referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dana, Danica
Piatok, 16. apríla 2021
Fínsko
Dátum pridania: 12.02.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 24MoNi24
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 056
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 8.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 14m 30s
Pomalé čítanie: 21m 45s
 

Sociálne rozdiely medzi vládnucou a pracujúcou triedou boli vo Fínsku väčšie ako v iných porovnateľných krajinách. Do 19. storočia existovala zrejmá jazyková bariéra, potom sa počas 19. storočia vo Fínsku vytvorila univerzitne vzdelaná meritokracia, ktorá sa cítila byť pravou reprezentáciou národa, pretože hovorila rovnakým jazykom, a pretože veľká časť z ich predkov skutočne bola chudobnými roľníkmi.
V roku 1918 krajina prešla krátkym, ale trpkým obdobím občianskej vojny, ktorá poznačila domácu politiku na mnoho rokov. Vo vojne proti sebe stáli vzdelaná trieda, podporovaná početnou skupinou malých farmárov a cisárskym Nemeckom, a nemajetní vidiečania a robotníci v priemysle, ktorí si pripadali bez politického vplyvu napriek tomu, že od roku 1906 mali všeobecné hlasovacie právo.
Počas Druhej svetovej vojny Fínsko dvakrát bojovalo so Sovietskym zväzom, ktorý ho napadol. Prvýkrát v Zimnej vojne v rokoch 1939 až 1940 a znovu v Pokračovacej vojne od roku 1941 do roku 1944, ale teraz už s podporou nacistického Nemecka. Na túto vojnu nadväzovala Laponská vojna v rokoch 1944 až 1945, keď Fínsko prinútilo Nemecko k odchodu zo severného Fínska.
Dohody so Sovietskym zväzom z rokov 1947 a 1948 obsahovali záväzky a obmedzenia Fínska voči Sovietskemu zväzu a tiež ďalšie územné ústupky (v porovnaní s Moskovskou mierovou dohodou z roku 1940).

Po Druhej svetovej vojne sa Fínsko ocitlo v šedej zóne medzi Západom a Sovietskym zväzom. "YYA dohoda" (Fínsko-sovietsky pakt priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci) dávala Sovietskemu zväzu možnosť vplyvu na fínsku domácu politiku. Mnoho politikov, ako napr. prezident Kekkonen (1956 až 1981), využívalo tieto vzťahy s Moskvou na riešenie vnútrostraníckych sporov, čo malo za následok, že Sovietsky zväz mal ešte väčší vplyv. Iní ľudia trvdohlavo pracovali, aby čelili komunistom.
Rozpad Sovietskeho zväzu roku 1991 Fínsko prekvapil a spôsobil ekonomickú krízu, ale po ňom Fínsko mohlo nabrať nový kurz. Roku 1995 tak vstúpilo do Európskej únie. Fínsko v EU, na rozdiel od ostatných severských štátov, ktoré podporujú konfederalizmus, podporuje federalizmus.

Politika

Fínska politika je založená na parlamentnom systéme, aj keď prezident má tiež určité právomoci. Väčšina výkonnej moci je sústredená v rukách vlády (Štátna rada), ktorú vedie predseda vlády vybraný parlamentom. Štátna rada sa skladá z predsedu, ministrov jednotlivých ministerstiev centrálnej vlády, ako aj z úradnej moci Kancelára pre spravodlivosť, ktorý je najvyšším ochrancom práv vo Fínsku a dohliada na zákonnosť správania sa verejných predstaviteľov a dodržiavanie základných ľudských práv.
Podľa fínskej Ústavy je najvyššou legislatívnou autoritou jednokomorový parlament (po fínsky Eduskunta). Ten môže meniť Ústavu, odvolávať predsedu vlády a prehlasovať prezidentské veto. Jeho zákony nie sú predmetem k súdnemu preskúmaniu. Zákony navrhuje Štátna rada alebo niektorý z poslancov. Poslanci sú volení na štvorročné obdobie pomerným systémom. Volič môže pri voľbách dávať preferenčné hlasy jednotlivým kandidátom.

Súdny systém je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a trestnosúdnou právomocou a administratívne súdy riešiace spory medzi jednotlivcami a administratívnymi orgánmi štátu a obcí. Ich súdnu právomoc vystihuje následujúci príklad: Rodičia nespokojní s umiestením ich dieťaťa do školy sa môžu odvolať proti školskému výboru k administratívnemu súdu, pretože umiestnenie do školy je administratívne rozhodnutie. Fínske právo je kodifikované a súdny systém sa skladá z miestnych súdov, oblastných odvolacích súdov a Najvyššieho súdu. Administratívna vetva sa skladá z administratívnych súdov a Najvyššieho administratívneho súdu. Administratívny proces je populárnejší, pretože je lacnejší a predstavuje pre sťažujúceho menšie finančné riziko. Naviac existuje niekoľko zvláštnych súdov pre niektoré oblasti administratívy.

Parlament vznikol v roku 1906, keď začalo platiť všeobecné hlasovacie právo. Najväčšie strany v ňom zastúpené sú:

* Strana národnej koalície (pravicová),
* Fínska strana stredu (agrárnici),
* Fínska strana sociálno demokratická a
* Ľavá aliancia (komunisti)

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [3]
Podobné referáty
Fínsko SOŠ 2.9602 849 slov
Finsko SOŠ 3.0113 934 slov
Fínsko SOŠ 2.9604 560 slov
Fínsko 2.9408 518 slov
Finsko 2.9738 1986 slov
Fínsko SOŠ 2.9540 338 slov
Fínsko GYM 2.9573 297 slov
Fínsko GYM 2.9674 935 slov
Fínsko 2.9944 734 slov
Fínsko 3.0310 1286 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.