ovce. Okrem nepriaznivých klimatických podmienok sú na juhu brzdou rozvoja aj vlastnícke vzťahy k pôde. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch. Grécko
leží v južnej časti Balkánskeho polostrova a značnú časť jeho povrchu zaberá pohorie Pindos. Hlavnú časť územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Medzi horské hrebene sa vkliňujú úrodné kotliny (Macedónia, Trákia, Tessália). Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pričom jeho dĺžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Najväčším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatiaľ nevyužiteľné a tak je odkázané na dovoz.

Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná ťažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba. Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica , kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva. Albánsko
leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvateľmi skál„ (skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy. Príčiny chudoby a zaostalosti siahajú do minulosti. V štáte, ktorý bol vždy uprostred skál odrezaný od sveta, po 2. svetovej vojne uchopili moc komunisti, ktorí krajinu v období od r. 1960 až do r. 1991 udržiavali v úplnej hospodárskej a politickej izolácii. Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vysťahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie. Hlavným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, je rastlinná výroba (pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živočíšna výroba má menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má potravinársky a ľahký priemysel. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhľadom na malú vnútornú potrebu, časť energie sa exportuje. Rozvoj priemyslu brzdí nedostatok odborníkov, technológií a kapitálu. Macedónsko
bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991.

Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový). Juhoslávia
ako zväzový štát dvoch republík: Srbska a Čiernej Hory vznikol po rozpade Juhoslovanskej federatívnej republiky v rokoch 1991-92. leží na rozhraní Balkánskeho polostrova a Strednej Európy.Jej severná rovinatá časť patrí k Veľkej uhorskej nížine. Západne od Moravy sa tiahnu hrebene Dinárov až k pobrežiu Jadranského mora. Na východ od Moravy sa tiahne podhorie Balkánskeho pohoria a Srbské rudohorie. Najvýznamnejšími nerastnými surovinami sú zinočnaté, olovnaté a medené rudy, ktoré spracovávajú huty v mieste ťažby (Bor) a bauxit, ktorý sa spracováva v Čiernej Hore.Medzi významnejšie priemyselné odvetvia patria: výroba automobilov, strojárenstvo a chemický priemysel. V roku 1999 podniklo NATO rozsiahle bombardovanie Juhoslávie ako odpoveď na genocídu kosovských Albáncov, pri ktorom sa zničila značná časť priemyselných komplexov a infraštruktúry. Potravinovou zásobárňou krajiny je Vojvodina, kde sa pestuje najmä cukrová repa, pšenica, kukurica, slnečnica, repka olejná, konope a chmeľ. Rozvinul sa aj spracovateľský priemysel (mlyny, cukrovary, mäsokombináty). V údoliach riek sa pestuje vinič. Na území Vojvodiny je intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných, kým v Kosove a Čiernej Hore je charakteristické extenzívne horské pasenie oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Kedysi prekvitajúci cestovný ruch v dôsledku vojen takmer zanikol. Bosna a Hercegovina
Väčšiu časť územia tohto štátu, ktorý získal nezávislosť v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väčších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke.

Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné kresťanstvo s islamom), čo spôsobovalo a dodne s aj spôsobuje mnohé miestne konflikty. Má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku. Chorvátsko
Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine.V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brač, Hvar a i.). Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s veľkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a cytrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch, najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám. Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine nedozierne škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.
Slovinsko
Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Rumunsko
leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Na jej území kraľujú rozsiahle hrebene a kotliny Východných a Južných Karpát. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu, ktorý je súčasťou Veľkej uhorskej nížiny. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na juhu sa rozprestiera najväčšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi Dunajom a Čiernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža. Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná soľ, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároveň energetiky je ropa a zemný plyn. Na báze domácich i dovezených železných rúd a čierneho uhlia pracuje hutníctvo železa. Strojárenstvo vyrába zariadenia pre chemický priemysel (rafinérie ropy), ale významná je aj výroba dopravných prostriedkov a poľnohospodárskych strojov. Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a papierenského priemyslu. Veľké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu celulózy. Priemysel je vďaka megalomanskej socialistickej industrializácii predimenzovaný, snaha o sebestačnosť vo všetkých smerochn sa prejavila ako brzda zahraničného obchodu.

