Demografia
Vo Fínsku sú dva úradné jazyky: fínčina, ktorou hovorí 92 % obyvateľov, a švédčina, materinský jazyk pre 5,5 % populácie. Etnickí Fíni a fínski Švédi tvoria, ako sa to všeobecnne prezentuje, spoločný národ. Fínski Švédi žijú najmä v pobrežných oblastiach. Vďaka tomu je medzi etnickými Fínmi a fínskými Švédmi jemný kultúrny rozdiel, keď etnickí Fíni sú skôr zameraní na jazerá a les a fínskym Švédom patrí skôr pobrežná kultúra. Táto diferenciácia je veľmi malá a vo všeobecnosti menšia ako rozdiely medzi kultúrami východného a západného Fínska.
Ďalšími menšinovými jazykmi sú ruština a estónčina. V Laponsku žije asi 7000 Laponcov (alebo tiež Sámovia) s vlastným ugrofínskym jazykom Sámi.
Väčšina Fínov (84 %) patrí k Fínskej evanjelickej cirkvi. 1% menšina potom patrí k Fínskej pravoslávnej církvi. Zvyšok tvoria pomerne malé skupiny z ostatných protestantských cirkví, rímsko-katolíckej cirkvi, moslimovia a židia. 14 % je bez vierovyznania. Treba zdôrazniť, že aktívne veriaca je len veľmi malá časť populácie. Vo Fínsku obyvatelia platia cirkevnú daň, ak patria k niektorej z cirkví.
Hustota osídlenia Fínska
Po Zimnej vojne (potvrdenej výsledkom Pokračovacou vojnou muselo byť 12 % populácie Fínska presídlených. Vojnové reparácie, nezamestnanosť a neistota v šanci zostať suverénnym a nezávislým štátom na Sovietskom zväze viedla ku značnej emigrácii, ktorá slabla až v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Do tej doby emigrovalo zhruba pol milióna Fínov, hlavne do Švédska. Asi polovica emigrantov sa neskôr vrátila naspäť.
Od konca deväťdesiatych rokov Fínsko prijíma utečencov a imigrantov v meradle porovnateľnom s ostatnými škandinávskymi štátmi, aj keď ich celkový počet vo Fínsku je oveľa menší. Značný podiel imigrantov pochádza z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí sa považujú za etnických Fínov. Dnes sa vo Fínsku hovorí viac ako dvadsiatimi väčšími jazykmi. Regionálne televízie dokonca vysielajú krátke spravodajstvo nielen v angličtine a ruštine, ale napríklad aj v perzštine.
Fínska populácia bola vždy sústredená v južnej časti krajiny, čo urbanizácia v 20. storočí ešte zvýraznila. Najväčšie a najdôležitejšie mestá vo Fínsku sú Helsinky, Tampere, Turku a Oulu, pričom Oulu je jediné mesto v severnom Fínsku s viac ako 100 000 obyvateľmi.
Kultúra
Stará fínska kultúra vychádza z pôvodného fínskeho pohanstva. Vianočné darčeky deťom nosí Joulupukki, miestny variant Santa Clausa.
Národným fínskym eposom je Kalevala. Zo spisovateľov spomenieme Miku Waltariho a Tove Janssonovú, autorku obľúbených rozprávok o Mumínkoch. Fínskym národným hudobným nástrojom je strunové kantele. Za najväčšieho fínskeho skladateľa sa považuje Jean Sibelius. Podobne najväčší architekt bol Alvar Aalto. Veľmi obľúbený je medzi Finmi šport, úspešnejšími športovcami boli či sú napríklad Paavo Nurmi, Teemu Selanne či Mika Häkkinen. Sauna patrí neodmysliteľne k životu každého Fína. Vo Fínsku je sauna štandartným vybavením domácnosti.
Sviatky
Všetky oficiálne sviatky vo Fínsku sú stanovené zákonom. Sviatky sa delia na kresťanské a sekulárne, aj keď mnoho kresťanských sviatkov iba nahradilo pôvodne pohanské sviatky. Najdôležitejšie kresťanské sviatky sú Vianoce, Traja králi, Veľká noc, Nanebovstúpenie Pána, Svätodušná nedeľa a Sviatok Všetkých svätých. Sekulárne sviatky potom sú Nový Rok, 1. máj (po fínsky Vappu) a letný slnovrat.
Navyše sú za oficiálne sviatky považované všetky nedele. Keď sa pracovný týždeň vo Fínsku skrátil na 40 hodín, zo sobôt sa prakticky takisto stali sviatky, aj keď nie oficiálne. Veľkonočná nedeľa a Sviatok Všetkých svätých sú nedele, ktorým predchádza zvláštny druh sobôt.
Obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené. Výnimkou sú letné mesiace (od mája do augusta) a predvianočná sezóna (november a december). Obchody s menej ako 400 m2 plochy môžu mať v nedeľu otvorené po celý rok okrem oficiálnych sviatkov a niektorých nedelí, ako sú napríklad Deň Matiek alebo Deň otcov.