Hlavnou riekou Rumunska je Dunaj, ktorý zohráva dôležitú úlohu v medzinárodnej vodnej doprave, i keď vojna v Juhoslávii a embargo spôsobilo ťažké straty a krízu vodnej dopravy. V kotlinách s kontinentálnym podnebím a na nížinách prevláda rastlinná výroba (kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica a konope). Významnú úlohu však zohráva aj chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, hydina, kone, priadka morušová). Po rozbití socialistických veľkopodnikov, začínajú pracovať menšie rodinné farmy. Bulharsko
leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu, i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova. Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a Bulharská tabuľa pri Dunaji. V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa v jednotlivých regiónoch dosť výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajčiny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych voňaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážať. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a poľnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas). Moldavsko
ktoré získalo nezávislosť v roku 1991, leží v juhozápadnej časti Východoeurópskej nížiny. Nemá žiadne nerastné bohatstvo, preto sa obyvateľstvo zameriava najmä na poľnohospodárstvo. Územie medzi riekami Dnester a Prut, kedysi nazývané aj Besarábiou, je pokryté hrubou vrstvou spraší, do ktorej rieky vrezali hlboké a strmé doliny. Rovina má výborné pôdne podmienky, pestuje sa najmä obilie, ovocie, zelenina a hrozno. Má rozvinutý potravinársky priemysel. V hlavnom meste je sústredená strojárenská výroba, ktorá vyrába stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel. V Moldavsku sú dve autonómne oblasti, na východe je to Podnesterská republika, v ktorej prevažujú Rusi a Ukrajinci a na juhu v okolí mesta Comrat Gagauzská republika obývaná tureckými Gagauzčanmi. Bielorusko
leží vo Východnej Európe.

Územie celej krajiny tvorí Východoeurópska nížina, ktorej povrch formoval pevninský ľadovec a následne činnosť riek. Striedajú sa tu morény, ktoré zanechal ľadovec, s močaristými zníženinami a jazerami (4000 jazier). Krajina je chudobná na nerastné suroviny, môže sa opierať jedine o veľké zásoby rašeliny a obrovské lesy. Popri riekach vyrástli drevospracujúce a celulózové podniky. V podmienkach kontinentálneho podnebia sa pestuje ľan, na báze ktorého sa rozvinula výroba kobercov, ktorej produkty sú žiadané v celej Európe. Vzhľadom na nedostatok surovín sa začínajú rozvíjať priemyselné odvetvia, ktoré majú nízke nároky na surovinové vstupy a energiu (elektronické zariadenia, nástroje). Na poľnohospodárskej pôde sa pestuje predovšetkým raž, zemiaky a cukrová repa. Následkom havárie Černobyľskej atómovej elektrárne a rádioaktívneho zamorenia sa časť územia na juhu stala neobývanou. Ukrajina
ležiaca vo Východnej Európe, vznikla v roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu. Prevažná časť územia štátu patrí k Východoeurópskej nížine, pre ktorú su charakteristické jednotvárne roviny (Dneperská nížina), z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny (Donecká pahorkatina, Volynsko-podolská vrchovina). Na juhu sa Krymský polostrov vkliňuje medzi Čirne a Azovské more. V západnej časti územia sa tiahnu Východné Karpaty. Znížené predpolie Východných Karpát tvorí okrajové časti Veľkej uhorskej nížiny. Krajina má veľké zásoby nerastných surovín (železná ruda, mangán, kamenné uhlie, ropa, zemný plyn). V blízkosti baní vyrástli významné strediská ťažkého priemyslu (Donecká panva). Dôležitými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov, výroba banských a hutníckych zariadení, lokomotív a poľnohospodárskych strojov. Výroba nástrojov, elektronických súčiastok a chemický priemysel sa opierajú o kvalifikovanú pracovnú silu. Úroveň priemyselných produktov (napr. automobily) zaostáva za svetovou úrovňou, v záujme konkurencieschopnosti na svetových trhoch by bola potrebná rozsiahla modernizácia. Jej najväčším morským prístavom je Odesa. Má výborné pôdy, na ktorých sa v podmienkach kontinentálneho podnebia pestuje najmä obilie, kukurica, cukrová repa, slnečnica a zelenina. Rozšírený je aj chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Ukrajina sa borí s ťažkosťami pri obchodovaní so svojimi poľnohospodárskymi produktmi, pretože ťažko sa presadzuje na trhoch Európskej únie a bývalý sovietsky trh je insolventný. Rusko

Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami.

Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Rusko je najrozľahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.